– latinský názov je sceletum
– kostra nám tvorí oporu pre všetky svaly a orgány ľudského tela
– je tvorená z tkaniva a to konkrétne zo spojivového tkaniva
– patrí tu
– majú jednotnú stavbu, teda majú bunky a medzibunkovú hmotu
– je to najmäkšie spojivové tkanivo
– bunky väziva sa nazývajú fibrocyty
– medzi bunkami je medzibunková hmota, ktorú tvoria kolagénové vlákna a elastické vlákna
– typy väzív podľa toho, koľko je prítomných buniek a aké sú medzibunkové hmoty
– bunky chrupky sa nazývajú chondrocyty
– medzibunková hmota obsahuje kolagénové vlákna a elastické vlákna
– typy chrupiek podľa toho, koľko je prítomných buniek a aké sú medzibunkové hmoty
– má rovnakú stavbu ako predošlé dve tkanivá
– bunky kosti sa nazývajú osteocyty
– rozdiel je v tom, že v medzibunkovej hmote sa nenachádzajú vlákna
– u dospelého človeka tam je 20 % vody, 50 %- 55 % anorganických látok (napr. soli vápnika), 25 %- 30 % organických látok (napr. oseín)
– u detí prevládajú organické látky, preto sú kosti pružné
– typy kostného tkaniva
– v kostre človeka sa udáva rôzny počet kostí a to preto, lebo niektoré kosti v dospelosti zrastajú a počítajú sa za jednu kosť
– udáva sa, že kostra obsahuje nad 200 kostí (206- 216 kostí)
– na povrchu je okostica ( lat. periosteum), čo je pevná väzivová blana, ktorá má význam
– pod okosticou sa nachádza kostné tkanivo
– ďalej sa pod nimi nachádza kostná dreň (lat. medulla ossium), nazývaná aj morok, ktorá je mäkké tkanivo nachádzajúce sa v dreňovej dutine a v dutinkách hubovitého tkaniva
– kostná dreň je krvotvorný orgán, ktorý je v detstve červenej farby, no v dospelosti sa tu ukladá tuk a tak získava žltú farbu
– v starobe sa tuk z kostnej drene stráca a dreň sa rozkladá, preto je sivej farby
– červenú farbu a funkciu si kostná dreň celý život ponecháva v hrudnej kosti, rebrách, hlaviciach dlhých kostí a v stavcoch
– kosti sa zakladajú už počas vnútromaternicového vývinu a to z chrupky procesom kostnatenia, ktorý sa nazýva osifikácia a je to proces tvorby kosti, keď sa chrupka mení na kostné tkanivo a kosti teda rastú
– proces tvorby kosti sa môže uskutočniť aj z väziva (napr. kosti na lebke)
– kosť môže rásť
– keď sa rast chrupky uzavrie, tak človek do výšky už nerastie (kostný vek je +, – 18 rokov)
– z vývinového a funkčného hľadiska rozlišujeme dvojaké spojenie kostí
– tam kde sú kosti spojené sa vytvára pohyb a to je spojenie pomocou kĺbu (lat. junctura synovialis), teda kĺbové spojenie
– takto je spojená napr. ramenná kosť (lakťová kosť + vretenná kosť)
– pevné spojenie má trojaký spôsob
– rozlišujeme tri základné celky
LEBKA (lat. cranium)
– je rozdelená do dvoch častí
– má 7 kostí
– táto časť chráni mozog
– sú tu ploché kosti, ktoré sú spojené väzivom
– patrí tu
TVÁROVÁ ČASŤ
– má 16 kostí
– patrí tu
CHRBTICA (lat. columna vertebralis)
– spredu a zozadu ju vidíme ako vertikálnu os
– pri pozretí z boku je 2- krát esovite ohnutá
– tvorí ju 33- 34 stavcov a zhora dole je to
– inú stavbu má 1. stavec a 2. stavec
– 1. stavec (lat. atlas)- je nazývaný aj nosič a to preto, lebo nesie lebku
– tento stavec nemá telo, ale má iba predný oblúk a zadný oblúk
– na prednom oblúku má 2 kĺbové výbežky a vďaka tomu robíme kývavé pohyby hlavy
– 2. stavec (lat. axis)- je nazývaný aj čapovec
– tento stavec nemá telo a namiesto neho má zub čapovca, ktorým sa pripája na predný oblúk 1. stavca (je tam jeden kĺb) a vďaka tomu vykonávame krúživé pohyby hlavy
REBRÁ (lat. costae)
– máme 24 rebier, teda je ich 12 párov
– prvých 7 párov rebier sú rebrá pravé, lebo sa pripájajú chrupkou na hrudnú kosť
– ďalších 5 párov rebier sú rebrá nepravé, lebo sa nepripájajú
– z posledných 5 párov rebier sa prvé 3 páry rebier (8. pár, 9. pár, 10. pár) pripájajú chrupkou na predošlé rebrá a ďalšie dva páry rebier (11. pár, 12. pár) trčia voľné do brušnej dutiny
– rebrá sa vzadu pripájajú na hrudné stavce a preto je ich 12 párov
– sú základom hrudníka (lat. thorax)
HRUDNÁ KOSŤ (lat. os sternum)
– hrudná kosť uzatvára hrudný kôš, ktorý chráni dôležité orgány v našom tele (napr. pľúca, srdce a pod.)
– hrudná kosť patrí medzi ploché kosti
– je tvorená z troch častí
– spolu aj s dolnou končatinou majú jednotnú stavbu
– tvorí ju
RUKA
– tvorí ju
– zmenšené zakrivenie vedie k patologickému vzhľadu (krčné a hrudné zakrivenie) čo sa nazýva plochý chrbát
– zväčšené zakrivenie hrudnej kyfózy sa nazýva guľatý chrbát
– zväčšené zakrivenie driekovej lordózy sa prejavuje narušením chôdze
– po 35. roku života nastáva prevaha odbúravania kosti a kostná hmota v tele človeka postupne ubúda
– keď sa jej množstvo zníži pod normálnu hranicu, tak nazývame tento stav osteoporóza, čiže preriednutie kostí
– je to vlastne výsledok nerovnováhy medzi tvorbou a odbúravaním kosti
– človek môže túto chorobu zaregistrovať až po jej prvom prejave- zlomenine
– prevenciou je dostatočná záťaž kostí (chôdza alebo stoj vo vzpriamenej polohe) a správna výživa (hlavne dostatočný prívod vápnika)
– hustota kostí v danom veku je nižšia ako by mala byť, ale ešte stále nie je tak nízka, aby sa definovala ako osteoporóza
– nejde síce o veľký zdravotný problém, ale dáva nám na známosť, že je len otázka času, kedy nám osteoporóza prepukne