Stavba nervovej sústavy

Stavba nervovej sústavy

NERVOVÁ SÚSTAVA

– je vytvorená z nervového tkaniva a jeho základom sú nervové bunky

• neuróny- tvoria základ nervovej sústavy a majú základné vlastnosti ako sú dráždivosť a vodivosť
• gliové bunky (neuroglie)- tieto bunky nie sú ani dráždivé ani vodivé a je ich až desaťkrát viac ako neurónov, pričom sú to podporné bunky a sprostredkujú výživu neurónov
• Schwannove bunky- tieto bunky majú ochrannú funkciu a tvoria obaly na nervových vláknach

NEURÓN

– je to základná stavebná a funkčná jednotka nervovej sústavy

– je to dráždivá a vodivá bunka

– jej základnou činnosťou je vedenie nervového vzruchu

– túto bunku objavil v roku 1835 J. E. Purkyně, ktorý bol českým lekárom

– základ neurónu tvorí

• telo- je to eukaryotická bunka a tak má všetky bunkové štruktúry
• výbežky- sú dvojaké
1. dendrity- sú to krátke výbežky a sú bohato rozvetvené

– je ich rôzny počet a niekde v bunke môžu aj chýbať

– pri činnosti dendrity vedú nervový vzruch do tela a sú to teda dostredivé výbežky

1. neurit- je to dlhý výbežok, pričom je iba jeden a nikdy nesmie chýbať

– jeho funkciou je vedenie nervového vzruchu z tela na inú bunku, teda je to odstredivý výbežok

– vytvára sa na ňom obal, ktorý sa nazýva myelínová pošva, ktorá je tvorená zo sagmentov medzi ktorými sú zárezy nazývané Ranvierove zárezy

– každý segment vzniká z jednej Schwannovej bunky, ktorá sa obtáča okolo axónu, ktorý je nervovým vláknom a je základom neuritu a je na ňom myelínová pošva

– axón sa na konci rozvetvuje a vetvenie vytvára tzv. telodendrie, na ktorých koncoch sú gombíkovité zakončenia a slúžia na spojenie s ďalšou nervovou bunkou a tak vzniká zápoj alebo synapsa, respektíve synapsia (vždy iba neurit prvej bunky s dendritmy ďalšej bunky, no keby neboli tak s telom, no nie inak)

– toto spojenie nie je tesné a vzniká medzi nimi synaptická štrbina

– každý neurón ma z funkčného hľadiska tri časti

• vstupná časť- informácia tu vstupuje do bunky cez dendrity
• vodivá časť- neurit tadiaľ vedie informáciu
• výstupná časť- vzruch ide tadiaľ z bunky na inú bunku

– vzruch musí po nervovej sústave postupovať veľmi rýchlo do ústredia a orgánov