Srdcovo-cievna sústava človeka (Kardiovaskulárna)

Srdcovo-cievna sústava človeka (Kardiovaskulárna sústava)

Krvný obeh tvoria:
1. Srdce (cor, kardium), ktoré je centrálnym orgánom obehovej sústavy.
2. Krvné cievy (tepny, žily, vlásočnice), tvoriace periférny systém rúrok.
 
Srdce – dutý orgán, uložené v medzipľúcii. Leží väčšou časťou vľavo. Váži asi 340 g u mužov a o niečo menej u žien. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je asi 14 cm.

Stena srdca má 3 vrstvy:
1. Vnútorná výstelka srdca – endokard (vnútrosrdie): tenká blana
2. Vonkajší povrch srdca – osrdie - väzivo epikard.
3. Stredná vrstva – myokard: priečne pruhovaná svalovina – je vzrušivá a vodivá
4. Celé srdce je uložené v blanitom vaku - osrdcovníku (perikard).
Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny.
Srdce 2 časti: pravé (prechádza ním len odkysličená krv) a ľavé (prechádza ním len okysličená krv) srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum).
Chlopne -  zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Polmesiačiková chlopňa: PK – pľúcnica, ĽK – aorta. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily.
Práca srdca:  zmršťenie – systola (sťah) – vypudzuje sa krv do tepien,
 ochabnutie – diastola (relaxácia) – srdce sa plní krvou zo žíl
Svalovina komôr je oveľa silnejšia ako svalovina predsiení, ľavá komora má svalovinu najmohutnejšiu, lebo z nej musí srdce vytlačiť krv do celého tela.
 
Krvný obeh:  - malý (pľúcny)   - veľký (telový)
Pľúcny krvný obeh (malý) - PK - pľúcnicovým kmeň (pľúcnica) → do pľúcnych tepien → pľúca (okysličenie) →  4 pľúcnymi žily → ĽP.
Telový krvný obeh: ĽK → srdcovnica (aorta) →  celé telo → hornou a dolnou dutou žilou (vena cava superior et inferior) → PP.
 
VLASTNÝ KRVNÝ OBEH SRDCA:
Úloha: stály a dostatočný prívod kyslíka a živín do srdcovej svaloviny a súčasne plynulé odvádzanie splodín metabolizmu.
- vencovité (koronálne) tepny - vystupujú priamo z aorty a svojimi vetvami privádzajú krv do vlásočníc, ktoré bohato pretkávajú srdcový sval.
- ak sa uzavrie koronárna tepna alebo jej vetva - srdcový infarkt
 
Funkčná charakteristika srdca – základné fyziologické vlastnosti: dráždivosť, stiahnuteľnosť, automatickosť, rytmickosť a neunaviteľnosť
- srdce inervované vegetatívnymi nervami - sympatikus zvyšuje výkonnosť srdca, parasympatikus pôsobí opačne.
 
FUNKČNÁ  CHARAKTERISTIKA SRDCA
Minútový srdcový objem – objem, ktorý srdce prečerpá za minútu (asi 5 l krvi). Športovci – 30 - 40 l.
Krvný tlak – tlak na steny v tepnách, ktorý spôsobuje ich pružné napätie; meriame na ramennej tepne pomocou tlakomeru (tonometra).
Normálne hodnoty zdravého dospelého človeka sú systolický tlak 14-16 kPa (100 – 120 torr), diastolický 8-11 kPa (60 – 80 torr).  Inak:  100-120 na 60-80 mm /Hg stupnici).
Tep - pulz – ním sa sleduje rýchlosť činnosti srdca za časovú jednotku; vzniká nárazom krvi na steny aorty pri systole; tlakové body: najlepšie krčná tepna, u detí ramenná tepna alebo vretenná tepna na zápästí, v pokoji  70 (60-80) tepov/min. Laici pri podávaní 1. pomoci tep nezisťujú! Pri telesnej práci, v teple, pri horúčke, pri rozčúlení sa činnosť srdca aj tep zrýchľuje.

Srdcová ozva: zvuk
1. systolická ozva – zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným uzavretím cípových chlopní. 2. diastolická ozva: vzniká uzavretím polmesiačikových chlopní.
Elektrokardiograf – EKG – elektrický prejav srdcovej činnosti –prúdy, ktoré vznikajú činnosťou svalu.
 
Krvné cievny - uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv, 3 skupiny:
– Tepny (artérie) - krvné cievy -  vedú krv zo srdca, najmohutnejšia tepna - srdcovnica (aorta), krv je jasnočervená, vyšší tlak, pri poranení krv strieka
– Žily (vény) a žilky (venuly)- krvné cievy: do srdca, majú tenkú vrstvu svaloviny, nie sú elastické ako tepny. Tlak je veľmi malý, krv tmavočervená, pri poranení tečie.
Na pohybe krvi žilách sa podieľajú ďalšie faktory:
1. svalová pumpa: pôsobí stláčaním žíl priečne pruhovanými svalmi
2. dýchanie: počas nádychu klesá vnútrohrudníkový tlak a krv je nasávaná do dutých žíl a pravej komory
3. sacia sila srdca: vytláčanie krvi zo srdca do tepien uľahčuje odtok krvi zo žíl do srdca.
Niektoré žily vytvárajú na niektorých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.
– Vlásočnice (kapiláry) - nemajú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. Úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách. Krv nimi preteká pomaly a rovnomerne, malý tlak, krv tečie.
 
Choroby ciev
Artérioskleróza -  stena tepien hrubne (ukladajú najmä látky tukového, ale aj anorganického) charakteru). Tepny sa zužujú a strácajú pružnosť. Klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami → nastanú poruchy činnosti príslušného tkaniva alebo orgánu (napr. mozgu). Môže skončiť infarktom. Riziko vzniku zvyšujú faktory: vysoký krvný tlak, tučnota, fajčenie a ochorenie na cukrovku; u starých ľudí je to sprievodný jav starnutia.
Kŕčové žily (varixy): ochorenie žíl (10% obyvateľstva nad 18 rokov) - vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Faktory: zamestnanie v stoji, gravidita a pod. Na mieste kŕčovej žily môže vzniknúť krvná zrazenina a upchanie žily, jej zápal alebo pre poruchu výživy kože vred predkolenia.
Angina pectoris: postupné zužovanie niektorej vencovitej tepny → prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu je síce dostatočne v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. Prejav:  znížený výkon srdcového svalu a subjektívne vznik tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti, ktorá po prerušení námahy rýchlo ustúpi.
Cyanózou - modravé sfarbenie pier, niekedy i špičky nosa a posledných článkov prstov - nechtov a nechtových lôžok. Krv sa nedostatočne okysličí pri prietoku pľúcami alebo sa v srdci mieša okysličená krv s neokysličenou.