Kormorán a rybárstvo Slovenska - SOČ

2. Kormorán veľký a rybárstvo Slovenska

2.1 Kormorán veľký
Z odborných článkov sa dozvedáme, že kormorán veľký je vták veľkosti husi s dížkou tela asi 80-100 cm a hmotnosťou 3,5kg. Celkove je prevažne čierny s modravofialovým leskom okrem bielych líc a spodnej časti hlavy(obr. 1,2). Vyskytuje sa v dvoch geografických rasách: atlantická nominálna rasa (Phalacrocorax carbo carbo), ktorá má bielu škvrnu na boku za krídlom a rasa Phalacrocorax carbo sinensis, ktorá žije v strednej a juhovýchodnej Európe. Biotop tvoria väčšie rieky a jazerá s pobrežným stromovím a bohatou faunou rýb, a morské pobrežia. Dochováva 3-5 mláďat. Denne zožerie asi 0,5kg rýb. Na Slovensku hniezdi okolo Dunaja a v niekoľkých malých kolóniách aj na východnom Slovensku. Vcelku je na ústupe. V menšej miere môže škodiť v rybnom hospodárstve, ale pre vzácnosť výskytu je škoda zanedbateľná.

2.2 Potravné nároky kormorána
Posledné vety bohužiaľ hovoria iba o pôvodných kormoránoch, ktoré na Slovensku hniezdia. Problém však spôsobujú kormorány, ktoré sem prichádzajú zimovať zo škandinávskych krajín a Pobaltia, neraz v kŕdľoch o počte 300 kusov(obr. 3,4). Matematika nám dovoľuje vytvoriť si jasný obraz o ich vplyve na vodstvo. Jeden kus denne zožerie 0,5kg rýb to znamená, že celý kŕdeľ skonzumuje denne 150 kg rýb. A to nerátam ryby, ktoré kormorány atakujú, ale pre ich veľkosť ich nie sú schopné zožrať, tieto ryby však na následky poranení zahynú. Pokračujme však ďalej, prvé kormorány sú tu už od októbra a posledné odlietajú až v marci t.j. asi 150 dní takže 150^2 nám dáva 22 500 kg čo je len potrava jedného kŕdľa týchto vtákov. Kočišár však tvrdí , že 22.11. 2004 prileteli na Kysucu až 3 tristokusové kŕdle.

2.3 Spôsob lovu rýb kormoránmi
Kormorány lovia ryby pri potápaní, dokážu sa potopiť až do hĺbky 40m ale úspešne loviť ryby môžu iba v hĺbke maximálne 16m. Obvykle však lovia v hĺbkach 1-3m a zostávajú pod vodou 15-30 max. 70 sekúnd . Kormorány lovia ryby v dvoch prístupoch a to v blízkosti brehu alebo na voľnej hladine. Pri love v blízkosti brehu sú ryby vytláčané a zhromažďované v pobrežných partiách. Na voľnej hladine sa ich kormorány snažia obkľúčiť pričom vytvárajú lineárne alebo polkruhové formácie, potápajú sa za korisťou a tlačia ryby pred sebou. Pri zníženej viditeľnosti sa snažia ryby zhromaždiť v blízkosti vodnej hladiny kde sú lepšie svetelné podmienky a ryby sú tak ľahšie ulovitelné, kormorány sa totiž orientujú pri love pomocou zraku. Oči kormorána sú perfektne prispôsobené videniu pod vodou a aj pod hladinou vidia dokonalý obraz. Ryby lovia pomocou zahnutého zobáka, ktorým sa snažia ich zasiahnuť do oblasti za žiabrami, s ulovenou rybou plávajú na hladinu, kde ju hlcú smerom od hlavy. Ryby, ktoré kormoránovi uniknú zo zobáka alebo ich nedokáže pre ich veľkosť zožrať nakoniec uhynú na následky hlbokých poranení. Aktívny lov rýb trvá asi 15 minút. Úspešnosť lovu kormorána závisí od množstva úkrytov, do ktorých sa môžu ryby uchýliť a pohybuje sa v rozmedzí 10- 60%.
2.4 Počet kormoránov v Európe a na Slovensku.
V kočišárovom článku sa nachádza odhad Petra Musila z katedry zoológie prírodovedeckej fakulty, ktorý hovorí o tom , že v polovici 20. storočia žilo v strednej a severozápadnej Európe približne 3,5 - 4,5 tisíca párov kormoránov dnes je to však asi 300 000 párov! Na konferencii s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala 5.11. 2004 v Žiline sa konštatovalo, že kormorán je v súčasnej Európe hojnejší ako pred 300 rokmi! V celej Európe dnes hniezdi asi 1 milión týchto vtákov. V súčasnosti na Slovensku zimuje približne 8000 až 9000 jedincov a len približne 50 až 250 párov hniezdi iba na niekoľkých lokalitách (západné a východné Slovensko). Ide o chránený druh živočícha, ktorý je pôvodným, prirodzene sa vyskytujúcim druhom vtáka na území Slovenska (je zaradený vo vyhláške MŽP SR č.24/2003). Spoločenská hodnota jedného exemplára alebo jeho vývojového štádia je 10.000.- Sk.

2.5 Ochranári vs. rybári
Migrujúce kormorány sa stali problémom hlavne severného Slovenska najviac tak ohrozujú rieky Orava, Kysuca, Váh a Hron .Tieto rieky sú pôvodným domovom našej najušľachtilejšej ryby, hlavátky podunajskej . Okrem tohto druhu kormorány ohrozujú aj lipne a pstruhy(obr. 5,6,7). Na Orave a Váhu je lipeň už takmer minulosťou a neoplatí sa ním ani zarybňovať. Tu sa dostávajú do konfliktu záujmy rybárov a ochrancov vtáctva, špeciálne SOVS (Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku), ktorí trvajú na tom, že kormorán je stále ohrozeným druhom. SOVS sa obávala, že pri plašení kormoránov pomocou pyrotechniky či zbraní so slepými nábojmi sa budú plašiť aj iné druhy vtáctva, obávali sa najmä zámeny s kormoránom malým ktorého stavy sú stále nedostatočné. Takže kým u nás sa bojovalo aspoň za plašenie kormoránov, v Európe si kormorány na plašenie už zvykli a ochrana pomocou prirodzeného predátora orliaka morského skončila fiaskom keď tento uletel po prílete asi 150 kormoránov. Alternatívne metódy plašenia kormoránov sa teda v Európe neujali a v roku 2005 až 22 krajín EÚ povoľovalo odstrel kormorána veľkého. Slovensko medzi nimi však stále chýbalo. V istej rannej televíznej relácii som videl vyjadrenie pána Brinzíka zo SOVS, ktorý hovoril o alternatívach ochrany vôd pred kormoránom. Až komicky vyznel jeho návrh aby rybári zakrývali rieky sieťami a kormorán sa tak nedostal k vodnej hladine. Celú debatu uzavrel tým, že máme počkať kým tu kormorán prestane mať dostatok potravy a odletí sám. Po dlhom rokovaní na pôde Štátnej ochrany prírody a krajiny SR v Banskej Bystrici, dňa 21.11.2005, za účasti ichtyológov a ornitológov, ako aj zástupcov MŽP SR a MP SR však SOVS navrhla spôsob realizácie plašenia a odstrelu kormoránov v rybárskych revíroch severného Slovenska. Všetko sa zdalo byť vyriešené, keby sa SOVS nepochopiteľne opäť neodvolala proti následnému rozhodnutiu MŽP SR z 11.1. 2006 pod č.3339/1215-5.1 pil, ktorým sa mala udeliť právoplatná výnimka na plašenie a odstrel kormoránov vo vybraných rybárskych revíroch, prevažne severného Slovenska ako akútna potreba riešenia tejto závažnej ekologickej problematiky.

2.6 Stanovisko Rady SRZ
Rada SRZ Žilina vydala stanovisko k predačnému tlaku kormorána veľkého na rybárskych revíroch SRZ. V ňom sa uvádza, z hľadiska početnosti, ako aj časovej a priestorovej distribúcie populácie, výskyt zimujúcich kormoránov v súčasnosti predstavuje vo viacerých oblastiach Slovenska neprirodzený a nežiadúci fenomén, keďže pôvodné spoločenstvá rýb nie sú na vplyv takéhoto rozsahu prispôsobené.
Pôvodnosť kormorána veľkého pri súčasnej početnosti nemožno v žiadnom prípade vzťahovať na územia, kde je jeho vplyv najkritickejší, to znamená na celý stredný a horný tok Váhu a Hrona, na Turci, Kysuciach, Orave, ako aj na oblasť Ponitria. Akceptujeme nutnosť ochrany našej pôvodnej hniezdnej populácie kormorána veľkého ako prirodzenej súčasti našej fauny, za takúto však nemožno považovať početné migrujúce kŕdle (až 20-násobok stabilnej hniezdnej populácie) s jednoznačne inváznym charakterom výskytu. Navyše, na základe aktuálnych pozorovaní pôvodne zimujúce kolónie u nás zostávajú v čoraz väčšom počte počas celého roka, a tieto je potrebné odlišovať od vlastnej hniezdnej populácie. Popri antropogénnych zásahoch do vodných biotopov predstavuje predačný tlak kormoránov v súčasnosti jeden z hlavných vplyvov ohrozujúcich ichtyocenózy našich vôd a ako taký je nevyhnutné ho v dostatočnej miere eliminovať. Ďalej sa v stanovisku píše o sekundárnych stratách v dôsledku ničenia generačných stád rýb kormoránmi. Rybári tu ale pripúšťajú aj ľudskú činnosť ako jeden z faktorov poklesu veľkosti populácie rýb. Žiadajú tu regulovaný odstrel kormorána nakoľko jeho plašenie je neúnosne časovo a personálne náročné a teda prakticky nerealizovateľné. Postoj ochranárov v tomto prípade vidí Rada ako silno jednostranný, nadradzujúci ochranu jedného živočíšneho druhu nad inými, často reálne ohrozenými. Keďže zarybňovanie podľa plánov MŽP má zabezpečiť priaznivý stav ichtyocenóz v našich revíroch a tým potrebnú kvalitu vodného prostredia za súčasného rybárskeho využitia, neúmerný predačný tlak kormorána spôsobuje popri finančných stratách ekologickú ujmu v podobe poškodzovania prírodných biotopov.

2.7 Udelenie výnimky na odstrel kormoránov
Prvá výnimka na odstreľ 300 kusov kormoránov v určených oblastiach severného Slovenska bola udelená MŽP na zimu 2006/2007 ,ale pre podmienky, ktoré stanovili ochranárske združenia a atypicky teplé počasie poľovníci odstrelili len 90 kusov. Na základe žiadosti SRZ zo 04.06.2007 bola udelená výnimka na odstreľ kormorána v dobe od nadobudnutia platnosti t.j. 01.12. 2007 do 31.3.2008 a od 01.10.2008 do 31.3.2009 v počte maximálne 800 kusov. Kompletné znenie výnimky je možné vzhliadnuť na adrese: http://www.srzrada.sk/kormoran07/MZP-vynimka.pdf

2.8 Reakcie dotknutých strán
Ochranári sú proti tomuto odstrelu a dňa 03.10.2007 podali odvolanie voči rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR. Ochranári hovoria, že streľba na celom území Slovenska sa, naopak, môže obrátiť proti rybárom. "Budú si preháňať kormorány z jednej lokality do druhej a nemusí sa im podariť obrániť najohrozenejšie horné toky riek,“ vraví Blaškovič. Streľba bude navyše rušiť aj ostatné vtáky počas najcitlivejšej fázy zimovania, ktorá je pre operence energeticky veľmi náročná, domnievajú sa ochranári, píše sa tak v článku Ľuboša Kostelanského - Na kormorány bude poľovať celé Slovensko .Tomáš Blaškovič zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko pre Changenet.sk uviedol: Dôvody pre ktoré bola výnimka udelená nie sú podľa nášho názoru podložené vedeckými štúdiami, ktoré by potvrdzovali, že výskyt kormorána je z hľadiska ochrany rýb a spôsobovania hospodárskych škôd problematický na takmer celom území Slovenska. Navyše existujúce štúdie zo zahraničia, napríklad z Rakúska a Nemecka dokazujú, že plašenie a streľba na rozsiahlom území nie sú účinné.“ Podľa rybárov celoplošná výnimka určite neznamená, že na kormorány sa počas zimy bude strieľať všade. "Budeme ju využívať tam, kde to pre nás bude dôležité,“ ozrejmil Boris Chládecký zo žilinskej rady Slovenského rybárskeho zväzu. Rybári a ministerstvo tvrdia, že ak by si Slovensko neosvojilo filozofiu susedných štátov, streľbou vyplašené kormorány by sa odtiaľ presunuli k nám. "Keď sa strieľa v susedných krajinách, malo by sa strieľať aj u nás, aby sme si nepreháňali kormorány z jednej krajiny do druhej,“ vysvetlil tajomník rybárskeho zväzu Ferdinand Baláž . Ochranári, ktorí podľa vlastných slov nie sú proti odstrelu, ale obávajú sa že kormorány sa budú strieľať všade zvažujú ďalší postup voči MŽP SR a chystajú sa napadnúť výnimku na súde.