Nervová regulácia

Nervová regulácia

• základnou funkciou je rýchly prenos informácií z receptorov do centra a vyslanie nových signálov do výkonných orgánov – efektorov (svaly alebo žľazy)
• kódom NS sú prenášané informácie – vzruchy

neurón – základná stavebná jednotka NS

reflex – základná funkčná jednotka NS

reflex – odpoveď organizmu na podnet

reflexný oblúk – anatomická dráha, po ktorej sa šíri reflex

stavba neurónu

• telo bunky
• dendrity – krátke, dostredivé výbežky, vedúce senzitívne vzruchy
• neurit – axón, jeden dlhý, odstredivý výbežok, vedúci motorické vzruchy, obalený myelínovou pošvou
• v okolí neurónu – gliové bunky – neurogliá, schopné deliť sa
• neuróny sa nedelia, sú v G₀ fáze bunkového cyklu

prenos nervových vzruchov

• zabezpečujú ich zapojenia medzi membránami dvoch susedných buniek – synapsie
• tento prenos je sprostredkovaný chemickou cestou – prostredníctvom prenášačov – mediátorov – najdôležitejšie sú noradrenalín a acetylcholín
• reflex – funkčný prejav nervovej sústavy
• anatomickou dráhou, po ktorej sa reflex šíri, je reflexnýoblúk
• časti reflexného oblúka – RECEPTOR, DOSTREDIVÁ DRÁHA, CENTRUM, ODSTREDIVÁ DRÁHA, VÝKONNÝ ORGÁN=EFEKTOR
• každý reflexný dej je už počas priebehu kontrolovaný princípom spätnej väzby na základe informácií z efektora, táto spätnoväzebná kontrola spresňuje reflexný dej a prispieva k jeho koordinácii

stavba nervovej sústavy

• ústredná nervová sústava CNS) – chrbticová miecha a mozog
• obvodová – periférne nervy

výkonné funkcie NS

• somatické – riadenie kostrových svalov
• autonómne – vegetatívne – riadenie činnosti vnútorných orgánov
• mozgovomiechový mok – vypĺňa dutiny CNS (miechový kanál a mozgové komory) a tvorí prostredie, v ktorom sa mozog a miecha nachádza
• mozgové komory sú 4 – I. a II. v prednom, III. v medzimozgu, IV. v predĺženej mieche

chrbticová miecha (medula spinalis)

• od prvého krčného stavca po druhý driekový
• sivá hmota (tvorená telami nervových buniek) vo vnútri v tvare motílích krídel
• biela hmota (tvorená zväzkami nervových vlákien) na povrchu
• do zadných koreňov miechy vedú nervové vlákna prichádzajúce z receptorov = senzitívne nervové vlákna (dostredivé)
• prednými koreňmi miechy vystupujú nervové vlákna vedúce impulzy do svalov = motorické – hybné vlákna (odstredivé)
• biela hmota spája miechu s vyššími oddielmi CNS = tieto spojenia sa nazývajú nervové dráhy miechy
• centrá niektorých nepodmienených výkonných funkcií (kontrola napätia svalov, napätia stien ciev, vylučovanie potu, vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka
• vystupuje z nej 31 párov miechových nervov, ako aj vlákna autonómnych nervov

mozog (encephalon, cerebrum)

• asi 1 300g

• predĺžená miecha
• most
• mozoček
• stredný mozog
• medzimozog
• predný mozog

• predĺžená miecha (medula oblongata)

• opačné usporiadanie sivej a bielej hmoty ako u miechy
• prechod dostredivých a odstredivých dráh
• Až XII. hlavový nerv
• centrum životne dôležitých nepodmienených reflexov
• riadenie dýchania, činnosti srdca, ciev a trávenia

retikulárna formácia

• rozsiahly súbor buniek medzi nervovými vláknami od predĺženej miechy až po medzimozog, vytvára spojenia všetkých oddielov CNS, aktivuje pri prebudení, udržiava bdelosť, zosilňuje alebo zoslabuje reflexy

• most (pons)

• miesto prechodu nervových dráh
• ústredie V: a VI. Hlavového nervu

• mozoček (cerebellum)

• uložený v zadnej dolnej lebečnej jame
• sústreďuje informácie zo svalov, šliach a rovnovážneho orgánu, ale aj z kôry mozgu
• podieľa sa na udržiavaní rovnováhy tela, koordinácii pohybov

• stredný mozog (mesencephalon)

• centrum III. a IV. hlavového nervu
• ústredie zrakových a sluchových reflexov (otáčanie hlavy a tela na svetelný alebo zvukový podnet)
• význam pri udržiavaní vzpriamenej polohy tela

• medzimozog (diencephalon)

• zložený z lôžka (thalamus) a podlôžka (hypothalamus)
• lôžko = brána vedomia, spája kôru z nižšími ústrediami CNS
• prichádzajú sem informácie z kože o teple, chlade a bolesti
• podlôžko je najvyššie centrum vegetatívneho riadenia, riadi činnosť autonómnych nervov, teda celú činnosť vnútorných orgánov a žliaz, hladkých svalov a ciev

• predný mozog – koncový mozog – veľký mozog (telencephalon)

• tvoria ho dve hemisféry
• sivá hmota je na povrchu a vytvára mozgovú kôru, nachádza sa aj v hĺbke hemisfér, kde tvorí bazálne gangliá, ktoré sa zúčastňujú riadenia pohybov
• kôra vytvára brázdy a závity
• na hemisférach sú rozlíšené 4 laloky – čelový, temenný, záhlavový a spánkový
• mozgová kôra tvorí dve oblasti – centrálna časť analyzátorov a asociačná
• z receptorov sú privádzané informácie vo forme vzruchov, iba pri správnej funkcii oboch častí sú naše vnemy úplné a podrobné
• mozgová kôra je dôležitá pre vytváranie pamäťových stôp, je sídlom vedomia, na základe myslenia sa v nej formuje vedomá činnosť, riadi zámerné pohyby z motorických centier čelových lalokov
• tu sa začínajú tzv. pyramídové dráhy, ktoré vedú vzruchy k motorickým bunkám predných miechových koreňov
• v asociačných oblastiach dochádza ku koordinácií senzorických funkcií s činnosťou motorických oblastí
• v dolnej časti čelového laloka je centrum reči (u pravákov v ľavej hemisfére a opačne)
• svorové teleso spája obe hemisféry

obaly CNS

• tvrdá plena – zvonku mozgu a miechy
• pavúčnica – jemná, bezcievna blana
• cievnatka – väzivová, bohato prekrvená

Periférna nervová sústava

• 12 párov hlavových nervov: čuchový, II. zrakový, III. okohybný, IV. kladkový, V. trojklanný, VI: odťahujúci, VII. tvárový, VIII. polohovosluchový, IX. jazykovohltanový, X. blúdivý, XI. vedľajší, XII. podjazykový
• 31 párov miechových nervov: 8 párov krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových, 1 kostrčový
• každý nerv má senzitívnu vetvu a motorickú (senzitívna vedie od receptora do CNS, motorická vedie odpoveď)

Autonómna (vegetatívna) nervová sústava

• má materské bunky v bunkových zhlukoch ganglií mozgu a miechy
• zabezpečuje činnosť vnútorných orgánov, inervuje žľazy, hladké svaly, srdcový sval
• jej činnosť je reflexná, neovplyvniteľná vôľou
• nervy sú tvorené minimálne 2 neurónmi (prvý ide z CNS do vegetatívnej uzliny – ganglia, druhý neurón ide z ganglia do príslušného orgánu)
• ANS delíme na dve veľké skupiny:

• sympatickú
• parasympatickú

• sympatické vlákna vychádzajú z hrudníkovej a driekovej oblasti miechy, ich gangliá sú po stranách chrbtice
• parasympatické vlákna vedú z mozgu a krížovej oblasti miechy
• pôsobia antagonisticky, sympaticus povzbudivo na krvný obeh a podobne, jeho pôsobenie prevláda v aktívnej činnosti, tlmí trávenie a vylučovanie, parasympatikus pôsobí na tráviacu sústavu a vylučovanie povzbudivo, jeho pôsobenie sa prejavuje v pokoji

Vyššia nervová činnosť

• podmienené reflexy – najjednoduchšia forma vyššej nervovej činnosti
• na rozdiel od nepodmienených reflexov sú vrodené
• myšlienka (slovo) ako signál je základom 2. signálovej sústavy, charakt. pre človeka
• ak sa vytvorí podmienený reflex na základe už existujúceho podmieneného reflexu, vzniká reflex vyššieho rádu, čo je základom vyššej nervovej činnosti
• súčasťou vyššej nerv. činnosti sú pamäť a schopnosť učiť sa ako uvedomelá činnosť
• učenie – zbieranie, triedenie a uchovávanie informácii
• pamäť – informácie, ktoré sú v podvedomí, ale v prípade potreby ich dokážeme vyvolať
• pamäť je krátkodobá (zaregistruje množstvo informácií, ale uchová si ich asi pol hodiny alebo jednu hodinu)
• dlhodobá pamäť vzniká ak vznikajú štrukturálne a biochemické zmeny, ktorými sa informácia ukladá
• správanie človeka súvisí s motiváciou, emóciami, aktivitou, pasivitou a cieľavedomosťou, je ovplyvňované skúsenosťami z minulosti