Výživa človeka a živočíchov

Výživa človeka a živočíchov

– potreba výživy je základným prejavom živočíchov a človeka

– potrava je pre nás zdrojom energie a zdrojom stavebného materiálu (opotrebované bunky)

– prijatá potrava sa dostáva do pečene a následne do buniek

– vo všetkých v bunkách v tele prebieha metabolizmus, ktorý je súborom všetkých chemických reakcií, ktoré prebiehajú v bunke a má dve stránky

• anabolizmus (asimilácia)- zahŕňa syntetické reakcie (napríklad zo vstrebaných aminokyselín sa vytvoria tri, ktoré sú telu vlastné)

– zo vstrebanej glukózy sa v pečeni tvorí glykogén

– energia sa do látok zabuduje, spotrebúva sa a teda sú to endergonické reakcie

• katabolizmus (disimilácia)- zahŕňa rozkladné reakcie, pri ktorých sa organické látky štiepia a energia sa uvoľňuje a teda to sú exergonické reakcie

– napríklad z glykogénu vo svaloch vzniká glukóza, ktorá sa kyslíkom odbúrava a tak vzniká energia

– úroveň metabolizmu závisí od živočíšneho druhu alebo od rôznych faktorov (napr. u človeka závisí od zdravia, od pokoja, od aktivity a pod.)

ZÁKLADNÝ (BAZÁLNY) METABOLIZMUS

– je to základná úroveň metabolizmu, čiže základné množstvo energie na udržanie činnosti základných orgánov

– meria sa na lačno, teda na prázdny žalúdok

– meria sa pri ležaní a pri izbovej teplote

– hodnota u mužov by mala byť 105 kJ na 1 kilogram za 1 deň a hodnota u žien by mala byť o 10 % menej

– teplota zvýšená o 1 stupeň zväčšuje hodnotu o 14 %

– hodnota bazálneho metabolizmu klesá vekom

– keď mám chorobu a máme teploty, tak bazálny metabolizmus je väčší

POTRAVA

– môže byť

• prirodzená- potrava, ktorá nie je priemyselne upravovaná
• neprirodzená- potrava, ktorá je vyprodukovaná syntetický (rafinovaná)

– patria tu rôzne konzervy alebo biely cukor

– táto potrava obsahuje rôzne esencie, farbivá a konzervačné prípravky

– dá sa u nej sledovať

• kvantita- je to množstvo potravy, ktoré príjmeme a má kryť energetické pokrytie tela (podľa potreby)
• kvalita- je to zloženie potravy, ktorú prijímame a obsahuje
1. makroživiny- patria tu cukry, tuky a bielkoviny

– pomer týchto živín by mal byť 5:2:1, no u ťažko pracujúcich je to 4:3:1

1. mikroživiny- patria tu vitamíny a minerálne látky
2. voda

CUKRY (GLYCIDY)

– prijímame ich v podobe škrobu ako polysacharid (napr. v chlebe, cestovinách, ryži, pečive, zemiakoch a pod.), ďalej ako disacharidy (napr. laktóza, sacharóza a pod.), ale aj ako monosacharidy (napr. glukóza, fruktóza a pod.)

– naše telo ich využíva ako základný zdroj energie

– môžeme ich uložiť do zásoby, teda do zásobnej energie

– zásobná forma môže byť ako glykogén (polysacharid), ktorý máme v kostrových svaloch a pečeni alebo z cukrov vytvárame tuky

– ich vstrebávanie je v podobe glukózy, fruktózy alebo galaktózy

– mali by sme ich prijímať v menšom množstve

TUKY (LIPIDY)

– sú bohaté na energiu a to až trikrát viac ako cukry a bielkoviny

– sú zdroj a zásoba energie

– sú stavebným materiálom pre bunky v membránach a takéto tuky sa nazývajú protoplazmatické tuky

– prijímame ich na to, aby sme s nimi prijali niektoré vitamíny rozpustné v tukoch (napr. vitamíny A, D, E, K)

– z našej stravy nemôžeme vylúčiť tuky úplne, lebo práve tie obsahujú mastné kyseliny a z nich sú známe omega tri mastné kyseliny (napr. kyselina alfa linolenová) a omega šesť mastné kyseliny (napr. kyselina linolová)

BIELKOVINY (PROTEÍNY)

– sú to enzýmy, hormóny a mnohé protilátky

– sú tvorené z aminokyselín, ktorých je 20, no iba 8 si naše telo nevie vytvoriť (sú esenciálne) a nemusíme ich prijať v potrave

– prijímame ich denne, lebo sa neukladajú do zásoby

– v našej potrave na 1 kilogram hmotnosti by sme mali prijať 1 gram bielkovín na jeden deň (1 g/ 1 kg/ 1 deň)

– u detí sa táto dávka zvyšuje a je to 3- 4 g/ 1 kg/ 1 deň a to najmä v puberte

– bielkoviny sú základný stavebný materiál v bunkách pre metabolizmus

– bielkoviny by sme mali používať aj živočíšne aj rastlinné a to v pomere 1:1

– zdrojom živočíšnych bielkovín je napr. mlieko, mäso, vajcia a pod.

– zdrojom rastlinných bielkovín sú napr. strukoviny a pod.

MINERÁLNE LÁTKY

– tvoria iba 5 % z celkovej hmotnosti

– delíme ich na

• makroelementy- potrebujeme ich v 1- 3 gramoch
1. vápnik (Ca)- dobrý je na kosti
2. sodík (Na)- dobrý je na vedenie nervového vzruchu
3. draslík (K)- dobrý na činnosť srdca a vedenie nervového vzruchu
4. fosfor (P)- dobrý je na zuby

• mikroelementy
1. železo (Fe)- dobrý je na tvorbu červených krviniek a na hemoglobín

• stopové prvky
1. jód (I)- dobrý je na štítnu žľazu a prijíma sa v jodizovanej soli

VODA

– prijímame ju podľa potreby v potrave alebo pri pití

– v bunkách vzniká oxidáciami

– je základným rozpúšťadlom, prostredím metabolizmu a súčasťou telových tekutín

– príjmeme ju napr. jedením polievky, pitím čistej vody, jedením ovocia a pod.

– za jeden deň by sme mali vypiť 1,5- 2 litre vody

VITAMÍNY

– sú to nízkomolekulové organické látky, ktoré pre naše telo nie sú zdrojom energie, ani stavebným materiálom, ale riadia metabolizmus, pretože sú zložkou enzýmových systémov

– sú nutnou zložkou potravy a mnohé sú aj životne dôležité

– treba ich prijímať v primeranom množstve, pretože ak je ich príjem menší ako potrebujeme, vzniká hypovitaminóza a tá môže vzniknúť pri všetkých druhoch vitamínov

– ak vitamíny neprijímame vôbec, teda ak určité vitamíny vo výžive úplne chýbajú, vzniká antiaminóza

– ak vitamíny prijímame v nadmernom množstve, tak vzniká hypervitaminóza, ale tá iba pri niektorých vitamínoch rozpustných v tukoch (napr. vitamíny A, D, E, K)

– vitamíny delíme na

• vitamíny rozpustné v tukoch
1. vitamín A (retinol)- tento vitamín je potrebný na správnu činnosť epitelov ako je koža a sliznica

– je dôležitý pre celkový rast kostí

– má význam aj pri tvorbe zrakového pigmentu, ktorý sa nazýva rodopsín (zrakový purpur)

– denná dávka by mala byť len v niekoľko miligramoch

– pri nedostatku tohto vitamínu rohovatejú epitely (napr. na lakťoch alebo na pätách vzniká tzv. žraločia koža), narúša sa rast, netvorí sa rodopsín a môže vzniknúť aj šeroslepota (tzv. vlčia tma), ktorá znamená to, že človek nevidí za šera, teda počas zníženej viditeľnosti

– tento vitamín sa tvorí z provitamínu, tzv. betakaroténu v mrkve, paradajkách, červenom ovocí, mlieku, vajciach a v pečeni

1. vitamín D (kalciferol)- je to skupina vitamínov D₁- D₇

– tento vitamín je dôležitý na vstrebávanie vápnika a fosforu a na zabudovanie vápnika a fosforu do rastového tkaniva a zubov

– pri jeho nedostatku sa vstrebávanie vápnika a fosforu narúša a nastáva rednutie kostí, pričom môže vzniknúť až krivica (rachilis) a to najmä u detí (dlhé kosti sa vykrivia do strán, nastane hrubnutie a rednutie rebier, čo sa nazýva ružencovitosť rebier a kľúčnych kostí)

1. vitamín E (tokoferol)- je to tzv. vitamín lásky

– je to významný antioxidant a pôsobí proti mutáciám

– je dôležitý pre činnosť rozmnožovacej sústavy a nervovej sústavy

– ak je nedostatok tohto vitamínu, tak vnikajú mutácie a u živočíchov môže nastať až sterilita (neplodnosť) a môže spôsobiť aj psychické problémy

– získame ho napr. z ovsených vločiek, vajec, rastlinných olejov, strukovín a pod.

1. vitamín K (fylochinón)- je to tzv. protikrvácavý vitamín a je dôležitý pre zrážanie krvi

– pri nedostatku tohto vitamínu sa zvýši krvácavosť

– jeho množstvo sa znižuje najmä pribúdaním veku

– vzniká v hrubom čreve činnosťou baktérií

– získame ho najmä z listovej zeleniny ako je kapusta, špenát a pod.

• vitamíny rozpustné vo vode- možno ich prijímať vo veľkom množstve, sú rozpustné vo vode a preto sa vylučujú močom

– patria tu vitamíny skupiny B, ktoré obsahujú 16 zložiek a majú podobné pôsobenie alebo pôsobenie, ktoré na seba nadväzuje

– zdrojmi týchto vitamínov sú vnútornosti, bravčové mäso, obilniny (napr. chlieb, pečivo a pod.), strukoviny, vajcia a pod.

1. vitamín B₁ (tiamín)- tento vitamín je dôležitý pre metabolizmus cukrov v našom tele, lebo je prítomný pri bunkových oxidáciách

– jeho nedostatok spôsobuje únavu, bolesti hlavy a svalov, nervozitu, podráždenosť, nechuť do jedla a pod.

– pri jeho neprijímaní nastáva smrteľná choroba (avitaminóza B₁), ktorá sa nazýva beri- beri

– zdrojom je napr. celozrná múka, strukoviny, zemiaky, vajcia a pod.

1. vitamín B₂ (riboflavín)- je dôležitý pri bunkových oxidáciách

– jeho nedostatok sa prejavuje na koži alebo na sliznici (napr. zápal očných spojoviek až svetloplachosť, afty na perách alebo v ústach a pod.)

– zdrojom je napr. bravčovina, droždie, celozrné pečivo, obilniny, chlieb, mlieko, mliečne výrobky a pod.

1. vitamín B₃ (niacín, kyselina nikotínová, vitamín PP- protipellagrový vitamín)- tento vitamín je dôležitý pri metabolizme cukrov

– tento vitamín prospieva pokožke a postave a preto sa nazývaj aj vitamín krásy

– jeho nedostatok spôsobuje chorobu, ktorá sa nazýva pellagra a prejavuje sa poruchami na koži, poruchami tráviacej sústavy, poruchami nervovej sústavy a jej výskyt je v oblastiach, kde sa živia najmä kukuricou

– zdrojom je napr. tuniak, losos, pečeň, zeler, kuracie prsia, cereálie, bravčovina, hydina a pod.

1. vitamín B₅ (kyselina pantoténová)- tento vitamín je dôležitý pri metabolizme

– zdrojom sú všetky rastlinné a živočíšne bunky, vajcové žĺtko, vnútornosti hovädzieho dobytka a pod.

– nedostatok môže spôsobiť napr. depresie, vredové ochorenie dvanástnika a pod.

1. vitamín B₆ (pyridoxín)- je súčasťou viacerých enzýmov a je koenzýmom v metabolizme bielkovín

– zvyšuje aj hladinu dopamínu (je to mediátor, ktorý je sprostredkovateľom nervového vzruchu a reguluje napr. aj odpoveď organizmu na stresujúce situácie)

– podporuje pokojný spánok

– jeho nedostatok môže spôsobiť napr. zápaly kože, zápaly nervov, u detí najmä kŕče a pod.

– zdrojom sú napr. strukoviny, bravčovina, mlieko a pod.

1. vitamín B₈ (vitamín H, biotín)- je základnou súčasťou enzýmov

– jeho nedostatok sa prejavuje napr. vypadávaním vlasov, zvýšeným vylučovaním kožného mazu, malátnosťou, paralýzou končatín a pod.

– zdrojom je napr. vajcové žĺtko, sója, pečeň, obličky a pod.

1. vitamín B₉ (kyselina listová, kyselina fólová)- tento vitamín je dôležitý pri syntéze nukleových kyselín a bielkovín, ale aj pri tvorbe červených krviniek

– nedostatok môže spôsobiť málokrvnosť alebo nervové poruchy

– zdrojom sú napr. vnútornosti, mäso, zelenina, sója a pod.

1. vitamín B₁₂ (kobalamín)- je súčasťou enzýmov a podporuje tvorbu krvi

– nedostatok tohto vitamínu spôsobuje málokrvnosť

– zdrojom je napr. pečeň, mlieko, vajcia, mäso a pod.

1. vitamín C (kyselina askorbová)- je dôležitý na tvorbu hormónov nadobličiek, pre tvorbu väziva, regeneráciu kostného tkaniva, hojenie rán, ale aj na vstrebávanie železa

– hypovitaminóza sa vyskytuje najmä na jar a prejavuje sa zvýšenou únavou, krvácaním z ďasien, zníženou odolnosťou voči infekciám

– pri avitaminóze sa prejaví choroba, ktorá sa nazýva skorbut a tá sa prejavuje napr. krvácaním pod kožou, krvácaním do kĺbov, zápalom ďasien a pod., no môže skončiť aj smrťou

– zdrojom tohto vitamínu je hlavne ovocie, zelenina, šípky a čierne ríbezle

ZÁSADY SPRÁVNEJ VÝŽIVY

– dbať na kvantitu potravy a prijímať primerané množstvo

– dbať na kvalitu potravy a prijímať potravu, ktorá obsahuje cukry, tuky, bielkoviny, vodu, minerálne látky a vitamíny

– dávať pozor na to, aby sme sa neprejedali, lebo môže vzniknúť obezita

– dávať pozor na to, aby sme nejedli menej ako máme, lebo to môže spôsobiť chudnutie až podvíživu

– dodržiavať pitný režim, ktorým predchádzame dehydratácii

– dbať na rozloženie dennej dávky potravy (odporúča sa jesť 5- krát do dňa)

– dbať na pravidelný režim prijímania potravy, lebo telo si nevie vytvoriť zásoby

– jesť by sa malo v pokoji, po úprave prostredia a úprave jedla

– malo by sa jesť menej sladkého a viac ovocia a zeleniny

– vyhýbať by sme sa mali potravinám s konzervačnými látkami

– odporúča sa jesť 2 hodiny skôr pred tým, ako ideme spať