Geologické obdobia (Prahory a starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory)

Geologické obdobia

Prahory a starohory

• trvali takmer 4 miliardy rokov
• prakontinent obklopený praoceánom a postupne sa rozpadával a tvoril jadro budúcich kontinentov
• došlo k opakovanej horotvornej činnosti 
• zemskú kôru utvárali vnútorné geologické procesy, vznikali prvé kontinenty
• vznik biosféry – objavenie sa života
• vývoj živej hmoty, pri ktorom bolo potrebné množstvo kyslíka v atmosfére a priemerná teplota zemského povrchu, sa nazýva biologický vývoj
• v prahorách pred 3 mild. rokov sa objavili prvé preukázateľné formy života – baktérie a sinice
• koncom prahôr pred 1,5 mild. rokmi sa vyvinuli bunky s typickým jadrom
• pri prvej fotosyntéze začali sinice a riasy uvoľňovať do prostredia kyslík (zvyšovalo sa množstvo kyslíka v atmosfére)
• atmosféra – vzdušný obal zeme
• pred 800 mil. rokov sa začal vývoj mnohobunkových organizmov, ich prvé odtlačky sa našli v Austrálii
• koniec starohôr – existujú prvoky, pŕhlivce, obrúčkavce a článkonožce…

Prvohory

• prvohory – rozvoj života 
• prvohory : kambrium → ordovik → silúr → devón → karbón → perm
• rozsiahla horotvorná činnosť (vznik vysokých pohorí, magmatická činnosť, premena hornín)
• rozvoj živočíchov s pevnou schránkou (podporil vznik vápencov)
• koniec prvohôr – ochladenie a vznikali najmä úlomkovité usadené horniny
• staršie prvohory – život sa rozvíja hlavne vo vode (chráni organizmy pred ultrafialovým svetlom)
• prvohory – rozšírené hlavne trilobity (vedúce skameneliny prvohôr)
• morské dno – žili tam rastlinám podobné ľaliovky, lastúrnikom podobné ramenonožce a hlavonožce
• v moriach žili – praryby, ryby, žraloky
• prvohory – prvé suchozemské organizmy
• koniec prvohôr sa rozšírili paprade, prasličky a plavúne
• v močiaroch žilo množstvo hmyzu, dobre sa darilo aj obojživelníkom
• koniec prvohôr – prvé nahosemenné rastliny
• väčšina raslín a oranizmov koncom prvohôr vyhynulo, asi kvôli obrovskej sopečnej činnosti

Druhohory

• druhohory – trias → jura → krieda
• teplá klíma – v mori vznikajú vápence, dolomity…
• koniec druhohôr – alpínske vrásnenie (vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a Karpaty)
• v moriach žili – hlavonožce – amonity a belemnity (vedúce skameneliny druhohôr)
• usadením mikroskopického planktónu vzniklo v kriede biely vápenec (krieda)
• suchší charakter podnebia viedol k rozvoju nahosemenných rastlín (cykasy a ihličnany)
• koniec druhohôr – vyvíjajú sa krytosemenné rastliny
• na súši žili žaby a mloky , rozvíjali sa najmä plazy
• druhohory sa nazývajú érou plazov
• polovica druhohôr – prvé vtáky (pravták Archaeopteryx)
• vyvinuté cicavce boli veľké ako dnešné myši
• na konci druhohôr vymrela asi polovica organizmov

Treťohory

• rozsiahla horotvorná činnosť (alpínske vrásnenie)
• na začiatku žili v mori numulity (najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi)
• v mori žili : lastúrniky , ulitníky, koraly, ježovky, kraby, veľryby, tulene…
• na súši vo vlhkých oblastiach prevládali lesy (rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny – javory, buky, duby)
• aj nahosemenné rastliny – ihličnaté rastliny
• vyvíjali sa rôzne druhy hmyzu
• nový typ prostredia – lúky
• plazy druhohôr – korytnačky, krokodíly, hady a jaštery, rozvíjali sa aj obojživelníky
• vedúce postavenie mali vtáky a cicavce
• vývoj cicavcov – chobotnáčov a veľkých kopytníkov
• rôzne mäsožravce (šabľozubý tiger)
• vzniká hnedé uhlie v jazerách z odumretých stromov
• nahromadené zvyšky odumretého planktónu → zemný plyn a ropa
• našli sa aj zvyšky kostí, pravdepodobne patrili predchodcom človeka

Štvrtohory

• žijeme v nej aj my (trvajú cca 2 milióny rokov)
• začiatkom štvrtohôr sa veľmi ochladilo (stredali sa studené doby s teplejšími dobami)
• ľadové obdobia – na severe bol kontinentálny ľadovec
• vo vysokých pohoriach sa vytvorili horské ľadovce
• malé množstvo vody v riekach spôsobovalo ukladanie nánosov – štrk a piesok
• činnosť vetra – vznikajú naviate pieskovce a spraše
• v medziľadových dobách zvetrávanie podporovalo zrážky
• zvetrávaním sa tvorila pôda
• rieky mali väčšie množstvo vody (topili sa ľadovce)
• na súši sa živočíchy prispôsobovali chladnému podnebiu : mamuty, srstnaté nosorožce, šabľozubé tigre, jelene…
• väčšina z nich neprežila oteplenie asi pred 10 000 rokmi
• v močaristej tundre rástli mach, lišajníky a zakrpatené dreviny 
• na juh prevládali krytosemenné rastliny
• v medziľadových dobách rástli v strednej Európe rastliny dnešného typu, v juženej teplejšej oblasti – figovníky, rododendrony a vavríny
• vyvíjal sa najmä hmyz a primáty
• štvrtohory sú érou vývoja človeka (človek vzpriaznený bola na začiatku prvohôr)
• používal kamenné nástroje a živil sa rastlinnou potravou
• pred 100 000 rokov pochádzajú nálezy človeka rozumného
• najstarší predstaviteľ – neandertálec (zhotovoval najlepšie nástroje, pochovával mŕtvych, živil sa lovom)
• koniec štvrtohôr – žil predveký človek – kromaňonec (najviac nám podobný)