Telové tekutiny živočíchov a človeka

Telové tekutiny živočíchov a človeka

TELOVÉ TEKUTINY

• hydrolymfa- vyskytuje sa u živočíchov, ktoré majú gastro- vaskulárnu obehovú sústavu, teda je u pŕhlivcov, nepŕhlivcov, ploskavcov a hlístovcov

– pohybuje sa v tele vo všetkých slepých výbežkoch gastro- vaskulárnej sústavy

– obsahuje vodu, soli a voľne plávajúce bunky- amebocyty, ktoré majú tvar meňaviek a neobsahujú organické látky

• hemolymfa (krvomiazga)- vyskytuje sa u bezstavovcov, ktoré majú otvorenú obehovú sústavu, teda u mäkkýšov a článkonožcov

– obsahuje vodu, soli, organické látky a bielkoviny (niektoré z nich majú už funkciu krvných farbív a vyskytuje sa tu hemocyanín- modrofialové farbivo)

– nachádza sa v telovej dutine, ale aj v tkanivách

• krv atkanivový mok- vyskytuje sa u bezstavovcov, teda u obrúčkavcov

– z krvi filtráciou cez steny vzniká tkanivový mok a medzi obidvoma tekutinami je súvis (výmena látok)

• krv, tkanivový mok alymfa (miazga)- u stavovcov sa nachádza krv

– z krvnej plazmy vzniká tkanivový mok, ktorý môže prechádzať cez vlásočnice a má rovnaké zloženie

– cez vlásočnice sa môže vrátiť späť a keď sa nevráti, tak pôjde do miazgových vlásočníc a už je to miazga, ktorá prúdi v lymfatických cievach a prúdi späť do krvi

DELENIE TEKUTÍN ĽUDSKÉHO TELA

• vnútrobunkové tekutiny- sú základom buniek a najmä cytoplazmy
• mimobunkové tekutiny- patrí tu krv, tkaninový mok a miazga, pričom tieto tekutiny vytvárajú vnútorné prostredie orgánov (musia mať stály objem a stále chemické zloženie)

– stálosť vnútorného prostredia sa nazýva homeostáza

KRV (lat. sanguis, gr. haima,hem, ang. cruor)

– je to telová tekutina, ktorá má veľmi dôležitú funkciu

– krv sa tvorí v kostnej dreni a za deň sa jej vytvorí 50 cm³ (50 ml krvi)

FUNKCIE KRVI

• transportná- v tele prenáša dýchacie plyny, živiny, hormóny, odpadové látky, enzýmy a protilátky
• obranná- biele krvinky a protilátky zabezpečujú obranyschopnosť nášho tela
• termoregulačná- krv rozvádza a reguluje množstvo tepla v tele

– podieľa sa na distribúcii tepla a na výdaji tepla z tela cez kožu

– najviac tepla je v pečeni (40 stupňov Celzia) a teda je aj tepelným jadrom a ďalej je veľa tepla v kostrových svaloch

ZLOŽENIE KRVI

• krvná plazma- žltkastá tekutina (sérum- krvná plazma bez zložiek, ktoré sa použili na zrážanie krvi)
• krvné elementy- červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky

HEMATOKRIT

– je to pomer medzi krvnou plazmou a krvnými elementmi

– rozdielny hematokrit je u mužov a u žien

– muži majú hematokrit 44 +,- 5, pričom 44% sú formované elementy a 56% je krvná plazma

– ženy majú hematokrit 39 +,- 4, pričom 39% sú formované elementy a 61% je krvná plazma

– zvýšenie hematokritu je napr. u novorodencov, no je to normálny stav, ďalej za normálnych okolností u ľudí, ktorí žijú vo vysokohorskom prostredí a u športovcov po dopingu

– je červenej farby a jej hustota je 1,07

– má tekuté skupenstvo

– je to hustá a nepriehľadná tekutina

– má sladkoslanú chuť

– v nezrážavej krvi sa krvné elementy usádzajú, čo sa nazýva sedimentácia, kde sa sleduje rýchlosť klesania červených krviniek, pričom u mužov je to 3- 8 mm za 1 hodinu a u žien je to zasa 7- 12 mm za 1 hodinu (ak je sedimentácia zrýchlená, tak ide o príznak zápalu v tele, pričom sa tento zápal nedá identifikovať a zistenie sedimentácia je teda nešpecifická skúška)

– z hmotnosti krv predstavuje 7%- 10%, no závisí to od pohlavia, teda u mužov je to viac, pretože majú viac svalovej hmoty a svaly sú viac prekrvené, no u žien je to menej, lebo majú viac tukového tkaniva

– množstvo krvi závisí aj od veku (deti majú viac krvi ako dospelí ľudia), ale závisí aj od celkovej postavy (chudí ľudia majú menej krvi ako tuční ľudia)

– normálne množstvo krvi v tele je 5- 5,5 litrov

– prípustné množstvo straty krvi u človeka je 1,5 litra, no môže stratiť aj 2 litre krvi a stále bude žiť (pri rýchlej strate krvi je to 1,5 litra a pri pomalej strate je to 2,5 litra a tu sa už bude krv dopĺňať z miazgy, tkanivového toku, sleziny, pečene a pod.

KRVNÁ PLAZMA

– je to žltkastá tekutina, ktorá ostane v krvi po usadení krvných elementov

– pH krvnej plazmy je 7,4

– jej podiel v krvi je 55%

– je to tekutina, ktorá je priehľadná

– zloženie krvnej plazmy

• 91 % vody
• 8 % organických látok- z ktorých sú to najmä bielkoviny- plazmatické bielkoviny (60 g- 80 g/ liter), spomedzi ktorých sú najdôležitejšie albumíny (majú transportnú funkciu) a globulíny (alfa, beta, gama globulíny, ktoré majú obrannú funkciu a zvyšujú tak imunitu), ďalej fibrinogén, ktorý má veľký význam pri zrážaní krvi

– ďalej spomedzi organických látok tu patrí aj krvný cukor (0,8 g- 1,2 g/ liter), ktorý sa nazýva monosacharid glukóza a ten má stále množstvo, čo sa nazýva glykémia

– keď je cukru málo, tak vzniká hypoglykémia a môže nastať hypoglykemický šok (dotyčnému treba podať kocku cukru)

– keď je zasa cukru veľa, tak vzniká hyperglykémia, čo sa inak nazýva aj cukrovka

– patria tu aj dusíkaté látky (napr. kyselina močová, kreatín, močovina a pod.)

• 1 % anorganických látok- medzi ktoré patria napr. katióny sodíka, draslíka, vápnika, horčíka, chlóru a pod., ďalej to sú anióny a soli

– tieto látky majú zodpovednosť za pH krvnej plazmy

KRVNÉ ELEMENTY

– sú to pevné časti krvi

– delia sa

• červené krvinky (erytrocyty)
• biele krvinky (leukocyty)
• krvné doštičky (trombocyty)

ČERVENÉ KRVINKY (ERYTROCYTY)

– pri pohľade zhora majú okrúhly tvar

– pri pohľade zboku majú pišťalovitý tvar, teda bikonkávny tvar

– ich počet je veľký a závisí od pohlavia (u mužov je to 4,3- 5,3 x 10¹²/ liter a u žien je to 3,8- 4,8 x 10¹²/ liter)

– vznikajú v kostnej dreni a to zo základnej kmeňovej bunky, ktorá má jadro a farbí sa farbivami, pričom sa nazýva proerytroblast, z neho vzniká ďalej erytroblast a v ňom sa už nachádza hemoglobín, ďalej z neho vzniká retikuloblast a v ňom sa stráca jadro a vzniká tak erytrocyt

– funkcie červených krviniek sa prispôsobili viazaniu a prenášaniu kyslíka a oxidu uhličitého

• prispôsobenie- bezjaderné červené krvinky- tieto krvinky majú pri tvorbe v kostnej dreni jadro, ale v dospelosti jadro už nemajú a tak spotrebujú menej kyslíka a môžu sa viac prenášať
• prispôsobenie- bikonkávny tvar- tento tvar má väčší povrch ako je povrch guľatý a tak naviaže viac kyslíka

• prispôsobenie- červené krvné farbivo (hemoglobín)- hem je nebielkovinová časť na ktorú sa viaže kyslík a tak vzniká oxyhemoglobín alebo sa na globín viaže oxid uhličitý a vzniká aminohemoglobín, prípadne sa viaže oxid uhoľnatý a vzniká karboxyhemoglobín a ten môže spôsobiť smrť

– oxid uhoľnatý s hemoglobínom má 300- krát silnejšie väzby

– môže vznikať aj methemoglobín a ten vzniká pôsobením oxidačných činidiel a je nebezpečný u kojencov (tí pijú mlieko z fľašky a na prípravu fľašky sa používa voda a tam vlastne vzniká)

– červené krvinky po vykonaní svojej funkcie zahynú

– ich životnosť je približne 120 dní (potom sa krv obnovuje)

– červené krvinky sa likvidujú v pečeni alebo v slezine

KRVNÝ SYSTÉM RH

– tento krvný systém sa volá lat. Rhesus

– tento krvný systém Rh bol objavený u opíc

– je to druhý najsilnejší systém u ľudí a je veľmi zložitý, lebo má až šesť aglutinogénov, ktoré sa môžu navzájom kombinovať

– u človeka sa z každého vyskytuje iba jeden aglutinogén a pri kombinácii vznikne CDE, cDE, CDe, cDe (Rh⁺) alebo CdE, cdE, Cde, cde (Rh^-), pričom sa sleduje iba D, lebo je najsilnejší a je pozitívni (d je negatívni)

– keď sú prítomné antigény, tak sú prítomné aj aglutiníni, ale tie nie sú prirodzene prítomné a tvoria sa počas života

– má aglutinogén, ktorý označuje Rh

– ak máme tento aglutinogén na červených krvinkách, tak sme Rh⁺ (pozitívni) a v populácii je takýchto ľudí približne 84 %

– ak ho na červených krvinkách nemáme, tak sme Rh^- (negatívni) a v populácii je takýchto ľudí približne 16 %

– v krvnej plazme je protilátka, ktorá sa nazýva aglutinín, čo je anti Rh, pričom tento aglutinín prirodzene nemáme v tele, ale začína sa tvoriť počas života a to v dvoch konkrétnych prípadoch

• keď sme Rh^- a dostaneme Rh⁺ krv pri transfúzii
• pri tehotenstve, keď je žena Rh^- a jej embryo je Rh⁺, pretože zdedilo tento gén po otcovi

– matka bude mať v sebe teda Rh⁺, ktorý pred tým nemala a tvoria sa látky proti Rh⁺, kedy nastáva rizikové tehotenstvo, lebo protilátky, ktoré sa vytvárajú proti Rh⁺ ničia plod a ten sa rozkladá (fetálna erytroblastóza)

KRVNÝ SYSTÉM AB0

krvná skupina	antigén- aglutinogén (na červených krvinkách)	protilátka- aglutinín (v krvnej plazme)
A	A	anti B
B	B	anti A
AB	A, B	–
0	–	anti A, anti B

– v tomto krvnom systéme sa antigén nazýva aglutinogén (je na červených krvinkách) a protilátka sa nazýva aglutinín (je v krvnej plazme)

– pomedzi všetkých krvných skupín má tento systém najsilnejšie antigenové vlastnosti

– tento systém má dva aglutinogény a to A a B a dva aglutiníny, a to anti A a anti B

– pri stretnutí rovnakého aglutinogénu s rovnakým aglutinínom vzniká aglutinácia (A + anti A, B + anti B), čo je zhlukovanie červených krviniek

– v tomto systéme vznikajú štyri krvné skupiny a najviac je ľudí s krvnou skupinou A (nad 40 %), ďalej s krvnou skupinou 0 (nad 30 %), s krvnou skupinou B (17 %- 18 %) a najmenej je ľudí s krvnou skupinou AB (6 %- 7%)

INÉ KRVNÉ SYSTÉMY

– patria tu napr. Ss, Kidd, Duffy, Kell, Diego, Lewis, Lutheran, Kell, MN (60 % ľudí) a pod.

– tieto krvné skupiny majú slabé antigenové vlastnosti, ktoré sa nesledujú a často nemajú plošný výskyt, teda sú len napr. v určitých etnikách a rodoch

– majú význam napr. pri identifikácii osôb v kriminalistike alebo pri bodovaní rôznych kmeňov

BIELE KRVINKY (LEUKOCYTY)

– vznikajú v kostnej dreni, ale aj v lymfatických uzlinách a v pečeni

– biele krvinky sú jaderné a jadro majú vždy

– ich životnosť je rôzna

– niektoré biele krvinky existujú niekoľko dní, iné zasa niekoľko týždňov

– ich tvar je guľatý, ale môže byť aj premenlivý a to preto, lebo majú schopnosť vytvárať panôžky

– v ich cytoplazme sa nachádzajú granule (zrnká) a podľa toho ich delíme

• granulocyty- tieto biele krvinky majú granule
  1. neutrofilné- je ich 57 %- 67 % (je ich najviac) a sú dôležité pri fagocytóze (nešpecifická obranná metóda)
  2. bázofilné- je ich 1 % (sú proti alergiám)
  3. eozinofilné- je ich 2 %- 5 % (sú proti alergiám, zápalom, parazitom a fagocytóze)

• agranulocyty- tieto biele krvinky nemajú granule
  1. lymfocyty (T, B)- majú bunkovú a protilátkovú špecifickú vlastnosť obrany

– je ich 24 %- 40 % a sú zodpovedné za získané obranné reakcie

1. monocyty- nazývané sú aj ako makrofágy a majú fagocytickú schopnosť

– funkciou bielych krviniek je zabezpečenie obranyschopnosti (imunity) organizmu

– ich počet je nezávisí od pohlavia a je 4- 9 x 10⁹/ liter

– biele krvinky obsahujú antigény

– HLA antigény sú antigény ľudských bielych krviniek

– musia sa sledovať pri transplantácii orgánov, teda sa musí sledovať krvná skupina a musia byť dobré aj antigény bielych krviniek

– pri nezhode antigénov nebude transplantát telom prijatý

OBRANNÉ MECHANIZMY

• vrodené obranné mechanizmy (nešpecifické vrodené reakcie)- u týchto mechanizmov bude reakcia vždy rovnaká
1. morfologické (fyziologické) bariéry tela- napr. zdravá a neporušená koža, sliznica
2. sekréty tela (majú protibakteriálny účinok)- napr. sliny obsahujú lyzozím, žalúdočná šťava obsahuje kyselinu chlorovodíkovú
3. zápal
4. fagocytóza (zabezpečujú ju neutrofilné granulocyty a monocyty)- táto obranná reakcia prebieha v niekoľkých stupňoch a to tak, že poranená koža je otvorená brána pre cudzorodé látky, blízko tejto kože je krvná vlásočnica, ktorej fagocyty rozlíšia cudzorodú látku a putujú k nim, pričom majú schopnosť fagocytovať (vystúpiť), čo sa nazýva diapedéza, teda idú k cudzorodým látkam a vytvoria obal, pohltia ich a tak cudzorodé látky hynú a na mieste poranenia sa vytvorí hnis (nakopené biele krvinky)

• získané obranné mechanizmy (špecifické získané reakcie)- ich nositeľmi sú lymfocyty, ktoré vznikajú v kostnej dreni, ale nie sú funkčné, časť z nich ide do týmusu, kde imunologicky dozrievajú a vznikajú z nich T lymfocyty

– B lymfocyty vyzrievajú v lymfatických uzlinách a sú pomenované podľa orgánu u vtákov, ktorý sa nazýva lat. burza Fabricii

– T lymfocyty zabezpečujú bunkovú imunitu a nazývajú sa aj killery (zabíjače), lebo majú schopnosť zlikvidovať cudzorodé bunky alebo vlastné bunky, ktoré sú zmenené (napr. zmutované a potencionálne sú onkobunky, teda rakovinové bunky)

– uplatňujú sa najmä proti vlastným nádorovým bunkám a pri transplantácii (napr. pri popálení kože, pro obličkách, pri pľúcach a dodržiava sa, aby boli rovnaké antigénové vlastnosti, ale oni to vlastne vedia rozlíšiť a putujú k tomu orgánu, no transplantácia nemusí byť úspešná a vtedy sa dávajú do tela imunosúpresívne látky, aby sa tlmila ich schopnosť)

– vedia rozlíšiť cudzorodú bunku a vytvárajú v sebe cytotoxické látky, ktoré sa nazývajú lymfokíny, pomocou ktorých zničia infikovanú bunku (lymfokíny sú bielkoviny a nie sú to protilátky)

– niektoré T lymfocyty okrem killerov sa stávajú aj

1. pomocnými T lymfocytmi (helplymfocyty)- ich úlohou je aktivovať ostatné lymfocyty
2. supresorovými (tlmiacimi) T lymfocytmi- tlmia reakciu iných buniek
3. pamäťovými T lymfocytmi- vedia si aj po rokoch pamätať charakter antigénu a keď sa vrátia, tak rýchlejšie reagujú na tú istú nákazu

– B lymfocyty zabezpečujú protilátkovú imunitu

– keď sa stretne v krvi tento B lymfocyt s antigénom (B lymfocyt + A), tak sa mení na plazmatickú bunku, ktorá sa nazýva plazmocyt a tvorí protilátky, ktoré ničia iba ten antigén, ktorý ich vyvolal (teda tvoria špecifickú protilátku)

– s koľkými antigénmi sa stretnú, tak toľko typov protilátok budú vytvárať

– protilátky sú bielkovinovej povahy a nazývajú sa imunoglobulíny a delia sa do piatich skupín, ktoré sa označujú veľkými písmenami

G

A

D

E

M

OBRANNÉ REAKCIE

– podľa toho, po koľkýkrát prebiehajú, tak sa delia

• primárna obranná reakcia- prebieha vtedy, keď sa telo stretne s antigénom po prvýkrát

– protilátky prebiehajú a stretneme sa s nimi až po niekoľkých dňoch

• druhotná obranná reakcia- telo sa s tým istým antigénom stretne po čase a tak začnú prebiehať

– pamäťové lymfocyty rozlíšia antigén rýchlejšie, obranná reakcia nastúpi rýchlejšie a protilátky sú v krvi už po niekoľkých hodinách

– pamäťové lymfocyty po druhom stretnutí môžu nežiadúco reagovať, kedy telo reaguje na antigén precitlivelo a vzniká tak alergia, teda alergická reakcia, poprípade až anafylaxia (pri nepodaní pomoci tu hrozí až smrť)

– antigén sa v takomto prípade stáva pre telo alergénom

– predchádzanie chorobám a zvyšovanie odolnosti, ktoré robíme vedome a cielene nazývame imunizácia a tá môže byť

1. aktívna imunizácia- inak povedané je to aj očkovanie

– pri očkovaní ide do tela očkovacia látka, ktorá obsahuje pôvodcu danej choroby (baktérie alebo antigény), ale pôvodca je mŕtvy, oslabený alebo sú tam iba jeho antigény

– po očkovaní v tele prebehne prvotná obranná reakcia

1. pasívna imunizácia- je to dodanie hotových protilátok (podávajú sa lieky, antibiotiká alebo sérum s protilátkami)

– prfylaxia- je to predbežné ochranné liečebné opatrenie (skratku má POLO) a sú to napríklad aj samotné očkovania

KRVNÉ DOŠTIČKY (TROMBOCYTY)

– sú to nebunkové elementy

– vznikajú v kostnej dreni a to tak, že sa odtrháva kmeňová bunka

– majú guľovitý alebo oválny tvar (nepravidelný tvar)

– majú rôznu veľkosť

– ich počet nezávisí od pohlavia a je 150- 300 x 10⁹/ liter

– ich funkcia je taká že

• vedia vylúčiť rastový faktor, pomocou ktorého sa obnovuje vnútorná výstielka ciev
• zrážanie krvi (hemokoagulácia)- je to obranný proces nášho tela a je na to, aby sa z tela nestrácalo veľa krvi

– prebieha v troch dejoch

1. vazokonskričný reflex poranenej cievy- je to zúženie cievy a teda vyteká z nej menej krvi, no túto schopnosť nemá každá cieva, ale len taká ktorá má hladké svaly (nie je ani vo vlásočniciach, ani vo veľkých tepnách)
2. vznik doštičkovej zátky (dočasnej zátky)- v mieste poranenia sa budú hromadiť krvné doštičky a dočasne upchajú cievu, čím vznikne dočasná zátka

– krvné doštičky budú meniť svoj tvar, teda sa budú zaguľacovať a budú z nich vychádzať vlákienka a budú vypúšťať do krvi enzým, čo sa nazýva trombokináza a keď je táto časť prítomná, tak môže nastať tretí stupeň

1. zrážanie krvi (hemokoaguácia)- katión vápnika pôsobí na protrombín a ten sa mení na trombín

– nastalo tak katalyzovanie trombokinázy a trombín bude ďalej katalyzovať a to premenou fibrinogénu na fibrín, ktorý je nerozpustný vo vode, je pevný a on vytvorí fibrínovú sieť a do nej sa zachytia všetky krvné bunky a vytvorí sa červená zátka (trombus) alebo chrasta (trvalá zátka)

CHOROBY KRVI

• anémia (málokrvnosť)- táto choroba je pri červených krvinkách a je to vlastne pokles červených krviniek pod dolnú hranicu

– buď je veľký rozpad červených krviniek alebo sa ich málo tvorí, lebo je v tele napr. málo železa, vitamínu B₆, B₁₂ alebo aj vitamínu B₉

– táto choroba sa prejavuje pocitom únavy, bolesťami hlavy a závratmi

• leukocytóza- táto choroba je pri bielych krvinkách a je to zvýšenie leukocytov, aby telo prekonalo nejakú chorobu (napr. uštipnutie hmyzom)

– tento stav je prechodný a keď pominie, tak sa všetko upraví

• leukóza (leukémia)- táto choroba je pri bielych krvinkách a môže byť akútna alebo chronická

– je to zvýšený počet leukocytov v dôsledku nádorového zmnoženia bielej krvnej zložky

– leukocytov je veľa, ale sú nezrelé, nefunkčné a nevedia zabrániť obranyschopnosť

• leukopénia- táto choroba je pri bielych krvinkách a je to ich pokles, pričom nastáva znížená obranyschopnosť
• hemoragická diatéza (krvácavé stavy)- je to porucha zrážania krvi, lebo sa nevylučuje dostatok rastového a preto praskajú cievy alebo vznikajú modriny

– zastavenie krvácania prebieha veľmi ťažko

• trombóza- vzniká krvná zrazenina, teda trombus, tá sa uvoľní a volá sa embolus, ten bude plávať po tele a môže upchať nejakú cievu v srdci, v mozgu a môže spôsobiť aj smrť, čo sa nazýva embólia

• kŕčové žily (lat. varixy)- stena žíl je tu slabá a vznikajú vyduteniny v ktorých stagnuje krv

– môže sa to zapáliť a vzniknú tak vredy predkolenia

• AIDS- vírus tejto choroby napadá biele krvinky a zníži tak imunitu