Geologické obdobia (Prahory a starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory)
Typ práce: Učebné poznámky
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 824
Uložení: 200
Geologické obdobia
Prahory a starohory
-
trvali takmer 4 miliardy rokov
-
prakontinent obklopený praoceánom a postupne sa rozpadával a tvoril jadro budúcich kontinentov
-
došlo k opakovanej horotvornej činnosti
-
zemskú kôru utvárali vnútorné geologické procesy, vznikali prvé kontinenty
-
vznik biosféry - objavenie sa života
-
vývoj živej hmoty, pri ktorom bolo potrebné množstvo kyslíka v atmosfére a priemerná teplota zemského povrchu, sa nazýva biologický vývoj
-
v prahorách pred 3 mild. rokov sa objavili prvé preukázateľné formy života - baktérie a sinice
-
koncom prahôr pred 1,5 mild. rokmi sa vyvinuli bunky s typickým jadrom
-
pri prvej fotosyntéze začali sinice a riasy uvoľňovať do prostredia kyslík (zvyšovalo sa množstvo kyslíka v atmosfére)
-
atmosféra - vzdušný obal zeme
-
pred 800 mil. rokov sa začal vývoj mnohobunkových organizmov, ich prvé odtlačky sa našli v Austrálii
-
koniec starohôr - existujú prvoky, pŕhlivce, obrúčkavce a článkonožce…
Prvohory
-
prvohory - rozvoj života
-
prvohory : kambrium → ordovik → silúr → devón → karbón → perm
-
rozsiahla horotvorná činnosť (vznik vysokých pohorí, magmatická činnosť, premena hornín)
-
rozvoj živočíchov s pevnou schránkou (podporil vznik vápencov)
-
koniec prvohôr - ochladenie a vznikali najmä úlomkovité usadené horniny
-
staršie prvohory - život sa rozvíja hlavne vo vode (chráni organizmy pred ultrafialovým svetlom)
-
prvohory - rozšírené hlavne trilobity (vedúce skameneliny prvohôr)
-
morské dno - žili tam rastlinám podobné ľaliovky, lastúrnikom podobné ramenonožce a hlavonožce
-
v moriach žili - praryby, ryby, žraloky
-
prvohory - prvé suchozemské organizmy
-
koniec prvohôr sa rozšírili paprade, prasličky a plavúne
-
v močiaroch žilo množstvo hmyzu, dobre sa darilo aj obojživelníkom
-
koniec prvohôr - prvé nahosemenné rastliny
-
väčšina raslín a oranizmov koncom prvohôr vyhynulo, asi kvôli obrovskej sopečnej činnosti
Druhohory
-
druhohory - trias → jura → krieda
-
teplá klíma - v mori vznikajú vápence, dolomity…
-
koniec druhohôr - alpínske vrásnenie (vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a Karpaty)
-
v moriach žili - hlavonožce - amonity a belemnity (vedúce skameneliny druhohôr)
-
usadením mikroskopického planktónu vzniklo v kriede biely vápenec (krieda)
-
suchší charakter podnebia viedol k rozvoju nahosemenných rastlín (cykasy a ihličnany)
-
koniec druhohôr - vyvíjajú sa krytosemenné rastliny
-
na súši žili žaby a mloky , rozvíjali sa najmä plazy
-
druhohory sa nazývajú érou plazov
-
polovica druhohôr - prvé vtáky (pravták Archaeopteryx)
-
vyvinuté cicavce boli veľké ako dnešné myši
-
na konci druhohôr vymrela asi polovica organizmov
Treťohory
-
rozsiahla horotvorná činnosť (alpínske vrásnenie)
-
na začiatku žili v mori numulity (najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi)
-
v mori žili : lastúrniky , ulitníky, koraly, ježovky, kraby, veľryby, tulene…
-
na súši vo vlhkých oblastiach prevládali lesy (rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, duby)
-
aj nahosemenné rastliny - ihličnaté rastliny
-
vyvíjali sa rôzne druhy hmyzu
-
nový typ prostredia - lúky
-
plazy druhohôr - korytnačky, krokodíly, hady a jaštery, rozvíjali sa aj obojživelníky
-
vedúce postavenie mali vtáky a cicavce
-
vývoj cicavcov - chobotnáčov a veľkých kopytníkov
-
rôzne mäsožravce (šabľozubý tiger)
-
vzniká hnedé uhlie v jazerách z odumretých stromov
-
nahromadené zvyšky odumretého planktónu → zemný plyn a ropa
-
našli sa aj zvyšky kostí, pravdepodobne patrili predchodcom človeka
Štvrtohory
-
žijeme v nej aj my (trvajú cca 2 milióny rokov)
-
začiatkom štvrtohôr sa veľmi ochladilo (stredali sa studené doby s teplejšími dobami)
-
ľadové obdobia - na severe bol kontinentálny ľadovec
-
vo vysokých pohoriach sa vytvorili horské ľadovce
-
malé množstvo vody v riekach spôsobovalo ukladanie nánosov - štrk a piesok
-
činnosť vetra - vznikajú naviate pieskovce a spraše
-
v medziľadových dobách zvetrávanie podporovalo zrážky
-
zvetrávaním sa tvorila pôda
-
rieky mali väčšie množstvo vody (topili sa ľadovce)
-
na súši sa živočíchy prispôsobovali chladnému podnebiu : mamuty, srstnaté nosorožce, šabľozubé tigre, jelene…
-
väčšina z nich neprežila oteplenie asi pred 10 000 rokmi
-
v močaristej tundre rástli mach, lišajníky a zakrpatené dreviny
-
na juh prevládali krytosemenné rastliny
-
v medziľadových dobách rástli v strednej Európe rastliny dnešného typu, v juženej teplejšej oblasti - figovníky, rododendrony a vavríny
-
vyvíjal sa najmä hmyz a primáty
-
štvrtohory sú érou vývoja človeka (človek vzpriaznený bola na začiatku prvohôr)
-
používal kamenné nástroje a živil sa rastlinnou potravou
-
pred 100 000 rokov pochádzajú nálezy človeka rozumného
-
najstarší predstaviteľ - neandertálec (zhotovoval najlepšie nástroje, pochovával mŕtvych, živil sa lovom)
-
koniec štvrtohôr - žil predveký človek - kromaňonec (najviac nám podobný)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Skameneliny a vek Zeme | Učebné poznámky | 126 slov |