Funkcia: - reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia
- rýchly a presný prenos informácií z receptorov do centra, kde sú spracované a vysielané do výkonných orgánoch – efektorov
(svaly, žľazy)
- spolu s hormonálnou sústavou zabezpečuje rovnovážny stav organizmu (homeostázu)
NR je fylogeneticky mladšia a
je nadradená v porovnaní s hormonálnou sústavou; je rýchlejšia a ich účinok je presne nasmerovaný na výkonný orgán
Podstata NR: pohotovo premeniť podnet – informáciu z okolia na
signál, ktorý zmenou elektrického potenciálu bunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.
NEURÓN – NERVOVÁ BUNKA - základná štruktúrna a funkčná jednotka NS
- je to vysoko -
špecializovaný typ bunky zablokovaný v G0 fáze bunkového cyklu
- má schopnosť prijať a odovzdávať nervové podráždenie
-
opísal ho Purkyně.
Dve funkčné vlastnosti: dráždivosť a vodivosť
STAVBA:
Telo bunky s jadrom, jadierkom a cytoplazmy
- z tela vystupujú výbežky dvojakého typu:
–
dendrity – krátke a rozvetvené výbežky vedú podráždenie do tela bunky = dostredivé.
- neurit
(axón) - dlhý výbežok je vždy len jeden a vedie podráždenie z tela bunky = odstredivé
- povrch neuritu:
Schvannova myelínová pošva – membrána,v ktorej sú Rainnerove zárezy
- v okolí neurónov sú
neurogliá – gliové bunky: sú schopné deliť sa po celý život a nahradzujú zaniknuté neuróny; úloha: podporná a vyživovacia
funkcia
SYNAPSIA – nervové spoje (zapojenie); úloha: prenos nervových vzruchov
- funkčné
kontakty medzi membránami dvoch buniek, z ktorých aspoň jeden je neurón
- má funkciu prevodovej stanice, ktorá reguluje priepustnosť
nervového signálu (podobne ako semafor, ktorý riadi premávku na križovatke)
- u človeka je synaptický prenos sprostredkovaný najmä
chemickou cestou – prenášačmi – mediátormi (najmä acetylcholín, noradrenalín).
Reflexný
oblúk
Reflex – funkčná jednotka celého nervového systému; je to okamžitá odpoveď organizmu na zmenu
prostredia, ktorá sa uskutočňuje cez reflexný oblúk:
Receptor → dostredivá dráha → centrum (miecha, mozog)
→ odstredivá dráha → výkonný orgán (efektor – svalová alebo žľazová bunka)
Reflexná činnosť funguje na princípe
spätnej väzby (táto kontrola spresňuje reflexný dej a prispieva k jeho koordinácii).
Najjednoduchší
reflexný oblúk má medzi dostredivou a odstredivou dráhou len jednu synapsiu.
Sečenov – zakladateľ ruskej fyziológie.
Za základ činnosti predného mozgu určil reflexnú činnosť.
Pavlov – potvrdil tieto teórie experimentmi
Nervovú sústavu človeka možno rozdeliť na:
- ústrednú (centrálnu) nervovú sústavu (CNS): chrbticová
miecha, mozog
- obvodovú (periférnu) nervovú sústavu: mozgové a miechové nervy; vegetatívne nervy
Výkonné funkcie nervovej sústavy sa rozdeľujú na:
- somatické – riadenie činnosti kostrových svalov
- autonómne –
vegetatívne – riadenie činnosti vnútorných orgánov
CNS (mozog a miecha)
- vnútorné prostredie
tkaniva CNS tvorí tekutina (mozgovomiechový mok): vypĺňa dutiny CNS a tvorí prostredie
- dutiny CNS tvoria
mozgové komory (I, II – pravá a ľavá hemisféra, III. – medzimozog, IV – oblasť
predĺženej miechy – nadväzuje na miechový kanál) a miechový kanál
- medzi mozgovomiechovým mokom a krvou prebieha
neustála výmena látok.
Chrbticová miecha (medulla spinalis)
- je
dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanáli
- vypĺňa kanál od prvého krčného stavca až po druhý driekový stavec
- 2 typy
tkaniva: biela hmota na povrchu, sivá hmota (vo vnútri má tvar H, resp. motýlie krídla a jej
stredom prechádza centrálny kanálik miechy s mozgovo-miechovým mokom - likvor)
- Bielu
hmotu miechy tvoria nervové dráhy - majú prevodovú funkciu. V každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov:
predné povrazce – zostupné dráhy vychádzajú z mozgovej kôry a končia vo svaloch končatín a trupu
zadné
povrazce – vzostupné dráhy - začínajú v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu.
bočné
povrazce – obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy
Funkcia: prevodová a reflexná:
centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá, reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra
a konečníka.
- z chrbtice vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného
nervu.
Mozog (cerebrum, encephalon)
Mozog dospelého človeka má hmotnosť asi
1300 g a je tvorený z niekoľkých oddielov: predĺžená miecha, zadný mozog, stredný mozog, medzimozog a predný mozog
-
Predĺžená miecha – medulla oblongata
- pokračovanie chrbticovej miechy
- sivá
hmota na povrchu, biela vo vnútri
Funkcia: centrá pre reflexy - potravové (cicanie, hltanie, slinenie),
- obranné
(kýchanie, kašľanie, zvracanie)
- riadiace (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak)
- mimika tváre a reč
- vystupujú z
nej niektoré hlavové nervy (VII-XII)
- Zadný mozog tvorí Varolov most (pons Varoli) a
mozoček (cerebellum):
- dve pologule (hemisféry)
-
na povrchu je kôra
- biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára útvar - "strom
života"
Funkcia mozočku: - koordinuje napätie kostrových svalov
- podieľa sa na udržiavaní
rovnováhy tela, koordinácia pohybov tela.
- Stredný mozog (mesencephalon)
-
tvorí štvorhrbolie
- III. – IV. hlavový nerv
Funkcia: centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov
napr. pohyby očí, pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom
Medzimozog
(diencephalon) – 2 časti: lôžko a podlôžko.
Lôžko (thalamus) - "prepájaca
stanica", tvz. "brána vedomia"
- informácie z kože o teple, chlade, bolesti
Podlôžko
(hypothalamus) - má endokrinnú (vznikajú hormóny oxytocín a antidiuretický hormón) i riadiacu funkciu (riadi činnosť autonómnych
nervov, takisto aj termoreguláciu, funkciu srdca, ciev a iné).
V podlôžku sú centrá nasýtenia, hladu a centrum spánku.
- Predný mozog (telencephalon) je najväčšou časťou mozgu
- tvoria dve mozgové
pologule (hemisféry)
- sivá hmota hemisfér tvorí mozgovú kôru a biela hmota je uložená pod ňou
-
mozgová kôra - najvyššie riadiace centrum ľudského tela;
- na povrchu je zvrásnená - gyrifikácia
kôry
- každá hemisféra je rozdelená závitmi na laloky: čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok
-
dôležitá pre vytváranie pamäťových stôp
- sídlo vedomia
- centrum reči (praváci ju majú v ľavej hemisfpre, ktorá je pre
nich dominantná)
Obaly CNS: na povrchu sú tri pleny:
- vonkajší obal - tvrdá mozgová plena
– obaľuje všetky časti mozgu a chrbticovú miechu
- stredný obal - pavúčnica – bezcievna
blana
- cievnatka (väzivová bohato prekrvená blana)
Periférna nervová sústava
- nervy sú tvorené z nervových vláken - sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.
-
mozgové nervy = nervy, ktoré vystupujú z mozgu (12 párov)
- miechové nervy = nervy vystupujúce z miechy (31 párov: 8-12-5-5-1)
Autonónma (vegetatívna) nervová sústava:
- motoricky inervujú hladké svaly, činnosť
vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz.
- činnosť je reflexná, neovládateľná vôľou
- tvorí dva funkčné celky:
sympatikus a parasympatikus (pôsobia antagonisticky – protichodne)