Telové tekutiny – Krv

Prírodné vedy » Biológia

Autor: kajuska
Typ práce: Referát
Dátum: 05.10.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 545 slov
Počet zobrazení: 18 222
Tlačení: 817
Uložení: 831

Telové tekutiny – Krv

- tvoria vnútorné prostredie organizmu
- najväčšie zastúpenie v organizme má voda, v ktorej sú rozpustené anorganické a organické látky
- vnútrobunková voda (voda viazaná v bunkách) – 60%
- mimobunková voda (krv a miazga (76%), tkanivový mok (24%)

KRV  (SANGUIS, HEM)

Funkcie: 
1.  transportná – prenos plynov, živín a ostatných látok a odovzdáva ich tkanivám
- odvádza splodiny látkovej premeny do exkréčnych orgánov (obličky, pľúca, koža)
– prenos hormónov a ich mediátory z miesta tvorby k cieľovým bunkám
2.  termoregulácia – rozvádza teplo z aktívnych do chladnejších tkanív
3.  udržiava homeostázu
4.  účasť na špecifickej a nešpecifickej imunite
5.  zabraňuje stratám krvi a vykrvácaniu – zabezpečuje stály objem krvi

Vlastnosti a zloženie krvi:
Červená, neprehľadná viskózna tekutina
Zloženie:
1.  tekutá zložka – krvná plazma
2.  krvné telieska – krvinky (erytrocyty, leukocyty, trombocyty)
Na povrchu krvinky je negatívny náboj; častice krvnej plazmy – pozitívny náboj.
Množstvo krvi – 7-10% hmotnosti tela, teda 5l (deti viac ako dospelí)

Krvná plazma:
- žltkastá, slabo zásaditá tekutina; pH 7,3-7,5
- plazmu oddeľujeme od krviniek centrifugáciou pomocou šťaveľanu amónneho

KRVINKY – sú rozptýlené v krvnej plazme
·  červené krvinky (erytrocyty)
·  biele krvinky (leukocyty)  - granulocyty (neutrofilné, bazofilné, eozinofilné)
- agranulocyty (lymfocyty, monocyty)
·  krvné doštičky (trombocyty)

Hematokrit - pomer medzi objemom krvnej plazmy a objemom krvných buniek; muži 44±5%;
ženy 39±4% (nadmerné zvýšenie u športovcov – doping, výrazne sa zvyšuje aj vo vysokých nadmorských výškach).
Sedimentácia rýchlosť usadenia erytrocytov: muži – 3-8mm/h; ženy 7-12mm/h. Stúpa pri zápalových ochoreniach. V skúmavke, v ktorej je nezrážanlivá krv ku dnu klesajú erytrocytycy, na ne leukocyty, potom trombocyty a navrchu je krvná plazma.
- vznik z kmeňotvornej hemopoetickej (krvotvornej) bunky v kostnej dreni

1.  Erytrocyty – červené krvinky - pri pohľade zvrchu okrúhle, z boku piškótovitý tvar
- sú bezjadrové
- obsahujú červené krvné farbivo – hemoglobín – viaže sa tu kyslík = oxyhemoglobín
- Hemoglobín pozostáva z centrálnej časti hemovej zložky obsahujúce železo, na ktorý sa viaže kyslík a globín – naň sa viaže CO2 = karbaminohemoglobín (väzba je vratná).
- pri naviazaní CO na hemoglobín vzniká karboxyhemoglobín (ťažko sa odbúrava).
- Väzba dusičnanov a dusitanov na hemoglobín – methemoglobín.
- sú odolné proti mechanickým a chemickým vplyvom
- hemolýza erytrocytov – uvoľnenie hemoglobínu narušením membrány pôsobením kyselín, jedov alebo fyzikálnymi faktormi (žiarenie)
- sú citlivé na zmeny osmotického tlaku (zníženie – hemolýza; zvýšenie – zmrštenie)
- vznik – červená kostná dreň dlhých a plochých kostí (životnosť 120 dní)
- tvorba je regulovaná tkanivovým hormónom erytropoetínom (tvorí sa v obličkách)
- Funkcie: prenos dýchacích plynov a udržiavanie pH
- zánik – slezina (sú pohlcované leukocytmi fagocytózou) – nastáva hemolýza – uvoľňuje sa hemoglobín, z ktorého sa odštiepi železo a bielkovina globín
- Normálny počet červených krviniek u dospelého muža je 4,3 – 5,3 mil/mm3 a u žien 3,8-4,8 mil/mm3.
2.  Leukocyty – biele krvinky - bunky s jadrom a majú rôzny tvar.
- V krvi je ich okolo 4-9 tis/mm3, ale pri chorobe sa ich počet zvyšuje na 15-20 tis/mm3, novorodenci 18-20 tis/mm3 .
- Vznik: v kostnej dreni, lymfocyty aj v slezine a lymfatických uzlinách.
- životnosť závisí od druhu - 10 dní až 5 mesiacov. Sú súčasťou obranného systému tela.
Úloha: ochrana organizmu proti cudzorodým látkam a vlastným zmeneným bunkám
- membrána obsahuje receptory – rozpoznávanie chorých alebo zmenených buniek od zdravých buniek

1. Granulocyty (polymorfonukleárne leukocyty) – majú granule;  viac ako 70% všetkých leukocytov. Aktívne sa pohybujú, majú schopnosť meniť tvar, môžu prenikať cez steny vlásočníc mimo krvný obeh - diapedéza - a fagocytujú. Vytvárajú hnis, ktorý sa tvorí v mieste infekcie a skladá sa prevažne z odumretých leukocytov.
Po zafarbení pozorujeme v cytoplazme granulocytov hrudky (granuly).
Podľa toho, akým farbivom ich možno zafarbiť, rozoznávame granulocyty:
Neutrofily - 57-67% - pohlcujú baktérie a tvoria chemické látky, ktoré ich ničia = diapedéza a fagocytóza
Eozinofily - 2-5%, tlmia účinok histamínu; úloha: alergické, zápalové a parazitárne ochorenia = diapedéza a fagocytóza
Bazofily - 1% ,  Produkujú heparín (zabraňuje zrážaniu krvi vnútri krvných ciev).

2. Agranulocyty: nemajú granule
A:lymfocyty tvoria približne 1/4 bielych krviniek. Dodávajú telu prirodzenú odolnosť voči chorobám, vytvárajú protilátky a chemické látky, ktoré pomáhajú chrániť bunky tela, aby nepodľahli bakteriálnej invázii. Vznik – kostná dreň; dozrievanie – lymfatické tkanivo
B. monocytov: 3-5%,  funkcia: pohlcovanie baktérií a odstraňovanie trosiek buniek po útoku baktérií. Sú schopné prenikať tkanivami = diapedéza
- pohlcujú veľké častice a staré poškodené bunky
Zápalová reakcia vzniká činnosťou granulocytov a monocytov pri kontakte s choroboplodnými baktériami a je odpoveďou tela na lokálne poškodenie.
Imunitná reakcia – vzniká činnosťou lymfocytov pri invázii mikroorganizmov a iných látok

Neršopecifická imunita - fagocytóza  a usmrcovanie buniek
Špecifická imunita - bielymi krvinkami - lymfocytmi.
B-lymfocyty - protilátková obrana. Stykom s antigénom, ktorý prenikol do tela, aktivujú sa, premieňajú sa na plazmatické bunky a vytvárajú protilátky bielkovinového charakteru – imunoglobulíny, ktoré tvoria panäťové bunky - tie cirkulujú v krvi, viažu antigén a zneškodňujú ho. Ak sa stretne organizmus s tým istým antigénom druhýkrát, tvoria sa protilátky rýchlejšie a vo väčšom množstve. Protilátková imunita má pre špecifickú obranu organizmu proti infekcii zásadný význam.
T-lymfocyty - bunková obrana. Rozoznávajú cudzorodé bunky a produkciou cytotoxických látok ich ničia. Spôsobujú aj neprijatie transplantovaných orgánov a tkanív.

Precitlivenosť- vyvolávajú ho antigény v citlivom organizme;  prejav napr. kožné zmeny (napr. žihľavka), kŕč priedušničiek (astma) a pod. – alergia (vzniká v disponovanom organizme väčšinou vdýchnutím určitých látok (napr. peľu z rastlín) alebo ich požitím (niektoré ovocie, ryby a pod.).
Očkovanie sa uskutočňuje na základe protilátkovej imunity.
Aktívna imunizácia - vpravenie usmrtených alebo oslabených choroboplodných zárodkov do tela vyvolávame imunitné reakcie, ktoré organizmus po určitú dobu, niekedy veľmi dlho, chránia. Je založená na existencii tzv. pamäťových buniek, čo sú B-lymfocyty, ktoré zostali na aktivovanej úrovni.

Pasívnej imunizácii sa vpravujú ohrozenému alebo chorému človeku hotové protilátky.
·  Pri infekčných, zápalových, nádorových a iných ochoreniach sa stupňuje tvorba bielych krviniek a zvyšuje sa ich počet. Všetky vplyvy, ktoré poškodzujú kostnú dreň, odkiaľ pochádzajú kmeňové bunky pre všetky krvinky a kde sa krvinky vytvárajú, znižujú obranyschopnosť organizmu.

3.  Trombocyty – krvné doštičky – oválne, diskovité krvinky bez jadra
Vznik: kostná dreň oddeľovaním časti cytoplazmy z veľkých buniek
- nie sú pravé bunky.
- Počet je 100-300 tis/mm3 a životnosť asi 4 dni.
- Sú veľmi krehké. Pri poškodení cievy narážajú na okraje rany a lámu sa. Pri ich rozpade sa uvoľňujú látky, ktoré sa zúčastňujú pri zrážaní krvi.
- 10x menej ako erytrocytov
- význam: zastavenie krvácania; prenos látok; udržiavajú celistvosť cievnej steny

Zastavenie krvácania a zrážanie krvi (hemokoagulácia)
- krv plní funkcie len vtedy, keď si udržiava stály objem a je v tekutom stave
Podstata hemokoagulácie:
premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny na nerozpustné dlhé fibrínové vlákna +
- krvné doštičky -  upchajú poranené miesto
- poškodená cieva – schopnosť regenerácie
Mechanizmus: komplexný proces zahŕňa 3 základné deje
1.  Vazokonstrikcia – uplatňuje sa pri malých cievach (nikdy nie u artérii – vysoký tlak – zabraňuje stiahnutiu cievy)
- stiahnutie ciev v mieste poranenia
2.  Vznik primárnej (provizórnej) látky – trombocyty sa zhlukujú pomocou fibrinogénu (nerozpustný), ktorý sa naviaže na trombocyty a vznikne biely trombus (dočasná zátka)
3.  Hemokoagulácie – zrážanie krvi – nerozpustný fibrínogén sa pomocou trombokinázy draslíka a vápenatých iónov premení na rozpustné fibrínové vlákna. Vznikne definitívna zátka, ktorá bráni ďalšiemu krvácaniu a vytvára podmienky pre regeneráciu cievy.

Krvné skupiny
- nikdy sa nevyskytujú protilátky voči vlastným bunkách – nastala by hemolýza
Aglutinogény = glykoproteíny – látky viazané na membránu erytrocytov, 24 aglutinogénových systémov; najznámejšie: ABO systém (H) a Rh systém - D;
- výskyt u človeka, šimpanza, orangutána a gorily (len v tkanivách a v slinách; nie v krvi)
Aglutiníny – protilátky prítomné v krvnej plazme (u človeka sa tvoria v 1. roku života)
- spôsobujú pri transfúzii zhlukovanie (aglutináciu) a hemolýzu erytrocytov
IZOAGLUTINÁCIA – aglutinácia (zhlukovanie) erytrocytov krvnou plazmou iného jedinca toho istého druhu
Landsteinerovo pravidlo – v krvnej plazme nikdy nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom
- krvná skupina sa počas života nemení, je daná geneticky

Rh systém
- odvodené od opice: vrešťan hrdzavý (Maccacus rheus)
Rh+ - pozitívny – má aglutinogén D; 80-85% ľudí;
Rh- - chýba aglutinogén D
Krvné skupiny: A+, B+, AB+, O+; A-, B-, AB-, O- - bez Rh faktoru
Pacientovi s krvnou skupinou Rh negatív nemožno podať krv Rh pozitívnu. Telo pacienta nepozná Rh faktor, ten je teda voči jeho organizmu antigénom, telo začne proti nemu vytvárať protilátky, ktoré spôsobia rozklad červených krviniek - hemolýzu.

MN systém
- M a N sa rozdeľuje krv do troch skupín: M, N, MN. Tieto aglutinogény nemajú prirodzené aglutiníny. Význam: určovanie otcovstva
TRANSFÚZIA KRVI doplnenie objemu krvi krvou jedinca s rovnakou krvnou skupinou.
Krvné skupiny objavili lekári: Landsteiner (Nemec, navrhol značenie A, B, 0), čech Janský, američan Miller.
Základná požiadavka: darca a príjemca musia mať rovnakú krvnú skupinu.
V súčasnosti sú vytvorené krvné banky v transfuziologických pracoviskách, kde sa spracuváva a konzervuje krv získaná od dobrovoľných darcov.

Tkanivový mok a miazga (lymfa)
- mimobunkové prostredie organizmu
- tkanivový mok – vznik: ultrafiltrácia krvnej plazmy, ktorá prebieha v kapilárach
- miazgový systém – podporný drenážny systém, v ktorom prúdi miazga (lymfa)
- zloženie lymfy ako krvná plazma, má menej bielkovín
Miazgová sústava: miazgové kapiláry → miazgové cievky → miazgové kmene → hrudníkový miazgovod
- nie je uzatvorená, odteká do žilového krvného obehu
- miazgové uzliny (detská žľaza, mandle)

Ochorenia krvi
- pri zápalových procesoch sa zvyšuje sedimentácia erytrocytov (zdraví muži – 3-8mm/h a ženy 7-12mm/h) a stúpa počet leukocytov bez ohľadu na to, kde zápal prebieha.
- Anémia (málokrvnosť) – klesá počet erytrocytov a množstvo hemoglobínu (buď následkom krvácania alebo nadmerným rozpadom erytrocytov či znížením krvotvorby).
- Leukocytóza – zvýšený počet leukocytov: následok obrany organizmu voči nákaze – prechodný jav, ktorý sa po čase upraví.
- Leukémia (leukóza): zmnoženie leukocytov, ktoré je následkom nádorového bujnenia bielej krvnej zložky. V krvotvornom systéme (v kostnej dreni, miazgových uzlinách, slezine a v pečeni) sa tvoria vo veľkom rozsahu leukocyty, ktoré sa však do krvného systému dostávajú nezrelé a neschopné vykonávať obrannú funkciu. Môže mať akútny alebo chronický priebeh. Je to vyliečiteľná forma rakoviny.
- Krvácavé stavy (hemoragické diatézy) – sú spôsobené poruchou zrážania krvi alebo poruchami  v stavbe a funkcii cievnej steny alebo zmenšením množstva  krvných doštičiek; napr. hemofília.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu