Nervová sústava, Vyššia nervová činnosť

Nervová sústava

Je to najdokonalejšia sústava, zaisťuje jednotu organizmu s vonkajším prostredím a spája činnosť orgánov v harmonický celok. Patrí medzi riadiace (regulačné) sústavy. Riadi telo pomocou elektrických impulzov (reflexov).

Základná stavebná jednotka – neurón(nervová bunka).

Neurón tvorí telo bunky a výbežky – krátke výbežky – dendrity sú dostredivé, je ich veľa, vedú podráždenie do nervovej bunky; dlhý výbežok – neurit (obyčajne len jeden) vedie vzruch z nervovej bunky. Je odstredivý.

Krátke výbežky sa spájajú s dlhými, miesto spojenia – synapsia. Nervový vzruch sa prenáša vždy jedným smerom rýchlosťou 1 – 120 m/sec.

Rozdelenie NS:

1. centrálnu nervovú sústavu (CNS) – tvorí mozog a miecha

1. obvodovú – periférnu (ONS) – tvoria mozgové, miechové a útrobné

• mozgových nervov je 12 párov – vychádzajú z mozgu
• miechových je 31 párov- vychádzajú z miechy
• útrobné (vegetatívne) – nadväzujú na miechové a inervujú vnútorné orgány (sympatické – povzbudzujú činnosť, parasympatické tlmia činnosť) .

Centrálna nervová sústava (CNS)

CNS – tvorí sivá a biela hmota. Sivú hmotu tvoria telá nervových buniek, – tvoria mozgovú kôru. Biela hmota – je uložená pod sivou, tvoria ju výbežky nervových buniek.

Miecha – je uložená v chrbticovom kanáli asi 45 cm dlhá. Vnútornú časť miechy – sivá hmota, obklopuje biela hmota. Sivá hmota má tvar písmena „H“. Zadné korene sú dlhé, úzke do nich vstupujú dostredivé vlákna – senzitívne. Predné korene – sú kratšie a široké z nich vystupujú odstredivé vlákna

• motorické. Bielu hmotu tvoria vzostupné a zostupné dráhy.

Miecha je centrom reflexov. Sú tu centrá pre pohyb končatín, trupu, centrum pre vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka. Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov.

Mozog – 1400 gr. Skladá sa z častí: predĺžená miecha, most , mozoček, stredný mozog, medzimozog, predný mozog.

Predĺžená miecha – pokračovaním chrbticovej miechy, nachádza sa tu 4. mozgová komora, je ústredím nepodmienených reflexov – kašľania , kýchania, zvracania, žmurkania a životne dôležitých funkcií : dýchania, srdcovej činnosti, krvného obehu. Poranenie je preto smrteľné.

Most – je prepojovacia stanica medzi nižšími a vyššími oddielmi mozgu.

Mozoček – tvoria 2 pologule. Na povrchu sivá hmota, pod ňou biela hmota. Je ústredím pohybovej koordinácie, reguluje rovnováhu tela, napätie svalov, ovplyvňuje presnosť pohybov.

Stredný mozog – je najmenší, je ústredím nepodmienených reflexov zrakových a sluchových.

Medzimozog – tvorí lôžko a podlôžko. Nachádza sa tu 3. mozgová komora.

Podlôžko – hypotalamus – je centrom riadenia činnosti vnútorných orgánov (termoregulačné, hospodárenia s vodou, bdenia, spánku, príjmu potravy, funkcie srdca, ciev)

Lôžko – talamus – je prepojovacia stanica medzi nižšími centrami a mozgovou kôrou. Označuje sa ako „brána vedomia“.

Predný mozog – tvoria ho 2 pologule – hemisféry – spojené svorovým telesom. Každá hemisféra má 4 laloky – čelový, temenný, záhlavný a spánkový.

Na povrchu mozgu – je sivá hmota – tvorí mozgovú kôru (tvoria ju nervové bunky). Mozgová kôra rozlišuje (analyzuje) a sústreďuje, spája (syntetizuje) nervové vzruchy, ktoré do nej prichádzajú senzitívnymi nervovými dráhami. Vzruchy končia v kôrových analyzátoroch umiestnených v určitých oblastiach.

Čelový – motorické a rečové centrum

Temenný – centrum citlivosti kože, chuťové, centrum bolesti, chladu, tepla Záhlavný – zrakové centrum

Spánkový – sluchové centrum

Po spracovaní vzruchov vydáva odpoveď, ktorú potom vedú motorické nervy do výkonného orgánu.

Pod mozgovou kôrou je biela hmota, tvorená nervovými vláknami. V bielej hmote sú zhluky sivej hmoty – bazálne gangliá, ktoré sa zúčastňujú na riadení neúmyselných pohybov.

Nachádza sa tu aj 1. a 2. mozgová komora.

Mozog a miecha sú chránené obalmi: 1tvrdá plena a 2 mäkké pleny (pavúčnica a cievnatka). Medzi nimi je mozgomiechový mok, ktorý sa tvorí v mozgových komorách a chráni mozog a miechu pred otrasmi a nárazmi.

Výživu mozgu zabezpečuje krv, ktorá privádza kyslík a glukózu. Pri nedostatku O₂ po 3-5 min. nervové tkanivo odumiera. Za 1 min. pretečie mozgom asi 1 l krvi.

Vyššia nervová činnosť

Vyššia nervová činnosť umožňuje kontakt človeka s vonkajším prostredím, navonok sa prejavuje ako správanie. Základomnervovej činnosti je reflexná činnosť. Zakladateľom učenia o vyššej nervovej činnosti je Ivan Petrovič Pavlov.

Reflex – odpoveď organizmu na podráždenie, realizuje sa po nervovej dráhe, nazývanej reflexný oblúk. Má 5 častí : receptor- prijímač, dostredivá (senzitívna ) nervová dráha, ústredie-centrum (mozog alebo miecha), odstredivá (motorická) nervová dráha, efektor – výkonný orgán.

Reflexy sa delia na podmienené a nepodmienené.

Nepodmienené- sú vrodené (dedičné), nemenné, stále: obranné (kašľací, kýchací), potravové (cicací, prehĺtací), uchopovací, dýchací... Ich centrom je miecha a predĺžená miecha.

Podmienené – vytvárajú sa počas života, po narodení. Sú dočasné (môžu vymiznúť), získané. Tieto reflexy sa viažu na mozgovú kôru. Vytváranie podmienených reflexov sa u človeka volá učenie. Podmienené reflexy vznikajú na základe nepodmienených reflaxov a vplyvov

z prostredia – určitého signálu. Súhrn signálov tvorí signálnu sústavu. Rozlišujeme : 1. signálnu a 2. signálnu sústavu.

1. signálna sústava je spoločná pre zvieratá a človeka. Realizuje sa pomocou zmyslových orgánov.
2. signálna sústava je len u človeka – základným signálom je slovo. Podmienené reflexy môžu vznikať aj na základe hovoreného, alebo písaného slova. 2. signálna sústava je základom myslenia, učenia a reči.

Chyby a ochorenia nervovej sústavy – môžu byť vrodené alebo získané (počas života). Chyby a ochorenia môžu nastať aj počas vývinu plodu, pri pôrode a po pôrode.

Detská mozgová obrna – oneskorený vývin pohyblivosti.

Encefalitída a meningitída– zápal mozgomiechových obalov, spôsobené vírusmi, baktériami.

Hydrocefália– ochrnutie charakterizované zvýšenou produkciou mozgomiechového moku (zväčšovanie mozgovej časti lebky).

Oligofrénia– slabomyseľnosť, defekt inteligencie. Môže byť vrodená, alebo získaná v prvých dvoch rokoch života. Nedostatok rozumových schopností, slabá pamäť, oneskorený vývin reči.

Demencia– získaná porucha rozumových schopností, porucha psychiky, vzniká v starobe.

Ľahká mozgová disfunkcia – ide o drobné poruchy mozgu, postihnutí majú ťažkosti v učení, v správaní, hyperaktivita.

Záchvatové ochorenia – veľká skupina chorôb – v detskom veku časté.

Epilepsia– poruchy vedomia. Príčinou ochorenia sú úrazy a poškodenia mozgu. Rozoznávame dva druhy záchvatov: veľký záchvat – pred začiatkom má väčšina poruchy zraku, sluchu – aura; malé záchvaty – častejšie, trvajú krátko.

Neurózy– sú funkčné poruchy spánku a zaspávania, nočné pomočovania, nechutenstvo a neurotické zvracanie.