Rad Blanokrídlovce

Včely

Osy

Telo

Majú robustné, chlpáčikovité telo a ploché zadné končatiny.

Štíhle telo, úzke prepojenie hrude a bruška, útle cylindrovité končatiny.

Výživa

Včely sú opeľovače, veľku časť života trávia na rastlinách a kvetoch zbierajúc a distribujúc peľ. (Ich chlpaté telá a ploché nohy sú tomu prispôsobené.)

Nektárom a peľom živia aj svoje mladé.

Osy sú predátori, svoje mladé živia hmyzom, muchami i húsenicami, dospelé sa niekedy živia aj nektárom či peľom.

Uhladené aerodynamické telo je uspôsobené na lov.

Hniezdo

Z voskových buniek naskladaných na seba. Väčšina hniezd včely medonosnej je umelo vytvorená, ostatné včely sa usídľujú v dutinách stromov, budov, prípadne aj dierach v zemi.

Guľaté hniezdo stavajú z tenučkej papieroviny, ktorú získavajú z nahryzanej drevnej vlákniny a vlastných slín. Stavajú ich zväčša v skrytých miestach, ako napríklad v odľahlých trhlinách a štrbinách.

Bodnutie

Včela medonosná svoje žihadlo pichne až do mäsa a keď sa pokúsi uletieť, nepodarí sa jej pohnúť ním a vytrhne sa. Včela potom hynie, pretože žihadlo je súčasťou jej tráviacej sústavy.

Jed pri bodnutí vstreknú svojím žihadlom, potom ho vytiahnu a uletia. Túto schopnosť má aj väčšina druhov včiel (nie však včela medonosná).

Agresivita

Voči človeku prívetivejšie, sústredia sa na kvety. Útočia, keď sa cítia napadnuté alebo ohrozené.

Všeobecne agresívnejšie, častejšie sa približujú k ľuďom a ich obydliam v snahe nájsť potravu.

Organizácia

Žijú v trvalýchvčelstvách s vyvinutou deľbou práce: kráľovná kladie vajíčka, trúdy oplodňujú budúce kráľovné, robotnice zabezpečujú potravu, jej spracovanie, kŕmenie, starostlivosť o úľ a jeho ochranu.

Prezimovavšia oplodnená kráľovná na jar zakladá hniezdo, z prvých vajíčok sa liahnu sterilné robotnice. Kráľovná potom už kladie len vajíčka, na konci leta sa z nich liahnu i samci. Len oplodnené samice prečkajú zimu, aby založili novú jednoročnúkolóniu.

Komunikácia

Dorozumievajú sa pomocou pachov (feromónov), pre včelu medonosnú je špecifický tanec; vrtenie, trasenie. Tak si robotnice oznamujú napr. polohu zdrojov potravy, alebo jej príchod (pre mobilizáciu jej odoberačov a spracovávateľov – mladých robotníc).

Dve osy sa rozpoznajú pomocou svojich tykadiel, kráľovná láka samcov a kontroluje svoje robotnice feromónmi (napr. bráni ich pohlavnému vývinu). Jed obsiahnutý v osom žihadle obsahuje feromón, ktorý sa pri uhynutí uvoľňuje a plní tak varovnú funkciu.

Mravce

Čmele

Sršne

Komunikácia

Feromóny – využívajú ich napr. na nájdenie najefektívnejšej cesty k potrave (najsilnejšia pachová stopa), na varovanie pri napadnutí.

Dorozumievajú sa feromónmi i tancami pri hľadaní potravy, rozsah takto predanej informácie však ešte nie je celkom objasený.

Ako mnohé druhy sociálneho hmyzu, aj sršne dokážu pomocou feromónov zmobilizovať celé hniezdo na jeho obranu.

Život

Žijú v mraveniskách s niekedy až miliónmi jedincov. Kolónia má kráľovnú kladúcu vajíčka, z ktorých sa liahnu sterilné robotnice. Veľké robotnice so silne vyvinutými hryzadlami plnia funkciu vojakov. Poslednou kastou sú plodní samci.

Ako u ôs, kráľovná prečká zimu, na jar zakladá kolóniu. Na konci leta narodené samice prečkávajú ďaľšiu zimu.

Hniezda vytvárajú napr. v zemi, majú významnú úlohu pri opeľovaní bôbovitých rastlín.

Žijú v jednoročných spoločenstvách, ktoré neprežívajú zimu. Sú dravé a veľké, eúropske druhy ale nie sú tak nebezpečné pre človeka, za aké sa pokladajú – ak sa necítia ohrozené, sú neútočné, ich jed je menej nebezpečný ako včelí.