Etológia – správanie živočíchov

Etológia – správanie živočíchov

– ethos – správanie, logos – veda

– biologická disciplína zaoberajúca sa všeobecnou aktivitou, vrodeným a naučeným správaním živočíchov

– Konrad LORENZ, Nicolas Tinberger a Karl von Frisch získali v roku 1973 Nobelovú cenu.

Základné pracovné metódy:

– priame pozorovanie správania živočíchov,

– presné záznamy o jednotlivých vrodených a naučených prejavoch

– podrobná analýza.

– využívanie modelovej situácie, napodobnenín – atráp, ktoré majú zvýraznené konkrétne
znaky a vyvolávajú vrodené inštinktívne správanie

– rôzne dlhá izolácia zvierat v rozličnom období vývinu mláďat a sledovanie vplyvu izolácie na sociálne správanie v dospelom veku živočíchov

– výskum učebných schopností živočíchov prostredníctvom rôznych zariadení (bludiská)

Etológia využíva na výskum správania živočíchov:

– prirodzené prostredie v prírode

– poloprirodzené prostredie vo zverniciach alebo v ZOO

– laboratória

1. VRODENÉ SPRÁVANIE ŽIVOČÍCHOV

získavajú ich na základe dedičnosti od svojich rodičov;
charakteristický znak: prebieha relatívne rovnako pri všetkých príslušníkov určitého živočíšneho druhu
a, Inštinktívne správanie – najväčší prínos pri skúmaní vrodeného správania;

– najdokonalejšia forma vrodených prejavov živočíchov
vrodené správanie, ktoré môžu vyvolať vnútorné – endogénne podnety (základom je vnútorná pripravenosť – fyziologická, hormonálna, nervová – na realizáciu určitého typu inštinktívneho správania) a vonkajšie – exogénne podnety (podnety vonkajšieho prostredia – ročné obdobie, svetlo, teplo).

Inštinktívne správanie prebieha podľa vzorca:

1. motivácia (vnútorné naladenie) – predstavuje ju nejaký pud—pocit smädu, hladu.

2. apetenčné správanie – smerovanie k vyhľadávanému podnetu—hľadanie vody, potravy.

3. podnetová situácia – stretnutie s kľúčovým podnetom—zbadanie vody alebo koristi.

4. uvoľnenie spúšťacieho mechanizmu – neutrálny mechanizmus reagujúci na kľúčový podnet—prenasledovanie koristi, smerovanie k vode.

5. konečné jednanie – pitie vody, konzumácia potravy.

6. uspokojenie

b, Naznačené správanie – uskutočňuje sa, ak sa v živočíšnom organizme súčasne aktivuje niekoľko typov správania (potravový – obranný – rozmnožovací). Vtedy dôjde k potlačeniu niektorého typu správania. Napr. z útoku zostáva len prvá fáza konania – nedokončený výpad voči sociálnemu partnerovi a súperovi v konfliktnej situácii.

c, Náhradné správanie – uskutočňuje sa, ak sa prejavujú dve protikladné vrodené formy správania (útočná a úteková tendencia) približnej rovnakej intenzity. Napr. kohúty zobú do zeme, opice zívajú, čistia sa, škrabkajú na tele alebo naznačujú prijímanie neexistujúcej potravy – toto správanie je neadekvátne.

d, ÚTEKOVÁ REAKCIA – vrodené inštinktívne správanie; nasleduje po prekročení útekovej vzdialenosti predátorom

e, TERITORIÁLNE SPRÁVANIE – je spojená s obhajovaním teritória pred príslušníkmi vlastného druhu.

Teritória – sú v nich miesta na úkryt, chodníčky, miesta na konzumáciu potravy, značkovanie teritória. Sú buď trvalé, ale väčšinou si ich živočíchy budujú v čase rozmnožovania a STAROSTLIVOSTI O POTOMSTVO.
Hranice si jednotlivé živočíchy značkujú pachovo, akusticky alebo vizuálne. Umožňuje rozptyl jedinca alebo skupín živočíchov, čím sa znižuje počet konfliktov a súperenie o potravové zdroje.

Pri obrane teritória sa uplatňuje imponovanie, pri ktorom živočích dáva najavo svoju prevahu a to nafukovaním lícnych alebo hrdelných vakov.

Vlastná obrana teritória – je prejavom vnútrodruhovej agresivity, ktorej cieľom je vynútiť u živočícha podriadenosť a nikdy nevedie k jeho usmrteniu alebo poraneniu. Môže sa prejaviť aj ustupovaním alebo prenasledovaním.

f, HRAVÉ SPRÁVANIE – zahŕňa formy pohybovej aktivity, lovu koristi, konzumáciu, sexuálneho správania, imponovania,...

– forma učenia a precvičovania činnosti, hra nemá sled a je významná len v mladom veku

g, SOCIÁLNE SPRÁVANIE – SOCIETA – skupina dvoch alebo viacerých živočíchov toho istého druhu, medzi ktorými sú vytvorené sociálne vzťahy.
Typy živočíšnych spoločenstiev:

A, Párové spoločenstvá – materské, otcovské, alebo rodiny obidvoch rodičov-

B, Náhodné zoskupenie – agregácia – tvorí ho skupina jedincov jedného alebo viacerých druhov, ktoré sa po čase rozídu (motýle pri vodnom potravovom zdroji).

C, Anonymné živočíšne spoločenstvo – tvoria ho živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom nepoznajú (vtáky) alebo sú v spojené prostredníctvom skupinových pachových stôp (včely, termity, potkany).

D, Neanonymné živočíšne spoločenstvo – živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom poznajú (vlky). Platí tu hierarchia sociálnej dominancie (α – samec alebo α – samica), ...

– s hierarchiou sa vyvinul celý rad foriem správania – ceremoniály, ritualizované zdravenie, prejavy nadradenosti a podradenosti, ktoré znižujú útočnú a útekovú tendenciu živočíchov a vytvárajú pozitívnu sociálnu väzbu.

h, ROZMNOŽOVACIE VRODENÉ SPRÁVANIE –

1. predsvadobné správanie (ruje, tokanie, ktoré končia párením)

2. materské – opatrovateľské správanie (inkubácia, gravidita, pôrod a výchova mláďat)
Rozmnožovacie cykly sú v súlade so zmenou ročných období.

i, BIOLOGICKÉ RYTMY – prebieha v rytmoch (mesačné ovulačné cykly niektorých cicavcov, cykly narastania populácie, ..)

– sú riadené vnútorne (endogénne – hormonálne), ale sú koordinované a spresňované exogénnym činiteľom – časovačom (striedanie svetla a tmy, zmena teploty, ..).

2, NAUČENÉ SPRÁVANIE
A, Obligatórne učenie – mimoriadne dôležitý typ správania

– učenie v rannom veku života mláďat, kedy mláďatá citlivo vnímajú určitú konkrétnu situáciu alebo prirodzeného rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy, dotykovú komunikáciu.

– prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania

V P E Č A T E NI E – prvé spoznanie vzhľadu rodiča

– schopnosť naučiť sa vytvárať väzbu s prvom bytosťou alebo objektom, ktorý sa nachádza v blízkosti mláďatá ihneď po vyliahnutí (vtáky) alebo narodení (cicavce).

B, Fakultatívne učenie – prebieha po celý život živočícha a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie

– vyplýva buď z hravého správania, z prirodzenej činnosti alebo zo zvedavosti. Môže súvisieť s orientačno – pátracím správaním.

C, Generalizácia – vzhľad –najdokonalejšia forma schopnosti učenia živočíchov

– schopnosť nájsť určité spoločné znaky v nerovnakých predmetoch alebo situáciách, ktorá pri niektorých druhoch (papagáje, delfíny, kone, sklony) umožňuje rozlišovať počet predmetov, pričom ich usporiadanie sa môže zmeniť

– schopnosť živočíchov riešiť situáciu nie metódou pokusu a omylu, ale pochopením súvislostí