Stavba a spôsob života nebunkových a prvojadrových organizmov I

Stavba a spôsob života nebunkových a prvojadrových organizmov I

Biológia Veda študuje živú prírodu, skúma štruktúru živých organizmov, vzťahy medzi nimi, medzi živou a neživou prírodou.

Bunka Základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov vedný odbor - cytológia

Existujú 2 typy buniek : Prokaryotické a eukaryotické

Vírusy Sú nebunkové organizmy

Veľkosť Nanometre viditeľné len pod elektrónovým mikroskopom. Sú vnútrobunkové parazity, rozmnožujú sa iba v hostiteľskej bunke, nemajú vlastný metabolizmus

– nie sú schopné samostatne žiť.

Stavba Vírusové častice nazývame virióny. Virión je zložený z jednej molekuly alebo viac molekúl nukleovej kyseliny (vždy buď RNA, alebo DNA). Podľa typu NK – DNA vírusy, alebo RNA vírusy. NK je obalená bielkovinovým plášťom (kapsida), pri niektorých vírusoch okolo kapsidy ešte tukový obal, ktorý má výčnelky.

Rozmnožovanie : Prebieha v niekoľkých fázach:

1. fáza : prichytenie na povrch bunky
2. fáza : dovnútra preniká buď celý virión, alebo iba NK
3. fáza : nastáva rozmnožovanie vírusov (vzniká množstvo nových – viriónov)
4. fáza : Nastáva obalovanie viriónov obalmi. Napadnutú bunku úplne zničia (obal bunky sa rozpustí). Vypadnú von a šíria sa ďalej.

Vírusy v organizme sa šíria krvou a lymfou.

Rozlišujeme tri typy vírusov :

1. bakteriofágy – napádajú bunky baktérií
2. rastlinné vírusy – infikujú rastliny, kde sa rozmnožujú

(vírus mozaiky tabakovej a vírus mozaiky zemiakovej)

1. živošíšne vírusy – infikujú živočíchov a človeka

Osobitnú skupinu živočíšnych vírusov tvoria retrovírusy. Sú to vírusy RNA. HIV-retrovírus

Vírusové ochorenia človeka :

Kiahne, detská obrna, chrípka, besnota, encefalitída, žltačka, herpes, mums, rubeola, slintačka, osýpky. Vírus typu H₅N₁ – vtačia chrípka, vírus H₁N₁ – prasacia chrípka.

Ochorenie AIDS – (zlyhanie imunity) spôsobuje vírus HIV

Onkovírusy – vyvolávajú rast zhubných nádorov (maligne)

Pri vírusových ochoreniach nie sú účinné antibiotiká. Vírusové ochorenia sa šíria najčastejšie kvapôčkovou infekciou (kašeľ, kýchanie). Vstupnou bránou sú sliznice dýchacích ciest a očí. Dnes existujú protivírusové farmaceutické preparáty, pomocou ktorých sa ochorenia spravidla úspešne liečia.

Baktérie Jednobunkové, prokaryotické (prvojadrové), väčšinou heterotrofné organizmy, vedný odbor bakteriológia. Zakladateľ bakteriológie je L. Pasteur a R. Koch. Pasteur popísal príčiny ochorenia besnota a antrax, vyrobil prvé očkovacia látky (vakcíny) a protilátky. Koch je objaviteľ bacilu TBC.

Veľkosť – mikrometre – viditeľné pod svetelným mikroskopom.

Tvar : 1. guľatý - koky 2. diplokoky - dvojice

1. retiazkovitý - streptokoky 4. strapcovitý – stafylokoky
2. tyčinkovitý – bacily zvlnené spirily

Stavba Na povrchu – bunková stena, pod ňou cytoplazmatická membrána. Vnútro vypĺňa – cytoplazma, obsahuje veľa ribozómov a bunkových inklúzií. „Jadro“ tvorí jedna molekula DNA (jeden chromozóm). Jadro nie je ohraničené

jadrovou membránou. Na povrchu bunkovej steny môže byť slizové púzdro a bičíky.

Rozmnožujú sa väčšinou priečnym delením. Niektoré vytvárajú spóry, odolné voči nepriaznivým podmienkam (vysoké teploty, zmrazovanie).

Patogenné baktérie – sú pôvodcami rôznych ochorení u ľudí. Do organizmu vylučujú toxíny. Môžu spôsobovať:

Črevné ochorenia – cholera, týfus, salmonelóza

Ochorenia dýchacej sústavy -- nádcha, šarlach, zápal pľúc, tuberkulóza, záškrt

Pohlavné choroby – kvapavka, syfilis

ďalšie ochorenia – boreliózu prenášajú kliešte, pôvodcami sú baktérie bolérie; tetanus, mor

Často sa stretáme s alimentárnymi (potravinovými nákazami). Pôvodcami sú patogénne baktérie v potravinách. Najviac rozšírené sú salmonelóza, botulizmus, listerióza.

V hrubom čreve človeka – kvasné a hnilobné baktérie. Črevné bakt. produkujú vitamím „K“ a vitamíny komplexu „B“.

V prírode majú veľký význam saprofytické baktérie, ktoré rozkladajú odumreté telá organizmu (zúčastňujú sa na kolobehu látok v prírode)..

Baktérie – prítomné všade, v pôde, vo vzduchu, vo vode, na povrchu tela, vo vnútri organizmov; nenachádzajú sa v krvi zdravého človeka. Ochorenia liečime najčastejšie antibiotikami. Náhradou za antibiotiká môžu byť probiotické baktérie (probiotiká – živé

organizmy). Prirodzeným prostredím probiotík sú kyslomliečne výrobky. Probiotiká zvyšujú obrany schopnosť organizmu. Účinok probiotík spočíva v znížení pH organizmu (kyslé prostredie bráni množeniu choroboplodných zárodkov).

Sinice Prokaryotické organizmy. Podobné baktériám. Často žijú v extrémnych podmienkach – termálne pramene. Pri premnožení – tzv. vodný kvet (modrozelené povlaky), voda nie je vhodná na kúpanie (alergie).

 Rozdiely medzi nižšími a vyššími rastlinami. Spôsob výživy rastlín.

Rastliny sú prevažne autotrofné organizmy, ktoré na vytváranie organických látok z anorganických využívajú slnečné žiarenie (fotosyntéza) a sú zdrojom biomasy.

Telo rastlín: tvorí eukaryotická bunka, ktorá má jadro obalené jadrovou membránou, má cytoplazmu s bunkovými organelmi a bunkové povrchy.

Ríša rastlín : Podríša – nižšie rastliny

Podríša – vyššie rastliny

Nižšie rastliny – patria sem riasy – telo tvorí stielka (stielka nevytvára orgány), má rôznu veľkosť, tvar (jednobunková, mnohobunková), nemajú cievne zväzky. Podľa obsahu asimilačných farbív . Rozdeľujeme ich na : červenú, hnedú a zelenú vývojovú líniu.

Vyššie rastliny – telo tvorí : koreň, stonka, list, kvet

Koreň – upevňuje rast v pôde, zabezpečuje výživu, je zásobný orgán

Stonka – nadzemná časť, má vodivú funkciu, nesie listy a reprodukčné orgány

List – vyrastá na stonke, prebieha v ňom fotosyntéza, výmena plynov CO₂ a O₂

Koreň, stonka a list patria medzi vegetatívne orgány.

Kvet – patrí medzi reprodukčné orgány, ktorých úlohou je tvorba pohlavných buniek, ktoré slúžia na rozmnožovanie rastlín. Kvet

borovicorastov tvorí samčie a samišie šištice, kvet magnoliorastov tvorí tyčinka a priestik.

Vyššie rastliny: Majú dokonale vodivé pletivá

Sú prispôsobené životu na súši

Rozmnožujú sa nepohlavne a pohlavne

Vyššie rastliny sa rozdeľujú na: výtrusné (rozmnožujú sa výtrusmi) – machy,

paprade, plavúne

semenné – rozmnožujú sa semenami – borovicorasty (nahosemenné) magnoliorasty (krytosemenné)

 Spôsoby výživy rastlín

Všetky živé organizmy potrebujú na zabezpečenie životných funkcií (rast, rozmnožovanie, pohyb) energiu, ktorú získavajú rozkladom organických látok.

Organické látky môžu získať dvojakým spôsobom : 1. autotrofiou

2. heterotrofiou

Autotrofia – väčšina rastlín - organické látky si vytvárajú z anorganických (CO_2, H₂O) vo svojich bunkách. Na tvorbu látok využívajú energiu svetelnú. Tento proces pri ktorom sa svetelná energia mení na energiu chemickú zabudovanú v organických látkach za pomoci asimilačných farbív (chlorofylu), nazývame fotosyntetická asimilácia – fotosyntéza.

 Fotosyntéza – najdôležitejší dej na zemi pri ktorom sa do ovzdušia uvoľňuje O₂. Prebieha v chloroplastoch (list).

Heterotrofia – Heterotrofné organizmy (živočíchy, huby, človek, nezelené rastliny) nemajú schopnosť meniť jednoduché látky na zložité, prijímajú hotové organické látky.

Druhy heterotrofie : saprofytizmus a parazitizmus

Saprofytizmus je – získavanie organických látok z odumretých tiel (huby, baktérie). Plnia funkciu rozkladačov v prírode.

Parazitizmus je – odoberanie živín zo živých organizmov (poloparazity – imelo, úplný parazit - záraza)

Mixotrofia – zmiešaný spôsob výživy (autotrofný aj heterotrofný) napr. mäsožravé rastliny.

 Hospodársky významné rastliny a liečivé rastliny

Rastliny človek využíva ako potravu. Pod pojmom potrava rozumieme všetky látky, ktoré nám slúžia na výživu (bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky, vitamíny).

50% našej potravy tvoria obilniny. Sú to jednoročné rastliny. Patria sem pšenica, ryža, jačmeň, ovos, raž, kukurica.

Medzi hospodársky významné rastliny patrí zemiak, rajčiak, paprika. Pre vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok je dôležitá zelenina a ovocie. Zo zeleniny je to koreňová zelenina - mrkva, petržlen, zeler a ostatné druhy ako kapusta, kaleráb, karfiol, kel, brokolica,

reďkev, chren – zdroj vitamínov a minerálnych látok.

Nenahraditeľné vo výžive sú strukoviny –šošovica, hrach, fazuľa, sója podzemnica olejnatá. Obsahujú veľa bielkovín.

Na dochutenie potravy sa používajú koreniny a pochutiny. Rastliny ako koreniny: cibuľa, cesnak, pažítka, pór, škorica. Rastliny ako pochutiny: čaj, kakao, káva, huby.

• Liečivé rastliny – obsahujú účinné látky, ktoré v primeranom množstve majú liečebný účinok. Používajú sa v prirodzenom stave, t.j. ako droga (usušená), alebo ako surovina pre farmaceutický priemysel – rumanček pravý, nechtík lekársky, šalvia lekárska,

kostihoj, pľúcnik, repík, mäta, materina dúška. Liečba rastlinami – fytoterapia.

• Jedovaté rastliny – obsahujú toxické látky ktoré spôsobujú otravy, môžu viesť až k smrti. Existuje 400 druhov jedovatých raslín.
• Najjedovatejšia rastlina u nás – durman obyčajný a ľulkovec zlomocný obsahujú prudko jedovatý alkaloid, ktorý pôsobí na nervovú sústavu. V primeraných dávkach majú liečivé účinky.
• Jedovaté rastliny – konvalinka, snežienka, marhuľa, iskerník prudký, tis obyčajný.

- Rastliny s omamnými účinkami :

konopa siata – listy a kvety samičie vylučujú páchnucu látku – kanabín, ktorá sa využíva pri výrobe marihuany, hašišu

lysohlávka šupinatá – huba podobná špičkám, obsahuje psychotropné látky, ktoré majú podobné účinky ako LSD.

Huby

Tvoria samostatnú ríšu – najpočetnejšiu. Patria medzi eukaryotické, heterotrofné organizmy. Vedný odbor, ktorý študuje huby – mykológia.

Stavba :Ich telo tvorí stielka, môže byť jednobunková, alebo mnohobunková. Stielku

mnohobunkových húb tvoria hubové vlákna – hýfy. Súbor hubových vlákien vytvára podhubie – mycélium. Bunky húb neobsahujúplastidy. Bunková stena je z chitínu. Dokonalejšie druhy majú plodnice, krorú tvorí hlúbik a klobúk.

Výživa húb : 1. saprofytická – žijú na odumretých telách organizmov čím ich rozkladajú, (plesne, kvasinky)

1. parazitická – organické látky čerpajú zo živých organizmov
2. symbioticky – spolunažívaním – výhodné, riasa+huba vzniká lišajník -

- nový jedinec

Rozmnožujú sa pohlavne a nepohlavne pomocou výtrusov.

Huby sú pôvodcami rôznych chorôb – mykóz (rastlín, živočíchov, človeka). Huby majú význam v potravinárskom priemysle a medecíne. Mnohé účinné látky, ktoré poskytujú ešte nevieme dostatočne využiť. Mnohé z húb sú parazity rastlín, ktoré

spôsobujú veľké škody – perenospora viničová. Nádorové ochorenia vyvolávajú

rakovinovec zemiakový.

Na zahnívajúcich potravinách – pleseň hlavičkatá – má plstenaté podhubie – z neho vyrastajú nosiče výtrusov.

Úspešne sa využívajú kvasinkotvaré huby (kvasinky) pri výrobe piva, vína, výrobe mliečnych a vitamínových liečív.

Parazitická huba – kyjanička purpurová, cudzopasí

v semenníkoch raži – vytvára námel (ražná hubka). Námel obsahuje toxické látky, ktoré sa používajú pri výrobe liekov používaných pri zastavovaní krvácania

a znižovaní krvného tlaku (ergotín). Potraviny znehodnocujú paplesne – ich konzumácia je nebezpečná. Paplesne produkujú nebezpečné jedy (mykotoxíny), ktoré môžu vyvolať rôzne alergie, oslabenie imunity. Produktom paplesní sú antibiotiká.

Najznámejším rodom je „penicillium“ – objaviteľ Dr. Fleming – izoloval z nej látku

 „penicilín“ (zabraňuje rozmnožovaniu baktérií). Niektoré druhy paplesní sa používajú pri výrobe syrov (niva, rockfort).

Niektoré druhy vytvárajú plodnice, ktoré sú jedlé. Výtrusy sa vytvárajú na plodnici vo

výtrusovej vrstve, ktorá môže byť lupeňovitá, alebo rúrkovitá.

Rúrkovité podhubie – dubák, masliak

Lupeňovité – muchotrávka, bedľa, pečiarka

 Naša najjedovatejšia huba – muchotrávka zelená.

Jednobunkovce a vznik a vývin mnohobunkovcov.

Jednobunkovce: vývojove najnižšie mikroskopické živočíchy, ich telo tvorí jedna bunka, ktorá zabezpečuje všetky životné funkcie.

Stavba tela – jediná bunka, ktorá tvorí telo je eukaryotická. Na povrchu tela majú pelikulu

(blana), niektoré majú pancier, schránky.

Pohyb – bičíkmi, panôžkami, brvami. Majú tráviace vakuoly s tráviacimi enzýmami a pulzujúce vakuoly – na odstraňovanie odpadových látok

 Výživa – heterotrofná, potravu prijímajú celým povrchom tela osmoticky.

životné prostredie – voda – slaná, sladká. Mnohé jednobunkovce sú parazity.Vytvárajú cysty, v ktorých prežívajú aj niekoľko rokov.

 Rozmnožovanie - nepohlavné aj pohlavné. Nepohlavné častejšie – delením priečnym a pozdĺžnym.

Parazitický bíčikovec trypanosoma spavičná spôsobuje spavú nemoc. žije v krvi človeka a živočíchov, napadá CNS. Ochorenie prenáša mucha tse-tse.

Ochorenia spôsobujúce bíčikovce : – črevovnička detská – spôsobuje hnačky. žije v hrubom čreve.

Trichomonas pošvový sa prenáša pohlavným stykom. Môže spôsobiť neplodnosť. Spôsobuje zápal sliznice pošvy a močových ciest.

Atypický zápal mozgových blán spôsobuje slzovičkovka zhubná.

Parazitickým kmeňom sú výtrusovce – sú to vnútrobunkové parazity. Pre gravídne ženy je nebezpečná toxoplazma (výtrusovec) spôsobujúca ochorenie toxoplazmózu.

Poškodzuje plod. Zdrojom nákazy môže byť surové mäso, trus mačiek a holubov.

Nebezpečné ochorenie – maláriu – spôsobuje výtrusovec (maláriovec). Prenášačom ochorenia na človeka je komár škvrnitokrídly (samička), cudzopasí v červených krvinkách.

Najdokonalejšie jednobunkovce sú nálevníky, najznámejší druh – črievička končistá.

Využíva sa ako bioindikátor čistoty vôd.

 Typické znaky - črievičky : brvy – pohyb, 2 jadrá, tráviace vakuoly, bunkové ústa, hltan, bunkový anus, pohlavné rozmnožovanie – konjugácia.

Vznik mnohobunkovcov

Telo mnohobunkových organizmov tvorí veľký počet buniek – somatické (telové)

pohlavné (gaméty)

Zárodočný vývin začína splynutím pohlavných buniek – vzniká zygóta. Zygóta sa po niekoľkých hodinách začne deliť 2,4,8,16,32,64, atď. Delenie označujeme ako

 brázdenie (ryhovanie) – vzniká guľovitý tvar morula. Potom sa začnú zo stredu bunky vyplavovať na povrch. Vzniká útvar – blastula s prvotnou telovou dutinou –

blastocél s jednou zárodočnou vrstvou - ektoderma. Spodná časť blastuly sa začne preliačovať dovnútra, vzniká útvar –gastrula. Je dvojvrstvový. Vytvárajú sa zárodočné vrstvy – ektoderma a endoderma.

Vývojové stupne:vajíčko, morula, blastula, gastrula – týmito stupňami prechádzajú všetky živočíchy.

U dokonalejších živočíchov okrem ektodermy a endodermy vzniká ďalšiazárodočná vrstva – mezoderma a druhotná telová dutina – célom. Zo zárodočných vrstiev sa

tvoria orgány a sústavy.

Ektoderma – pokožka, zmyslová, nervová

Endoderma – tráviaca, dýchacia, žľazy s vnútorným vylučovaním

Mezoderma – svaly, kostra, cievna, vylučovacia, pohlavná

Systém mnohobunkovcov.

Kmene – hubky, pŕhlivce – dvojlistovce (ektodermu a endodermu)

Kmene – hlístovce, mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce, chordáty- trojlístovce (ektoderma, endoderma, mezoderma). Najprimitívnejšie kmene nemajú dobre vyvinutú mezodermu.

 Chordáta – najvyššie postavený živočíšny kmeň. Odlišujú sa od ostatných kmeňov tým, že majú chordu – tvorí oporu tela, tiahne sa po celej dĺžke tela, je to väzivový pružný útvar. U nižších sa zachováva po celý život, vyššie ju majú nahradenú chrbticou.

Delia sa na 3 podkmene : plášťovce, kopijovce, stavovce

Stavovce - Rozšírené vo všetkých prostrediach, patria sem drsnokožce, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Majú kostené stavce, ktoré tvoria

chrbticu, medzi stavcami – medzistavcové platničky. Na chrbticu sa pripájajú lebka a končatiny.

• Majú rúrkovú nervovú sústavu.
• Majú srdce 2+2, veľký a malý krvný
• Dýchajú – vodné žiabrami, suchozemské pľúcami.
• Vylučovacím orgánom sú obličky.

Stavovce sú oddeleného pohlavia. Podľa spôsobu akým sa vyvíja nový jedinec

poznáme 2 skupiny stavovcov :

1. bezblanovce – anamnia, vajíčka kladú do vody, alebo vlhkého

 Okolo zárodku nie sú nijaké zárodočné obaly. Patria sem kruhoústnice,

 drsnokožce, ryby a obojživelníky.

1. blanovce – amniota, ktoré kladú vajíčka mimo vodného prostredia. Okolo

 zárodku vznikajú plodové obaly (amnion, seróza a alantois). Medzi blanovce patria plazy, vtáky, cicavce (PVC).

 Drsnokožce – morské živočíchy, kostra chrupkovitá, pohyb – plutvy, nemajú plávací mechúr, na povrchu tela šupiny –plakoidné, stavbou pripominajú zuby. Patria sem žraloky a raje.

Ryby – kostra kostená, zo stavcov vyrastajú rebrá (nemajú hrudný kôš). Cievna sústava srdce 1+1, cez srdce prúdi odkysličená krv – okysličuje sa v žiabrach, nemajú stálu teplotu tela – ektotermné.

 Obojživelníky – suchzemské stavovce tvoria prechod medzi vodnými a suchozem - skými živočíchmi. Sú ektotermné živočíchy – nemajú stálu teplotu. Patria sem mloky, salamandra, žaby.

Cievna sústava 2+1 – komora krv mieša

Dýchacia sústava – v larválnom štádiu dýchajú žiabrami, dospelé pľúcami – nedokonalé, doplnené kožným dýchaním.

Koža – veľa slizových žliaz, nie je prirastená

Plazy – suchozemské; nepotrebujú pre svoj vývin vodné prostredie.

Povrch tela – suchá koža, nemá žľazy Kostra – kostená, 1x hrudný kôš Dýchajú – pľúcami

Cievna sústava – 2+1; krokodíly 2+2- dôležité vývojové znaky – bránica, zuby v alveolách a srdce (2+2)

Rozmnožovanie – sú oddeleného pohlavia, oplodnenie vnútorné. Sú amniota, sú ektotermné –majú nestálu teplotu.

 Vtáky – prispôsobené životu vo vzduchu. Majú stálu teplotu tela 40-41 °- endotermné.

Pokryv tela – perie.

Druhy peria – na krídlach letky, na tele obrysové; na chvoste kormidlové. Perie sa skladá : Osou je kostrnka, po bokoch zástavica, spodná časť brko. Koža – suchá; jediná žľaza – nadchvostová.

Kostra – pružná, kosti duté - pneumatické

Zobák – predĺženie hornej a dolnej čeluste

Na prsnej kosti – výbežok – hrebeň na ktorý sa pripájajú lietacie svaly Dýchacia sústava – pľúca prirastené na chrbtovej strane, nie sú roztiahnuteľné. Na pľúca nadväzuje 5 párov vzdušných vakov.

Rozmnožovanie – sú oddeleného pohlavia, sú amniota.

Vtáky sa delia:

 bežce -emu, pštros, nandu plavce - tučniaci

letce : rad dravce (myšiak, sokol, orol) rad zúbkozobce (kačica, hus, labuť)

rad kukučky (hniezdny parazitizmus, znášajú vajíčka do cudzích hniezd) rad sovy (výr, plamienka)

rad spevavce – hlasový ústroj – syrinx, 5000 druhov (vrana, havran, vrabec, lastovička, sýkorka, škovránok, drozd)

Cicavce

Sú najdokonalejšie stavovce.

Telo pokrýva srsť – tepelný izolátor.

Majú progresívne znaky : Majú stálu teplotu tela 36.5 – 37°C, majú mliečne žľazy, rodia mláďatá, majú najdokonalejšiu nervovú sústavu.

Kostra – kostená, oporou tela je chrbtica – 7 krčných stavcov, 12-15 hrudných, 2-8 bedrových, krížové stavce sú zrastené v krížovú kosť, chvostová – rôzny počet

Rozmnožovanie – sú oddeleného pohlavia. Plod sa vyvíja v maternici a je vyživovaný cez placentu, ktorá je pripojená na stenu maternice a je spojená s plodom pupočnou šnúrou. Mláďatá po narodení cicajú materské mlieko.

Delia sa na : 1. Vajcorodé – kladú vajcia (vtakopysk, ježura) – nemajú placentu

1. Vačkovce – na bruchu majú kožný vak – vo vaku vývody

mliečnych žliaz (kengura,vačica,koala) – nemajú placentu 3.Placentovce - rad – hmyzožravce (jež, krt)

rad – netopiere – lietajúce cicavce

rad – hlodavce – veverica, myš, krysa, bobor

rad – mäsožravce – mačka, rys, medveď rad – plutvonožce – mrož, tuleň, uškatec

rad – veľryby – horizontálna plutva – kosatka, vras -

kavec, delfín

rad – nepárnokopytníky – kôň, somár, zebra

rad – párnokopytníky – neprežúvavce (sviňa, diviak,

hroch) – jednoduchý žalúdok prežúvavce (žirafa, koza, jeleň, zú- bor, srna, ovca)- žalúdok zložený (bachor, čepiec, kniha, slez)

rad – chobotnatce – chobot – predĺžením nosu a vrchného

pysku

-- kly- 2 horné rezáky u samcov rad – primáty – päťprsté končatiny, palec odtiahnuteľný,

nechty, chodidlá a dlane holé (len opice)

delia sa na: 1. poloopice - lemúr, okál

1. opice –širokonosé – malpa, vrešťan

- úzkonosé – gorila,

šimpanz, orangutan

 Infekčné a parazitárne ochorenia a ochrana pred nimi.

Infekčné choroby spôsobujú mikroorganizmy (vírusy, baktérie), ktoré môžu vniknúť do tela potravou, vodou, pri kontakte s chorým, alebo bacilonosičom, prípadne kontaminovanými predmetmi (alimentárna infekcia), pri vdýchnutí – kvapôčková infekcia (napr. chrípka), alebo pri bodnutí/pohryznutí hmyzom – napr. kliešťová encefalitída.

Infekčné choroby sa najčastejšie vyskytujú sporadicky, t.j. postihujú jedného, alebo málo

jedincov. Hromadný výskyt určitej inf. choroby v určitej oblasti sa volá – epidémia. Ak ide o lavínovité šírenie nákazy až do iných kontinentov, hovoríme o pandémii.

Priebeh ochorenia : Od chvíle prenosu nákazy na vnímavého jedinca až do prejavu prvých príznakov ochorenia uplynie určitý čas – inkubačná doba.

1. Inkubačná doba: V tomto čase sa rozmnožujú patogénne, t.j. choroboplodné mikroorganizmy v tele hostiteľa. Inkubačná doba je pri jednotlivých chorobách rozdielna a pre väčšinu chorôb charakteristická. Po skončení inkubačnej doby sa začína štádium neurčitých (všeobecných) príznakov.
2. Štádium neurčitých príznakov: Najčastejšie je to zvýšená teplota, bolesti hlavy, kĺbov a svalov, únava.

1. Štádium typických príznakov: U chorého sa objavia charakteristické príznaky určitej infekčnej choroby (vyrážka – šarlach, osýpky, ovčie kiahne). Ochorenia môžu mať krátkodobé, alebo dlhodobé trvanie, môžu mať akútny, alebo chronický

Základné opatrenia a prostriedky boja proti nákazám sú preventívne a represívne. Preventívne – cieľom je predchádzať vzniku infekčného procesu. Sem patrí napr.

starostlivosť o dodržiavanie zásad všeobecnej hygieny. Dôležité je aj zvyšovanie odolnosti, správna výživa, otužovanie, povinné očkovanie.

Represívne - cieľom represívneho opatrenia je už počas vyvinutej infekcie zabrániť ďalšiemu šíreniu. Treba izolovať chorého, dodržať základné hygienické návyky, čistota prostredia, vetranie, dezinfekcia a pod.

 Infekčné nákazy.

Vírusové ochorenia – spôsobujú nebunkové organizmy (vírusy), viditeľné len elektrónovým mikroskopom (antibiotiká neúčinné).

 Chrípka – rýchlo sa šíriace vírusové ochorenie. Začína nevoľnosť, bolesť hlavy, končatín, horúčka, kašel, nádcha. Prenos priamym stykom s kvapôčkovou infekciou, ale aj nepriamo infikované predmety. ID – inkubačná doba – 1-5 dní.

 Osýpky – ochorenie začína teplotou, zápalom horných dýchacích ciest, vyrážky na tvári, trupe, nákaza sa prenáša kvapôčkovou infekciou, vzduchom.

Rubeola – objaví sa bledoružová vyrážka a zdurenie miazgových uzlín. Nebezpečná len pre ženy v 1. trimestri gravidity – poškodenie plodu.

 Príušnice – Zdurenie príušných žliaz, teplota, bolesti hlavy, bolesti pri prehltávaní.

 Ovčie kiahne – ružová vyrážka veľkosti šošovice, uprostred púčik, ktorý sa zmení na pluzgierik naplnený tekutinou, potom zasychá, mení sa na chrastičku.

 Detská obrna – ID 3-30 dní. Začína bolesťami hlavy, krku, chrbta, končatín, svaly napäté, citlivé, nastáva ochrnutie. Povinné očkovanie.

 Hepatitída – infekčný zápal pečene. Príznaky – zvýšená teplota, nechutenstvo, tmavý moč. Zdroj nákazy – chorý človek.

 Slintačka – prenáša sa na človeka z chorých zvierat. Zvýšená teplota, zápal ďasien, tvoria sa vriedky, choroba sa prenáša priamym dotykom, mliekom – tepelne nespracovaným.

Besnota – postihuje centr. nervovú sústavu. Zdroj nákazy zvieratá – prenos pri pohryznutí besným zvieraťom, prvá pomoc – hneď vymyť ranu vodou a mydlom, (očkovanie).

 Encefalitída – vírus napadá nervové tkanivo, ID 7-14 dní, zvýšená teplota, bolesti hlavy, svalov, zrakové poruchy, zdroj nákazy choré cicavce, nákazu prenášajú kliešte.

Bakteriálne ochorenia – (antibiotiká účinné) – spôsobujú baktérie, sú to mikroskopické organizmy jednobunkové prokaryotické, ktoré môžu mať rôzny tvar: guľatý – koky, diplokoky

– sú dve, retiazkovitý – streptokoky, špirálovitý – spirily, strapcovitý – stafylokoky.

Streptokokové ochorenia

 angína- zápal mandlí , zápal podnebia, bolesti v krku

 šarlach – podobné príznaky ako angína, povlak na jazyku malinovo-červenej farby, neskoršie drobné vyrážky na rôznych miestach (jazyk, čelo, krk)

 Streptokokové impetigo – je ochorenie kože, ktoré sa prejavuje pluzgiermi veľkosti čerešňovej kôstky – hnisajú. Vyskytujú sa na tvári okolo úst, na ušniciach a na prstoch.

 Ruža - kožné ochorenie, vzniká pri poranení kože. Najčastejšie sa vyskytuje na nose, tvári, na trupe (u malých detí). Prejavuje sa sčervenaním postihnutého miesta. Zdroj nákazy sú choré deti, ale i dospelý bacilonosič.

Stafylokokové ochorenia

stafylokoková enterotoxikóza– vyvoláva ju jed enterotoxín, ktorý produkujú stafylokoky, ktoré sa dostávajú do jedla, kde sa rozmnožujú. Otrava začína vracaním, bolesti brucha, hnačky.

 hnisavý zápal mozgových blán –začína bolesťami hlavy, končatín, vysokou horúčkou, neskoršie zvracanie, strata vedomia. Zdroj je chorý človek, alebo bacilonosič – nik nie je odolný, liečenie antibiotikami a chemoterapeutikami.

 Tuberkulóza – pôvodca tyčinkovitý mikrób (objaviteľ Koch), zdroj nákazy chorý človek, prenáša sa kvapôčkovou infekciou, izolácia chorých.

 Salmonelózy – črevné ochorenia, vznikajú po požití infikovaných potravín. ID môže byť niekoľko hodín až dní. Ochorenie sa prejavuje – horúčkou, vracaním, hnačkami. Zdroj nákazy hydina, mäsové výrobky, vajcia, mlieko.

Tetanus – zapríčiňujú ho tyčinkovité baktérie, ktoré sa rozmnožujú za neprítomnosti vzduchu a produkujú prudký jed. Choroba sa prejavuje ťažkosťami pri žuvaní, zvýšená teplota, kŕče pri pohybe. Nákaza sa prenáša prachom, alebo pôdou. Očkovanie nevyhnutné.

Botulizmus – ochorenie vyvolané jedom „botulín“, ktorý produkujú mikroorganizmy. Mikrób je veľmi odolný, prežije sterilizáciu potravín. Otrava sa prejavuje poruchami zraku, ochrnutím dýchacej a cievnej sústavy.

 Škvrnitý týfus – pôvodca sú rickettsie (baktérie), choroba začína bolesťami hlavy, svalov, končatín s vysokou horúčkou. Po niekoľkých dňoch – kožná vyrážka po celom tele, okrem tváre, dlaní a stupají. Zdroj nákazy – chorý človek, prenášačom voš šatová.

Parazitárne ochorenia

Väčšinou ich vyvolávajú patogénne mikroorganizmy, ktoré prekonávajú časť svojho vývinu v tele iného hostiteľa, pomocou ktorého sa prenášajú a dostávajú na človeka, u ktorého sa vývin dokončuje.

 Malária – ktorej pôvodcom je Plazmodium malárie, prenáša komár Anopheles.

Mrle –žijú v hrubom čreve človeka, parazitujú u detí , spôsobujú svrbenie, kladú vajíčka v okolí konečníka, prenos predmetmi alebo priamo. Zdrojom nákazy sú infikované osoby. Nákaza sa prenáša tak, že škrabaním sa vajíčka dostanú pod nechty a prstami do úst.

Hlísta detská – žije v tenkom čreve detí. Zdrojom nákazy je chorý človek. Nákaza sa prenáša používaním znečistenej surovej zeleniny, jahôd, ovocia.

 Pásomnice – niektoré dosahujú dĺžku niekoľko metrov. Zdrojom nákazy je človek, alebo domáce zvieratá. Prenáša sa do tela nedostatočne upraveným mäsom ošípaných, ktoré obsahujú zárodky. Objavujú sa hnačky, zápcha, zvracanie, chudnutie.

 Voš detská – parazit vlasovej pokožky. Vo vlasoch vajíčka/hnidy (100 vajíčok za deň). Prenášajú sa najčastejšie priamym stykom.

 Voš lonová – je väčšia ako detská. žije v bielizni, šatách, alebo ochlpených častiach tela. Voš sa prenáša priamym stykom, alebo nepriamo, najmä osobou alebo posteľnou bielizňou.

 Voš šatová – sa zdržiava v bielizni, prenáša týfus.

Svrab – pôvodcom je zákožka svrabová. Ochorenie sa prenáša priamym stykom s postihnutým, alebo nepriamo znečistenou osobou, alebo posteľnou bielizňou.