Kobylka a koník lúčny – rozdiely

Kobylka a koník lúčny – rozdiely

Kobylka a koník lúčny patria medzi rovnokrídlovce, no nejde o úplne rovnaký hmyz. Na prvý pohľad sa môžu podobať, pretože majú dlhé zadné nohy prispôsobené na skákanie, žijú v tráve a často ich môžeme vidieť na lúkach. Odlišujú sa však vzhľadom, spôsobom života, potravou aj tým, ako vydávajú zvuky.

1. Vzhľad

Kobylka má zvyčajne dlhšie a tenšie telo. Typickým znakom kobyliek sú veľmi dlhé tykadlá, ktoré môžu byť dlhšie ako celé telo. Zadné nohy má silné a prispôsobené na skákanie. Samičky kobyliek môžu mať na konci tela nápadný kladielko, ktoré pripomína malý mečík.

Koník lúčny býva menší a kompaktnejší. Má kratšie tykadlá, zvyčajne oveľa kratšie ako kobylka. Jeho telo je prispôsobené životu v tráve a často má zelené, hnedé alebo sivasté sfarbenie, vďaka ktorému dobre splýva s prostredím.

2. Tykadlá

Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako ich rozlíšiť, sú práve tykadlá.

• Kobylka má dlhé, tenké tykadlá.
• Koník lúčny má krátke tykadlá.

3. Strava

Kobylky sa môžu živiť rôzne. Niektoré druhy sú bylinožravé, iné prijímajú aj drobný hmyz, preto môžu byť čiastočne všežravé alebo dravé.

Koník lúčny je prevažne bylinožravý. Živí sa najmä trávami, listami a inými lúčnymi rastlinami.

4. Zvuk

Kobylky vydávajú charakteristické cvrlikanie trením krídel o seba. Týmto zvukom lákajú partnera a dorozumievajú sa s ostatnými jedincami.

Koníky lúčne tiež dokážu vydávať zvuky, no robia to iným spôsobom. Najčastejšie trú zadnými nohami o krídla. Ich zvuk býva kratší, jemnejší a menej výrazný ako pri kobylkách.

5. Správanie a prostredie

Kobylky sa často zdržiavajú vo vyššej tráve, kríkoch alebo na rastlinách. Vedia dobre skákať a niektoré druhy aj lietať. Mnohé sú aktívne najmä večer alebo v noci.

Koníky lúčne nájdeme najmä na lúkach, pasienkoch a trávnatých plochách. Sú aktívne počas dňa, rady sa vyhrievajú na slnku a pri vyrušení rýchlo odskakujú alebo odlietajú na krátku vzdialenosť.

Hlavné rozdiely v skratke