Geologické obdobia (Prahory a starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory)

Geologické obdobia

trvali takmer 4 miliardy rokov
prakontinent obklopený praoceánom a postupne sa rozpadával a tvoril jadro budúcich kontinentov
došlo k opakovanej horotvornej činnosti
zemskú kôru utvárali vnútorné geologické procesy, vznikali prvé kontinenty
vznik biosféry – objavenie sa života
vývoj živej hmoty, pri ktorom bolo potrebné množstvo kyslíka v atmosfére a priemerná teplota zemského povrchu, sa nazýva biologický vývoj
v prahorách pred 3 mild. rokov sa objavili prvé preukázateľné formy života – baktérie a sinice
koncom prahôr pred 1,5 mild. rokmi sa vyvinuli bunky s typickým jadrom
pri prvej fotosyntéze začali sinice a riasy uvoľňovať do prostredia kyslík (zvyšovalo sa množstvo kyslíka v atmosfére)
atmosféra – vzdušný obal zeme
pred 800 mil. rokov sa začal vývoj mnohobunkových organizmov, ich prvé odtlačky sa našli v Austrálii
koniec starohôr – existujú prvoky, pŕhlivce, obrúčkavce a článkonožce…

prvohory – rozvoj života
prvohory : kambrium → ordovik → silúr → devón → karbón → perm
rozsiahla horotvorná činnosť (vznik vysokých pohorí, magmatická činnosť, premena hornín)
rozvoj živočíchov s pevnou schránkou (podporil vznik vápencov)
koniec prvohôr – ochladenie a vznikali najmä úlomkovité usadené horniny
staršie prvohory – život sa rozvíja hlavne vo vode (chráni organizmy pred ultrafialovým svetlom)
prvohory – rozšírené hlavne trilobity (vedúce skameneliny prvohôr)
morské dno – žili tam rastlinám podobné ľaliovky, lastúrnikom podobné ramenonožce a hlavonožce
v moriach žili – praryby, ryby, žraloky
prvohory – prvé suchozemské organizmy
koniec prvohôr sa rozšírili paprade, prasličky a plavúne
v močiaroch žilo množstvo hmyzu, dobre sa darilo aj obojživelníkom
koniec prvohôr – prvé nahosemenné rastliny
väčšina raslín a oranizmov koncom prvohôr vyhynulo, asi kvôli obrovskej sopečnej činnosti

druhohory – trias → jura → krieda
teplá klíma – v mori vznikajú vápence, dolomity…
koniec druhohôr – alpínske vrásnenie (vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a Karpaty)
v moriach žili – hlavonožce – amonity a belemnity (vedúce skameneliny druhohôr)
usadením mikroskopického planktónu vzniklo v kriede biely vápenec (krieda)
suchší charakter podnebia viedol k rozvoju nahosemenných rastlín (cykasy a ihličnany)
koniec druhohôr – vyvíjajú sa krytosemenné rastliny
na súši žili žaby a mloky , rozvíjali sa najmä plazy
druhohory sa nazývajú érou plazov
polovica druhohôr – prvé vtáky (pravták Archaeopteryx)
vyvinuté cicavce boli veľké ako dnešné myši
na konci druhohôr vymrela asi polovica organizmov

rozsiahla horotvorná činnosť (alpínske vrásnenie)
na začiatku žili v mori numulity (najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi)
v mori žili : lastúrniky , ulitníky, koraly, ježovky, kraby, veľryby, tulene…
na súši vo vlhkých oblastiach prevládali lesy (rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny – javory, buky, duby)
aj nahosemenné rastliny – ihličnaté rastliny
vyvíjali sa rôzne druhy hmyzu
nový typ prostredia – lúky
plazy druhohôr – korytnačky, krokodíly, hady a jaštery, rozvíjali sa aj obojživelníky
vedúce postavenie mali vtáky a cicavce
vývoj cicavcov – chobotnáčov a veľkých kopytníkov
rôzne mäsožravce (šabľozubý tiger)
vzniká hnedé uhlie v jazerách z odumretých stromov
nahromadené zvyšky odumretého planktónu → zemný plyn a ropa
našli sa aj zvyšky kostí, pravdepodobne patrili predchodcom človeka

žijeme v nej aj my (trvajú cca 2 milióny rokov)
začiatkom štvrtohôr sa veľmi ochladilo (stredali sa studené doby s teplejšími dobami)
ľadové obdobia – na severe bol kontinentálny ľadovec
vo vysokých pohoriach sa vytvorili horské ľadovce
malé množstvo vody v riekach spôsobovalo ukladanie nánosov – štrk a piesok
činnosť vetra – vznikajú naviate pieskovce a spraše
v medziľadových dobách zvetrávanie podporovalo zrážky
zvetrávaním sa tvorila pôda
rieky mali väčšie množstvo vody (topili sa ľadovce)
na súši sa živočíchy prispôsobovali chladnému podnebiu : mamuty, srstnaté nosorožce, šabľozubé tigre, jelene…
väčšina z nich neprežila oteplenie asi pred 10 000 rokmi
v močaristej tundre rástli mach, lišajníky a zakrpatené dreviny
na juh prevládali krytosemenné rastliny
v medziľadových dobách rástli v strednej Európe rastliny dnešného typu, v juženej teplejšej oblasti – figovníky, rododendrony a vavríny
vyvíjal sa najmä hmyz a primáty
štvrtohory sú érou vývoja človeka (človek vzpriaznený bola na začiatku prvohôr)
používal kamenné nástroje a živil sa rastlinnou potravou
pred 100 000 rokov pochádzajú nálezy človeka rozumného
najstarší predstaviteľ – neandertálec (zhotovoval najlepšie nástroje, pochovával mŕtvych, živil sa lovom)
koniec štvrtohôr – žil predveký človek – kromaňonec (najviac nám podobný)

Zones.sk – Zóny pre každého študenta