Oporná sústava človeka – kostra človeka

Oporná sústava človeka – kostra človeka

KOSTRA

– latinský názov je sceletum

– kostra nám tvorí oporu pre všetky svaly a orgány ľudského tela

– je tvorená z tkaniva a to konkrétne zo spojivového tkaniva

TYPY TKANÍV

• krycie tkanivo (epitel)
• spojivové tkanivo
• svalové tkanivo
• nervové tkanivo

SPOJIVOVÉ TKANIVO

– patrí tu

• väzivo (lat. tela fibrosa)
• chrupka (lat. cartilago)
• kosť (lat. os) alebo kostné tkanivo

– majú jednotnú stavbu, teda majú bunky a medzibunkovú hmotu

VÄZIVO

– je to najmäkšie spojivové tkanivo

– bunky väziva sa nazývajú fibrocyty

– medzi bunkami je medzibunková hmota, ktorú tvoria kolagénové vlákna a elastické vlákna

– typy väzív podľa toho, koľko je prítomných buniek a aké sú medzibunkové hmoty

• riedke- je na povrchu orgánov
• tuhé- majú ho napr. šľachy a väzy
• sieťovité- má ho napr. kostná dreň a slezina
• tukové- sú pod kožou

CHRUPKA

– bunky chrupky sa nazývajú chondrocyty

– medzibunková hmota obsahuje kolagénové vlákna a elastické vlákna

– typy chrupiek podľa toho, koľko je prítomných buniek a aké sú medzibunkové hmoty

• sklovitá (hyalinná) chrupka- je najtvrdšia a majú ju kĺbové plochy kostí
• elastická chrupka- je napr. na ušnici a vieme ňou pohybovať
• väzivová chrupka- majú ju napr. medzistavcové platničky

KOSŤ (KOSTNÉ TKANIVO)

– má rovnakú stavbu ako predošlé dve tkanivá

– bunky kosti sa nazývajú osteocyty

– rozdiel je v tom, že v medzibunkovej hmote sa nenachádzajú vlákna

– u dospelého človeka tam je 20 % vody, 50 %- 55 % anorganických látok (napr. soli vápnika), 25 %- 30 % organických látok (napr. oseín)

– u detí prevládajú organické látky, preto sú kosti pružné

– typy kostného tkaniva

• hutné (kompaktné) tkanivo
• hubovité tkanivo (spongióza)

– v kostre človeka sa udáva rôzny počet kostí a to preto, lebo niektoré kosti v dospelosti zrastajú a počítajú sa za jednu kosť

– udáva sa, že kostra obsahuje nad 200 kostí (206- 216 kostí)

STAVBA KOSTI

– na povrchu je okostica ( lat. periosteum), čo je pevná väzivová blana, ktorá má význam

• chráni kosť
• sú v nej cievy, ktoré kosť inervujú, čiže prestupuje nervovými vláknami a je citlivá
• sú v nej kosťotvorné bunky, ktoré zabezpečujú rast do šírky, teda hrubnutie kosti
• pomáha hojiť poranenia kostí

– pod okosticou sa nachádza kostné tkanivo

• kompaktné tkanivo (lat. kompakta)- je to tvrdá časť kosti
• hubovité tkanivo (lat. spongium)

– ďalej sa pod nimi nachádza kostná dreň (lat. medulla ossium), nazývaná aj morok, ktorá je mäkké tkanivo nachádzajúce sa v dreňovej dutine a v dutinkách hubovitého tkaniva

– kostná dreň je krvotvorný orgán, ktorý je v detstve červenej farby, no v dospelosti sa tu ukladá tuk a tak získava žltú farbu

– v starobe sa tuk z kostnej drene stráca a dreň sa rozkladá, preto je sivej farby

– červenú farbu a funkciu si kostná dreň celý život ponecháva v hrudnej kosti, rebrách, hlaviciach dlhých kostí a v stavcoch

TVAR KOSTÍ

• dlhé kosti- ramenná kosť a stehnová kosť
• ploché kosti- hrudná kosť, panvová kosť, lopatka a kosti lebky
• krátke kosti- články prstov
• drobné kosti- zápästné kosti

RAST KOSTÍ

– kosti sa zakladajú už počas vnútromaternicového vývinu a to z chrupky procesom kostnatenia, ktorý sa nazýva osifikácia a je to proces tvorby kosti, keď sa chrupka mení na kostné tkanivo a kosti teda rastú

– proces tvorby kosti sa môže uskutočniť aj z väziva (napr. kosti na lebke)

– kosť môže rásť

• do dĺžky- medzi hlavicami a telom kosti je rastová chrupka, ktorá umožňuje tento rast

– keď sa rast chrupky uzavrie, tak človek do výšky už nerastie (kostný vek je +, – 18 rokov)

• do šírky- pomocou okostice, ktorá má kosťotvorné bunky a tak zabezpečuje hrubnutie kostí

SPOJENIE KOSTÍ

– z vývinového a funkčného hľadiska rozlišujeme dvojaké spojenie kostí

• pohyblivé spojenie kostí- medzi sebou sú spojené dve alebo viac kostí

– tam kde sú kosti spojené sa vytvára pohyb a to je spojenie pomocou kĺbu (lat. junctura synovialis), teda kĺbové spojenie

– takto je spojená napr. ramenná kosť (lakťová kosť + vretenná kosť)

ZLOŽENIE KĹBU

• kĺbová hlavica
• kĺbová jamka
• kĺbová štrbina (je medzi hlavicou a jamkou) a je v nej kĺbový maz
• väzivové puzdro- nachádza sa na povrchu

• pevné spojenie kostí- na tomto spojení je obmedzený pohyb a navonok ho vôbec nevidno

– pevné spojenie má trojaký spôsob

1. väzivom- kosti mozgovej časti lebky
2. chrupkou- rebrá s hrudnou kosťou
3. kostným tkanivom (zrastením)- panvová kosť (lonová kosť + sediaca kosť + bedrová kosť), krížová kosť (päť krížových stavcov), kostrč (kostrčové stavce)

STAVBA KOSTRY

– rozlišujeme tri základné celky

• kostra hlavy (lebka)
• kostra trupu
1. chrbtica
2. rebrá
3. hrudná kosť

• kostra končatín
1. horné končatiny
2. dolné končatiny

LEBKA (lat. cranium)

– je rozdelená do dvoch častí

• mozgová časť
• tvárová časť

MOZGOVÁ ČASŤ

– má 7 kostí

– táto časť chráni mozog

– sú tu ploché kosti, ktoré sú spojené väzivom

– patrí tu

• čelová kosť (lat. os frontale)- nepárová kosť (1)
• temenná kosť (lat. os parietalia)- párová kosť (2)
• záhlavná kosť (lat. os oscipitale)- nepárová kosť (1)
• spánková kosť (lat. os temporalia)- párová kosť (2)
• klínová kosť (lat. os sphaenoidale)- nepárová kosť (1) a spoznáme ju podľa toho, že má turecké sedlo a do neho vchádza hypofýza

TVÁROVÁ ČASŤ

– má 16 kostí

– patrí tu

• nosová kosť (lat. os nasalia)- párová kosť (2)
• slzná kosť (lat. os lacrimalia)- párová kosť (2)
• čuchová kosť (lat. os ethmoidale)- nepárová kosť (1)
• čerieslo (lat. vomer)- nepárová kosť (1)
• nosová mušľa (lat. concha nasalis)- párová kosť (2)
• jarmová kosť (lat. os zygomatica)- párová kosť (2)
• čelusť (lat. maxilla)- párová kosť (2)
• sánka alebo dolná čeľusť (lat. mandibula)- nepárová kosť (1)
• podnebná kosť (lat. os palatina)- párová kosť (2)
• jazylka (lat. os hyoideum)- nepárová kosť (1)

CHRBTICA (lat. columna vertebralis)

– spredu a zozadu ju vidíme ako vertikálnu os

– pri pozretí z boku je 2- krát esovite ohnutá

– tvorí ju 33- 34 stavcov a zhora dole je to

• 7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales)
• 12 hrudných stavcov (lat. vertebrae thoracicae)
• 5 driekových stavcov (lat. vertebrae lumbales)
• 5 krížových stavcov (lat. vertebrae sacrales)- tieto stavce zrastajú a vytvárajú krížovú kosť (lat. os sacrum)
• 4- 5 kostrčových stavcov (lat. vertebrae coccygae)- tieto stavce zrastajú a vytvárajú kostrč (lat. os coccygis)

– inú stavbu má 1. stavec a 2. stavec

– 1. stavec (lat. atlas)- je nazývaný aj nosič a to preto, lebo nesie lebku

– tento stavec nemá telo, ale má iba predný oblúk a zadný oblúk

– na prednom oblúku má 2 kĺbové výbežky a vďaka tomu robíme kývavé pohyby hlavy

– 2. stavec (lat. axis)- je nazývaný aj čapovec

– tento stavec nemá telo a namiesto neho má zub čapovca, ktorým sa pripája na predný oblúk 1. stavca (je tam jeden kĺb) a vďaka tomu vykonávame krúživé pohyby hlavy

REBRÁ (lat. costae)

– máme 24 rebier, teda je ich 12 párov

– prvých 7 párov rebier sú rebrá pravé, lebo sa pripájajú chrupkou na hrudnú kosť

– ďalších 5 párov rebier sú rebrá nepravé, lebo sa nepripájajú

– z posledných 5 párov rebier sa prvé 3 páry rebier (8. pár, 9. pár, 10. pár) pripájajú chrupkou na predošlé rebrá a ďalšie dva páry rebier (11. pár, 12. pár) trčia voľné do brušnej dutiny

– rebrá sa vzadu pripájajú na hrudné stavce a preto je ich 12 párov

– sú základom hrudníka (lat. thorax)

HRUDNÁ KOSŤ (lat. os sternum)

– hrudná kosť uzatvára hrudný kôš, ktorý chráni dôležité orgány v našom tele (napr. pľúca, srdce a pod.)

– hrudná kosť patrí medzi ploché kosti

– je tvorená z troch častí

• telo
• rukoväť
• mečovitý výbežok

KOSTRA HORNEJ KONČATINY

– spolu aj s dolnou končatinou majú jednotnú stavbu

– tvorí ju

• pletenec- pripája končatinu k trupu
1. kľúčna kosť (lat. clavicula)
2. lopatka (lat. scapula)

• voľná končatina
1. ramenná kosť (lat. humerus)
2. lakťová kosť (lat. ulna)- je na strane malíčka
3. vretenná kosť (lat. radius)- je na strane palca

RUKA

• zápästné kosti (lat. ossa carpi)- je ich 8
• záprstné kosti (lat. ossa metacarpalia)- je ich 5
• články prstov (lat. phalanges)- je ich 14

KOSTRA DOLNEJ KONČATINY

– tvorí ju

• pletenec- pripája končatinu k trupu
1. panvová kosť (lat. os coxae)- je zrastená (bedrová kosť (lat. os ilium) + lonová kosť (lat. os pubis) + sedacia kosť (lat. os ischii)) a vzadu je pripojená ku krížovej kosti

• voľná končatina

1. stehnová kosť (lat. femur)
2. jabĺčko (lat. patella)
3. holenná kosť alebo píšťala (lat. tibia)- je mohutná
4. ihlica (lat. fibula)- je pripojená k píšťale

NOHA

• pätová kosť (lat. os calacaneus)
• priehlavkové kosti (lat. ossa tarsi)- je ich 7
• predpriehlavkové kosti (lat. ossa metatarsalia)- je ich 5
• články prstov (lat. phalanges)- je ich 14

CHOROBY A PORUCHY OPORNEJ SÚSTAVY

• poruchy chrbtice
1. skolióza- vybočenie chrbtice do strán
2. krčná a drieková lordóza- ohnutie chrbtice dopredu
3. hrudná a krížová kyfóza- ohnutie chrbtice dozadu

– zmenšené zakrivenie vedie k patologickému vzhľadu (krčné a hrudné zakrivenie) čo sa nazýva plochý chrbát

– zväčšené zakrivenie hrudnej kyfózy sa nazýva guľatý chrbát

– zväčšené zakrivenie driekovej lordózy sa prejavuje narušením chôdze

• choroby kostí

1. osteoporóza- je ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, ktorá sa prejavuje ubúdaním množstva kostnej hmoty a poruchami mikroarchitektúry kosti, čo vedie k oslabeniu pevnosti kosti a tým aj k zvýšenej lámavosti

– po 35. roku života nastáva prevaha odbúravania kosti a kostná hmota v tele človeka postupne ubúda

– keď sa jej množstvo zníži pod normálnu hranicu, tak nazývame tento stav osteoporóza, čiže preriednutie kostí

– je to vlastne výsledok nerovnováhy medzi tvorbou a odbúravaním kosti

– človek môže túto chorobu zaregistrovať až po jej prvom prejave- zlomenine

– prevenciou je dostatočná záťaž kostí (chôdza alebo stoj vo vzpriamenej polohe) a správna výživa (hlavne dostatočný prívod vápnika)

1. osteopénia- je predstupeň osteoporózy

– hustota kostí v danom veku je nižšia ako by mala byť, ale ešte stále nie je tak nízka, aby sa definovala ako osteoporóza

– nejde síce o veľký zdravotný problém, ale dáva nám na známosť, že je len otázka času, kedy nám osteoporóza prepukne