Organizmy a prostredie

Organizmy a prostredie

Živé organizmy /baktérie, huby, rastliny , živočíchy/ sú neoddeliteľnou súčasťou prírodného prostredia, v ktorom závisia od neživých zložiek /voda, vzduch, pôda, slnko, horniny, minerály/.

Ekológia – vedný odbor, ktorý sa zaoberá skúmaním vzťahov medzi organizmami navzájom a vzťahmi medzi organizmami a prostredím.

Adaptácia /prispôsobivosť/ – umožňuje organizmu prispôsobovať sa /farbou, tvarom, stavbou/.

Organizmy môžu jestvovať len v určitých podmienkach, ktoré určujú ekologické faktory.

Tolerancia/znášanlivosť/- schopnosť organizmov znášať určitý rozsah podmienok, v ktorých je schopný existovať.

Organizmy najlepšie prospievajú, ak majú dostatok tepla, svetla, živín, vody, vzduchu – optimálne podmienky.

Hraničné obmedzujúce podmienky väčšinou lepšie znášajú zdravé a mladé organizmy ako staré a choré jedince.

Neživé zložky prostredia

Abiotické faktory:

slnečná energia, svetlo, teplo, vzduch, voda, pôda

• ENERGIA
• svetlo – zdroj fotosyntézy,
• infračervené žiarenie: pohlcuje pôda,
• ultrafialové žiarenie: škodí organizmom

1. SVETLO

• organizmy podľa intenzity svetla delíme:

1. svetlomilné: púštne, horské rastliny,
2. tieňomilné: machy, paprade, prasličky,
3. temnomilné: jaskynné živočíchy

• organizmy podľa životného rytmu delíme:

1. denné: medveď hnedý, daniel škvrnitý,
2. nočné: výr skalný, sova lesná.

1. TEPLOTA

• organizmy podľa vzťahu k teplu delíme:

1. teplomilné: paprika ročná, komár útočný...,
2. chladnomilné: borovica limba, svišť vrchovský tatranský

• organizmy podľa teploty tela delíme:

1. s nestálou teplotou: slepúch lámavý...,
2. s stálou teplotou: rys ostrovid, vlk dravý

1. VZDUCH

• obsahuje kyslík, oxid uhličitý, dusík...,
• kyslík: dopĺňa sa fotosyntézou,
• oxid uhličitý: tvorí sa dýchaním, horením

1. VODA

• zdrojom je povrchová a podzemná voda,
• súčasť každej bunky – organizmov
• rastliny podľa nárokov na vodu delíme:

1. vodné: lekno biele, leknica žltá,
2. vlhkomilné: papraď samčia, praslička roľná
3. suchomilné: kaktusy a sukulenty

• živočíchy podľa nárokov na vodu delíme:

1. vodné:

1. vo voľnej vode – kapor obyčajný,
2. na povrchu hladiny – korčuliarka obyčajná,
3. na dne – rak riečny.
4. suchozemské:

– pred nadmerným vlhkom sa chránia:

1. kutikulou – rôzny hmyz,
2. hustým, mastným perím – kačica divá,
3. srsťou – vydra riečna.
4. PÔDA

• obsahuje vodu, vzduch, minerálne a biogénne prvky, zvyšky organizmov...
• pre rastliny je zdroj živín,
• v pôde žijú pôdne organizmy,

Humus:

• súbor odumretých tiel organizmov,
• najúrodnejšia časť pôdy,
• obsahuje živiny a minerálne látky.

Dôsledky znečisťovania vzduchu, vody a pôdy

Vzduch, vodu a pôdu najviac znečisťujú rozličné plynné, kvapalné aj pevné látky vznikajúce činnosťou človeka – priemyselná a poľnohospodárska výroba, doprava, výroba tepla a energie.

Vzduch znečisťuje prach a plyny /oxidy síry a dusíka/, smog, kyslé dažde.

Smog - zmes hmly, prachu a spalných plynov

skleníkový efekt – proces, pri ktorom sa prehrieva naša planéta vplyvom oxidu uhličitého, metánu a iných plynov

• ozón je svetlomodrý jedovatý plyn, ktorý sa nachádza nad Zemou,
• jeho vrstva (ozónová vrstva) zachytáva škodlivé žiarenia zo Slnka,
• miesto kde je táto vrstva porušená sa nazýva ozónová diera.

Kyslé dažde vznikajú vzájomným pôsobením síry a dusíka s vodnou parou vo vzduchu

– poškodzujú korene a listy rastlín, nepriaznivo ovplyvňuje obsah živín, rast, fotosyntézu, zvyšujú kyslosť vody a pôdy, čo ovplyvňuje život rastlín i živočíchov.

Voda najčastejšie znečistená priemyselnou výrobou /ropa, ropné produkty, olovo, arzén, rádioaktívne prvky/, poľnohospodárstvom /pesticídy, hnojivá, odpadové látky/, ľudskými sídlami/odpad/ a dopravou.

Eutrofizácia:

• premnoženie rias a siníc, ktoré pohlcujú vodný kyslík

Moria ohrozuje znečisťovanie ropnými produktmi- lodná doprava, ťažba ropy, havárie ropných tankerov- ohrozuje to celosvetovú produkciu kyslíka, zníženie rybolovu, hynutie morských živočíchov a rastlín, znehodnocovanie morského pobrežia.

Pôda – znečistenie :

• ťažké kovy /olovo, nikel, arzén/
• organické látky /uhľovodíky/
• kyslý dážď/ z pôdy sa vyplavuje vápnik, horčík, spôsobuje to úhyn živočíchov a narúšanie potravových reťazcov

Živé zložky prostredia

tvoria: – organizmy/baktérie, huby, rastliny, živočíchy/ a ich vzájomné vzťahy

POPULÁCIA

• skupina jedincov rovnakého druhu, všetkých vývinových stupňov, žijúcich v spoločnom priestore v určitom čase

Jedinec – základná jednotka populácie

Vlastnosti populácie:
RAST – súvisí s počtom jedincov (počet nových jedincov prevláda nad uhynutými, všetky jedince majú dostatok potravy a priestoru)

HUSTOTA – znamená počet jedincov na určitej jednotke plochy (počet zajacov na 1 km²)

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA – tvoria všetky vekové stupne jedincov

Vnútorné vzťahy: rozličné napr: vzájomná ochrana, vytláčanie slabších jedincov...

Vonkajšie vzťahy: medzi druhmi populácií – vzájomná podpora, obmedzovanie, súperenie

Konkurencia: vzťah dvoch alebo viacerých druhov, ktoré súperia o životné potreby z jedného zdroja /lúčne trávy a byliny/

Predácia: vzťah, kde sa predátor – dravec živí korisťou /lienka – vošky/

Parazitizmus: vzťah, kde sa parazit živí telovými tekutinami alebo tkanivami hostiteľa (brzdí jeho procesy ale nespôsobuje smrť)

Parazity – vonkajšie /kliešť, voš/

• vnútorné /pásomnica, hlísta/

Symbióza: trvalé spolužitie organizmov s obojstrannými výhodami / telo lišajníka –huba + riasa/

Predátory – sú väčšie, rýchlejšie ako korisť, majú výborný zrak, sluch, čuch

Korisť – je menšia ako predátor, rýchlo sa pohybuje, rozmnožuje, chráni sa maskovaním

Komenzalizmus: vzťah, pri ktorom jeden organizmus má prospech z druhého organizmu, pre ktorý je neškodný

Amenzalizmus: vzťah, pri ktorom jeden organizmus alebo druh nepriaznivo pôsobí na iný / niektoré rastliny brzdia výlučkami koreňov rast iných rastlín/.

Spoločenstvo

• súbor populácií organizmov žijúcich v určitom čase na určitom mieste,
• tvoria ho baktérie, huby, rastliny, živočíchy
• rozličná druhová rozmanitosť
• je určitým spôsobom usporiadané – etáže

Delenie:

Podľa typu organizmov

• rastlinné /lúčne, lesné, vodné rastliny/
• živočíšne /lesné, poľné, vodné živočíchy/

Podľa podmienok:

• suchozemské
• sladkovodné
• morské

Prírodné spoločenstvá

• Súčasť prírody, vznikli bez zásahu človeka
• Suchozemské, vodné
• Negatívne ich ovplyvňuje činnosť človeka

Umelé spoločenstvá

• Kultúrne
• Vytvoril ich človek
• Polia, záhrady, sady
• Monokultúry – jeden druh pestovanej rastliny

Druhová rozmanitosť =

• pestrosť

druhov, ktoré závisia

• počet od podmienok prostredia.

Prechodné pásmo = rozhranie spoločenstiev napr.: lúčneho a lesného

Dominantné druhy = Určujú charakter spoločenstva. Prevládajú v spoločenstve, najlepšie sa prispôsobili podmienkam.

Lesné spoločenstvo

Etáže:

• Stromová
• Kerová
• Bylinná
• Machová
• Koreňová

Lúčne spoločenstvo

• Etáž vyčnievajúcich stebiel a bylín
• Etáž vysokých tráv
• Etáž nízkych tráv a trsov
• Koreňová etáž