Systematika = opisuje a zatrieďuje rastl.druhy
Systémy rastlín:
1.UMELÝ – podla najnápadnejšieho znaku(Avicena)
2. MORFOLOGICKÝ – prírodný/ prirodzený (de Candolle)
3. FYLOGENETICKÝ – vývojový, uplatňuje zákonitosti fylog.
(Darwin)
Systematické jednotky:
Ríša – regnum
Podríša – subregnum
Oddelenie – divisio
Trieda –
classis
Rad – ordo
Čelaď – familia
Rod – genus
Druh – species
RÍŠA: rastliny(plantae)
1. Nižšie rastliny – stielkaté; THALLOBIONTA
2. Vyššie rastliny – cievnaté; CORMOBIONTA; (výtrus., semenné)
NIŽŠIE RASTLINY
SINICE –
prokaryotické, autotrofné
– chlorofyl a; fykocianín
– nepohlavné rozmnožovanie
– MICROCYSTIS; ANABÉNA
RIASY
Typy
stielok: A, u jednobunkových
– bičíkatý (EUGLENA)
– meňavkovitý (CHRYSAMOEBA)
– bunkový (CHLORELA)
B, u
mnohobunkových
– vláknitý (CHETOFÓRA)
– rúrkovitý (HALIMEDA)
– sifonokládiový (ŽABÍ VLAS)
– pletivový
(CHARA)
-rizoid – pakorienok
-kauloid – pabyľka
– fyloid – palístok
Rozmnož.: 1.POHLAVNÉ (izogamia, anizogamia,
oogamia)
2. NEPOHLAVNÉ (mitóza, výtrusy, časti stielky)
3. RODOZMENA (heteromorfná,
izomorfná)
1.ODDELENIE: Červené riasy (RHODOPHYTA)
– chlorofyl a,d, fykoeritrín
– vláknitý a pletivový typ stielky
– rozmnož.: rodozmena alebo spórami
-využ: medicína, potrav., mikrobiológia
Zástupca: žabie
semä
2.ODDELENIE: Rôznobičíkaté (HETEROCONTOPHYTA)
– pohyblivé, bičíkaté bunky s 2 nerovnako dlhými bičíkmi
– chlorofyl a,c, fukoxantín – hnedé farbivo
– typy stielok: A, jednobunk. – pohyblivá/nepohyblivá; B,mnohobunk. makroskopické stielky (vidit.voľ.okom, pakorienky, pabyľka, palístky)
Triedy:
ROZSIEVKY – 1bunk., pozdĺžne delenie,
kremičitá schránka
Význam: produkujú organickú hmotu, dôl.pre urč.kvality vody, tvorba horniny – diatomit
CHALUHY – hnedé riasy,
mnohobunk., morské, pletivový typ stielky,
Využ.: potrava, hnojivo, palivo, na výr.jódu, sódy, potaše
3.ODDELENIE – červenoočká (euglenophyta), kryptomonády (cryptophyta), panciernatky (dinophyta)
– súčasť planktónu; 1bunk. s 1alebo2
bičíkmi
Červenoočká – EUGLENA ZELENÁ (rozmnož. – pohlav.del.)
Kryptomonády – KRYPTOMONÁDKA (tv.ju sploštená bunka s 2nerovnako
dlhými bičíkmi)
Panciernatky – ROZKOVKA (2rovanko dlhé bičíky, má pancier – celulózna bunk.stena)
4.ODDELENIE: Zelené riasy (CHLOROPHYTA)
– chlorofyl a,b, betakarotén, xantofyly (žltý)
– zásobná l.=škrob
– v bunk. stene je
celulóza
Triedy:
Vastné zel.riasy
-zel.bičíkovce – žijú jednotlivo (kartéria), v kolóniach – váľač (volvox), útvary s
väčším počtom buniek – pandorína
– bunk.zel.riasy – v kolóniach – CHLORELA, v cenóbiách – SCENEDESHUS
– vláknité zel.riasy – CHETOFÓRA, morský šalát
– rúrkovité zel.riasy – sifonálna stielka, halimeda
– sifonokládiové zel.riasy –
žabí vlas
Spájavky
– jednobunk.alebo vláknité
– rozmnož.: konjugáciou (spájaním)
– Závitnicovka, Cosmarium
(sladkovodné)
Chary
– mnohobunková pletivová stielka
– stielka sa skladá z pabyľky (UZLY=nody; MEDZIUZLY=internody)
– palístky tvoria praslene
Význam rias: – súčasť fotoplanktónu; – potravina, krmovina, surovina; – produkujú jód
NIŽŠIE RASTLINY – CORMOBIONTA
Evolúcia orgánov vyšších rastlín
– prvé suchozemské rastl.mali
SPOROFYT tvorený:
A, rizomoid (koreň)
B, mezóm (ako keby stonka)
C, telómy (výbežky) (ferilné a sterilné)
Telómova teória = Sterilné telómy dali vznik vegetatívnym orgánom, kým fertilné dali vznik generatívnym orgánom
Listy vznikli dvojako:
– emergenčný pôvod (z tŕnistých výrastkov pokožky)
– telómový pôvod (sploštením a zrastením telómov – mikro/makro – fyty)
RODOZMENA VYŠŠÍCH RASTLÍN
– u machov – gametofyt