Zmyslové orgány človeka

Zmyslové orgány človeka

Receptory – senzitívne zakončenia nervov; sú roztrúsené po celom tele

– majú špeciálne bunky s veľkou dráždivosťou, ktoré zachytávajú informácie o zmenách prostredia sa

– sú citlivé najmä na adekvátne podnety, t.j. pre receptor primerané.

– ku každému receptoru patrí aj dostredivá nervová dráha (informácie sú vedené do CNS, kde sa robí ich rozbor)

ROZDELENIE RECEPTOROV:

1. exteroreceptory – príjem podnetov z vonkajšieho prostredia – receptory o teple, chlade, bolesti, tlaku, dotyku, ale aj podnety zo zrakových receptorov, sluch, čuch, chuť.

2. interoreceptory – citlivé na zmeny vnútorného prostredia; sú vo vnútorných orgánoch. Osobitným druhom sú svalové a šľachové proprioreceptory (informujú o polohe tela)

Čuch

Adekvátny podnet – prchavé látky vo vdychovanom vzduchu (rozpúšťajú sa v hliene)

Čuchové bunky – v čuchovej oblasti sliznici nosovej dutiny
Základné pachy: kvetinový, ovocný, živočíšny, hnilobný, korenistý, spáleninový

Význam: – reflexné vylučovanie tráviacich štiav,

– obranné reakcie organizmu na dráždivé a škodlivé látky v ovzduší

Chuť

– chuťové poháriky a v nich chuťové bunky v sliznici jazyka, mäkkého podnebia a hltana.
Podnet – chemické látky rozpustené vo vode a slinách.

– 4 základné chuťové vnemy – sladko, horko, kyslo a slano.
Význam: pri reflexnom vylučovaní tráviacich štiav, najmä slín a žalúdkovej a pankreatickej šťavy.

Kožné receptory

– v koži a slizniciach telových otvorov

– receptory na vnímanie dotyku, tlaku, chladu, tepla a bolesti

– kombinované pocity: vnímanie hladkosti alebo drsnosti ohmatávaného povrchu, vlhkosť, suchosť, tvrdosť, chvenie a svrbenie.

– najcitlivejšia na dotyk a tlak je špička jazyka a končeky prstov na dlaňovej strane

– najcitlivejšia na teplo je najcitlivejšie čelo, na bolesť očná rohovka
Dotykové a tlakové receptory – jednoduché telieska; nelokalizujeme ich do kože, ale na predmet, ktoré sa dotýkame.

– pre tepelné pocity máme receptory na vnímanie chladu uložené blízko k povrchu a na vnímanie tepla v hlbokých vrstvách kože. Receptorov na vnímanie chladu je asi 3x viac.
Na receptory pôsobia aj podnety z vnútra tela, preto máme napr. pri horúčke pocit tepla až horúčavy.
Význam: ochrana organizmu

BOLESŤ : voľné nervové zakončenia sú v kože, v sliznici a vo všetkých tkanivách a orgánoch tela.
DELENIE BOLESTI: povrchová (koža), hlboká (svaly, šľachy), vnútornostná (vnútorné orgány).
V koži je asi 50-100 bolestivých bodov na 1 cm2.
Podnety – mechanické, chemické, tepelné, elektrické

Receptory pohybových orgánov

– proprioreceptory v svaloch – svalové vretienka – a v šľachách – šľachové telieska – ustavične vysielajú do CNS informácie o aktuálnom stave každého svalu

Statokinetický receptor

– uložený v labyrinte skalnej kosti lebky

– tvoria ho 3 polkruhových kanálikov kinetického receptora

– receptory sú dráždené prúdením endolymfy pri rotačných pohyboch hlavy

– pri zmenách polohy hlavy a pri lineárnych zrýchleniach (pád, stúpanie) vznikajú zmeny tlaku a ťahu kryštálikov na vlásky = dráždenie zmyslových buniek
Kinetický a statický receptor pracujú ako funkčný celok.
Význam: udržanie vzpriameného postoja a telesnej rovnováhy v pokoji aj v pohybe. Subjektívne vnímanie polohy hlavy a ich zmien sa uskutočňuje v spánkovom laloku mozgovej kôry.

Sluch: sluchové pocity a vnemy vznikajú v spánkovom laloku mozgovej kôry.

Význam: vnímanie zvukov a priestorovú orientáciu, umožňuje dorozumievanie, styk s ostatnými ľuďmi. Rozvíja myšlienkový a citový život, poskytuje nám estetické zážitky (napr. počúvanie hudby, recitácie, divadelné hry a pod.).
Podnet: zvukové vlny, t.j. pozdĺžne kmitanie molekúl vzduchu.
Sluchom sme schopní rozoznať zvuky a tóny, ich intenzitu, výšku, zafarbenie, smer odkiaľ prichádzajú.
Človek počuje a rozlišuje pri strednej hlasitosti tóny od kmitočtu (frekvencie) 16 Hz asi do 20 000 Hz. Maximálna citlivosť sluchu je pre tóny 1000-3000 Hz.
Polohovosluchový orgán: 3 časti:

– vonkajšie: ušnica, vonkajší zvukovod

– stredné: bubienok (membrana tympani: rozhranie vonkajšieho a stredného ucha), tri sluchové kostičky: strmienok (stapes), kladivko (maleus), nákovka (incus), Eustachova trubica (vyrovnávanie tlaku)

– a vnútorné ucho: slimák (cochlea) – tvorený z labyrintu a blanitého bludiska (tu je Cortiho orgán /platňa/ – vlastný sluchový orgán)

Zrak – človek má schopnosť priestorového a farebného videnia

Význam: vnímanie svetla, jeho intenzitu a farbu (90% informácii získavame zrakom o prostredí)

Podnet – svetelné (elektromagnetické) vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400-700 nm.

Stavba: 2 časti

1. vlastné oko

2. vedľajšie očné orgány
Časti vlastného oka – očná guľa (bulbus oculi):

1. bielko (sclera) – povrch oka, tuhý väzivový obal
• rohovka (cornea) - zvlažovaná vrstvou sĺz, prehľadná bezfarebná vrstva oka

2. cievovka (choroidea) – stredná časť, obsahuje množstvo ciev a je pigmentovaná
• vráskovec (corpus ciliare) – zhrubnutá cievovka, obsahuje hladký sval, na ňom je zavesená šošovka
• šošovka (lens crystallina) – bezcievna štruktúra tvorená platničkami; tvar vypuklej (bikonvexnej) spojky
– funkcie: láme svetelné lúče tak, aby sa zbiehali na sietnici
– obklopená komorovou vodou
– úloha: akomodácia oka (zaostrenie) na videnie do blízka
– videnie do diaľky – šošovka sa splošťuje a akomoduje ťahom závesného aparátu
• dúhovka (iris) – s otvorom ZRENICA (pupilla), obsahuje melanín – pigment (od jej množstva sa javí ako modrá až čiernohnedá)
• predná očná komora – priestor medzi rohovkou a dúhovkou
• zadná očná komora – priestor medzi dúhovkou a šošovkou

3. sietnica (retina) – vnútro očnej gule, tvoria ju vlastné bunky – tyčinky a čapíky
• Tyčinky - sú citlivejšie na svetlo, sú nepostrádateľné pri videní za šera.
• Čapíky sú nevyhnutné pre farebné videnie.

Žltá škvrna (macula lutea) – ústredná jamka sietnice; je miestom najostrejšieho videnia (v nej sú husto nahromadené len čapíky). Mediálne od nej je tzv. slepá škvrna (fovea caeca) – miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv (a s ním cievy) – nie sú žiadne svetlocitlivé bunky.
Zrakové informácie vedú zrakové nervy do záhlavového laloka mozgovej kôry.

• sklovec (corpus vitreum) – za šošovkou, vypĺňa veľkú časť očnej gule

Na rozhraní svetlolomných prostredí sa svetelný lúč láme, takže na sietnici sa premieta ostrý, zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu.

Oko sa prispôsobuje videniu na rôznu vzdialenosť:

Pri pohľade do blízka (bližšie ako 5 cm) sa šošovka pružne vyklenie (stiahnutím svalu vráskovcového opašteka sa uvoľní jej závesný aparát – zvýši jej lomivosť = akomodácia oka.
V starobe pružnosť šošovky klesá, čím sa schopnosť akomodácie nablízko zmenšuje.

Refrakčné chyby: poruchy optického aparátu:

1. krátkozrakosť – vzniká pri predĺžení predozadnej osi oka; obraz vzniká pred sietnicou a obraz na sietnici je neostrý. Koriguje sa šošovkami rozptylkami.

2. ďalekozrakosti – predmety zobrazujú za sietnicou. Očná os je v tomto prípade skrátená. Chyba sa koriguje spojnými šošovkami.

3. Astigmatizmus sa prejavuje nejasným videním a spôsobuje ho nerovnomerné zakrivenie rohovky.

Funkčné poruchy receptorov:

Farbosleposť – stav, pri ktorom postihnutý nie je schopný rozlíšiť niektoré farby.

Daltonizmus – neschopnosť rozoznať červenú a zelenú farbu.