Lúčne a poľné bezstavovce

Lúčne a poľné bezstavovce

Na lúkach a poliach žije množstvo rozličných živočíchov, najmä bezstavovcov. Najväčšou skupinou poľných a lúčnych bezstavovcov je hmyz. Na lúkach a poliach žijú aj motýle. Živia sa nektárom z kvetov a niektoré opeľujú kvety.

Kobylka zelená – má dlhé tykadlá, dva páry krídel (prvý pár tvrdý kožovitý, druhý pár blanitý) a tri páry nôh. Zadné končatiny sú dlhé a silné, prispôsobené na skákanie. Larvy aj dospelé kobylky sa živia hmyzom. Samičku spoznáme podľa dlhého kladielka, ktorým kladie hlboko do zeme podlhovasté vajíčka. Ako kobylky vydávajú tóny? Ich zvukový orgán nie je umiestnený v ústach, ale na predných krídlach. A čím počúvajú? Kolenami, lebo sluchové ústroje majú umiestnené na holeniach predného páru nôh, tesne pod kolenami.

Lienka sedembodková – larva aj dospelý chrobák sa živia dravo voškami a zabraňujú ich premnoženiu.

Medvedík obyčajný (zvaný aj krtonôžka obyčajná) žije v pôde, prvý pár končatín má prispôsobený na hrabanie, živí sa dážďovkami, larvami hmyzu. Škodí pri hĺbení chodieb a na jar pred stavbou hniezda. Rozrývajú pôdu blízko pod povrchom, nad budovaným hniezdom prehrýzajú podzemné časti rastlín. Samička vyhrabáva v zemi komôrku, kam kladie vajíčka. Samce hĺbia špeciálne nory, z ktorých ich vyhrávanie zaznieva oveľa výraznejšie.

Bystruška medená, fialová – živia sa hmyzom a mäkkýšmi, sú dravé – mäsožravé.

Hrobárik obyčajný – sa živí larvami hmyzu, uhynuté stavovce zahrabáva do zeme, kladie do nich vajíčka z ktorých sa vyvíjajú mäsožravé larvy.

Svrček poľný – vydáva zvuk trením krídel. Žije v dierach v zemi a živí sa rastlinnou i živočíšnou potravou.

Lajniak obyčajný – žije na pasienkoch, poliach, poľných cestách. Zo zvyškov trusu si tvaruje guľôčku, do ktorej kladie vajíčka. Používajú na to zadné a stredné nôžky, takže vlastne cúvajú, odrážajú sa prednými nohami.

Pásavka zemiaková – žije na zemiakových poliach, z vajíčka na spodnej strane listu sa vyvinie larva, ktorá sa živí listami ľuľka zemiakového. Pri premnožení ohrozuje úrodu. Veda ju pozná od roku 1824, ale ako škodcu až od roku 1865.

Babôčka pávooká – ich imágo pretrváva celú zimu v úkryte, ako sú duté stromy, prázdne priestory v domoch alebo dokonca v záhradných domčekoch. Na jar, za prvých slnečných dní, sa objavujú samičky, ktoré hľadajú žihľavu, aby na ňu nakládli vajíčka. Každá samička kladie približne 500 vajíčok.

Križiak račí – možno ho ľahko identifikovať podľa jeho pestrého sfarbenia a bodkovaného tela. Samičky sú väčšie ako samčeky a žijú vo svojich sieťach. Sieť môže byť 1 – 6 m nad zemou a pozostáva zo série ôk a špirál. Siete zaberajú plochu s priemerom 60 cm, do ktorej chytajú škodlivý hmyz, mory a chrobáky.