Riadiace a regulačné sústavy

Riadiace a regulačné sústavy

Riadiace a regulačné sústavy

– koordinuje činnosť jednotlivých orgánov a ich funkcií

– homeostáza (stálosť vnútorného prostredia)

– patrí tu: hormonálna – látková
nervová – reflexná
obranná – imunita

HORMONÁLNA REGULÁCIA

– fylogeneticky staršia, pomalšia je podradená nervovej sústave
Hormóny – vysokoúčinné organické látky, ktoré chemickou cestou prenášajú informácie

– tvoria sa v osobitných žľazách alebo tkanivách, odkiaľ sú prenášané telovými tekutinami – krvou, mozgovo-miechovým mokom alebo nervami – k bunkám cieľových orgánov.

– Pôsobia ako regulátory funkcií: buď ich brzdia alebo posilňujú
Podmienka ich účinku: špecifická väzba na cieľovú bunku.
Ich životnosť je veľmi krátka – niekoľko minút alebo dní.

Endohormóny – uskutočňujú výmenu informácií vo vnútri organizmu
Ektohormóny – prenášajú inf. aj mimo organizmu, medzi jedincami toho istého druhu.

Hypotalamovo-hypofýzový komplex

Hypofýza – podmozgová žľaza, je uložená v tureckom sedle (časť čelovej kosti) na báze lebky; vylučuje hormóny, čo reguluje NS prostredníctvom hypotalamu – je koordinačným centrom

– tri laloky:
1. Predný lalok ( adenohypofýza) – tvorí 6 hormónov, STH sa vylučuje v noci.

– Somatotropný hormón (rastový hormón, STH) – ovplyvňuje celkový vývin organizmu, rast kostí
Nanizmus – trpazlíči vzrast; pri nedostatku STH v detskom veku
Gigantizmus – obrovitý vzrast; pri nadbytku v období rastu
Akromegália – veľké množstvo STH v dospelosti vyvoláva rast iba okrajových častí tela (nos, prsty, brada).

– Glandotropné hormóny: pôsobia stimulačne na endokrinné žľazy

– Tyreotropný hormón (TTH) – podporuje činnosť štítnej žľazy,

– Adenokortikotropný hormón – riadi činnosť kôry nadobličiek.

– Gonádotropné hormóny: stimulujú činnosť pohlavných orgánov a ich hormonálnu aktivitu

– Prolaktín (laktogénny hormón, PRL)– reguluje činnosť mliečnej žľazy, spúšťa sa po pôrode a udržiava laktáciu – tvorbu materského mlieka.

– Folikulostimulačný hormón – (folitropín, FSH) – riadi vývin dozrievajúcich folikulov vo vaječníkoch u žien; u mužov podporuje spermiogenézu

– Luteizačný hormón (luteotropín, LH) – riadi činnosť vaječníkov u žien

2. Zadný lalok hypofýzy (neurohypofýza) – je spojený s hypotalamom (podlôžkom) a spolu tvoria hypotalamo – hypofýzový komplex.

– vazopresín (antidiuretický hormón, ADH – zabezpečuje spätné vstrebávanie vody primárneho moču do krvi) – reguluje objem telových tekutín, znižuje až zastavuje vylučovanie moču a zabraňuje strate vody z tela.

– oxytocín – ovplyvňuje kontrakcie maternice pri pôrode, vyvoláva pôrod.

Epifýza (šuškovité teliesko) – šuškovitké teliesko → hormón melatonín – (brzdí tvorbu pohlavných hormónov), reaguje na svetlo.

Štítna žľaza (glandula thyroidea) – 2 laloky uložené v oblasti krku po bokoch hrtana.

– Tyroxín a tyronín – bielkovinový hormón obsahujúci jód. Má termoregulačný účinok.

– Kalcitonín – znižuje hladinu vápnika v krvi
Nedostatok jódu vo vode a v potrave má za následok zníženú tvorbu hormónov štítnej žľazy a prejavy ich nedostatku. Preto sa kuchynská soľ jodizuje.

– Nedostatočná činnosť štítnej žľazy u novorodencov a malých detí spôsobuje oneskorenie telesného a duševného vývinu, až kretenizmus.

– Nadbytkom tyroxínu vzniká hypertyreóza – Basedova choroba – prejavujúca sa navonok zväčšenou štítnou žľazou a vystúpenými očnými guľami.

Príštitne telieska (glandula parathyroidae) – 4 drobné žľazy na vrchnej a spodnej časti ŠŽ. Hormón parathormón (PTH) – riadi metabolizmus vápnika v tela, ovplyvňuje obličky a kosti.

Pankreas – časť podžalúdkovej žľazy

– má aj tráviacu aj endokrinnú funkciu, endokrinné tkanivo tvorí Langerhansenove ostrovčeky – vylučujú:

1. inzulín (zvyšuje ukladanie glykogénu v pečeni a vo svaloch)

2. glukagón (urýchľuje rozkladanie glykogénu a uvoľňuje glukózu do krvi).
Pôsobia antagonisticky (protikladne)

Nedostatok inzulínu alebo porušenie jeho účinku na bunky zapríčiňuje cukrovku (diabetes mellitus) – celková porucha látkovej premeny. Pri neliečení cukrovka zapríčiňuje postupne také zmeny vnútorného prostredia, ktoré môžu zapríčiniť smrť.
Nadobličky (glandulae suprarenales) – 2 funkčné odlišné časti:

– kôra:

1. Aldosterón (mineralokortikoidy) – riadi hospodárenie s minerálnymi látkami. Podnecuje zadržiavanie sodíka v organizme (obmedzuje jeho straty, najmä obličkami) a zvyšuje vylučovanie draslíka.

2. Glukokortikoidy – kortizol – zasahujú do premeny živín, najmä bielkovín a tukov. Zvyšujú rozpad bielkovín a zo zásobární uvoľňujú tuky.
– dreň:

– adrenalín (ovplyvňuje hladinu cukru v krvi, činnosť srdca zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak)

– noradrenalín (má opačné účinky).
Hormóny drene nadobličiek a glukokortikoidy zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu (psychická aj fyzická zaťaž).

Pohlavné žľazy –

1. Mužské hormóny: androgény (testosterón, androsterón a androgény nadobličiek)

– tvoria sa v semenníkoch (testes)
Význam a úloha: maskulizačný účinok: vývin sekundárnych pohlavných znakov, tvorba spermií

2. Ženské hormóny: estrogény (estradiol a estrón), hormón žltého telieska – gestagén (progestreón – tvorí sa v žltom teliesku, v kôre nadobličiek, v placente), počas tehotenstva – hormóny placenty

– tvoria sa vo vaječníkoch (ovaria)
Význam a úloha: vývin mliečnych žliaz, vznik sekundárnych pohlavných znakoch, rozloženie tuku v typicky ženských partiách.