Telové tekutiny človeka

Telové tekutiny človeka

• tvoria vnútorné prostredie organizmu, zložené z vody a v nej rozpustených organických a anorganických látok
• vnútrobunková tekutina (intracelulárna) tvorí 60 % celkovej tekutiny
• mimobunková tekutina (extracelulárna) 40 % celkovej tekutiny
• z nej krv a miazga (vnútrocievne – intravaskulárne) tekutiny tvoria 76%
• a tkanivový mok (mimocievna – extravaskulárna tekutina) tvorí 24 %

Krv (hem) a jej funkcie

• transport kyslíka, oxidu uhličitého, živín, odpadovách látok, hormónov, vitamínov
• termoregulácia
• udržiavanie homeostázy prostredníctvom výmeny látok medzi krvou a medzibunkovým prostredím
• obrana organizmu (špecifická a nešpecifická) prostredníctvom bielych krviniek, protilátkami a imunologickými reakciami
• zastavenie krvácania

Zloženie krvi

• červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky, krvná plazma, asi 5l u dospelého
• hematokrit = podiel ČK v celkovom objeme krvi, muži 44 ± 5%, ženy 39 ± 4%, zvyšuje sa pri dopingu, pri pobyte vo vysokých nadmorských výškach
• sedimentácia = rýchlosť usadenia ČK ( muži 3 – 8 mm/h, ženy 7 – 12 mm/h),

nad ČK sa usadia BK, KD a krvná plazma, pri zápalových ochoreniach

rýchlosť sedimentácie stúpa

Krvná plazma (55 % objemu krvi)

• voda 91 – 92 %, zvyšok organické a anorganické látky
• organické látky – bielkoviny(60-80 g/l), tuky(4-10 g/l), cukry (8-12g/l), dusikaté látky nebielkovinovej povahy (1,2-4g/l), ako je močovina, kyselina močová, kreatín, amoniak, aminokyseliny
• plazmatické bielkoviny vznikajú v pečeni (albumíny, globulíny, fibrinogén) a v aktivovaných lymfocytoch (imunoglobulíny)
• albumíny (45g/l), globulíny – α, β, λ (26g/l), fibrinogén (3-5g/l)
• vo väzbe na plazmatické bielkoviny sa transportujú hormóny, vitamíny a anorganické látky, podieľajú sa na udržiavaní stáleho objemu a pH krvi
• imunoglobulíny sa podieľajú na špecifickej obrane organizmu
• fibrinogén sa zúčastňuje zrážania krvi
• anorganické látky Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Cl^- a HCO₃^- sa zúčastňujú stavby buniek, tvorbe membránového potenciálu a zrážania krvi

červené krvinky – erytrocyty

• prenos dýchacích plynov a udržiavanie pH
• muž 4,3 – 5,3 x 10¹²/l, žena 3,8 – 4, 8 x 10¹²/l
• nemajú jadro, ani organely, tvar bikonkávneho disku
• hemoglobín – farbivo schopne reverzibilne viazať a uvoľňovať kyslík a oxid uhličitý
• v 1 litri krvi u muža 135 – 170g hemoglobínu, u ženy 120 – 160g, novorodenec 120 – 180g
• hemoglobín = 4 x farbivo hem s centrálne uloženým Fe²⁺, na ktoré sa viaže O₂ a bielkovinovej časti globín, na ktorú sa viaže CO₂
• oxyhemoglobín = na 1 molekulu hemoglobínu sa viažu 4 molekuly kyslíka, reverzibilná väzba
• karbaminohemoglobín = väzba hemoglobínu s CO₂
• karboxyhemoglobín = väzba s oxidom uhoľnatým, 300x pevnejšia ako s kyslíkom
• methemoglobín = ak na hemoglobín pôsobia silné oxidačné činidla, mení sa Fe2+ na Fe3+ pri väzbe s kyslíkom
• životnosť ČK 120 dní, narušené čk fagocytované leukocytmi v slezine

biele krvinky – leukocyty

• obrana pred cudzorodými látkami a proti choroboplodným zárodkom
• zdravý človek 4 – 9 x 10⁹/l, novorodenec 18 – 20 x 10⁹/l
• po narodení sa tvoria v červenej kostnej dreni
• granulocyty – neutrofilné, eozinofilné, bazofilné (sú schopné diapedézy a fagocytujú)
• agranulocyty – monocyty (diapedéza a fagocytóza) a lymfocyty T, B (imunitné reakcie – T – bunková imunita, B – látková imunita)
• BK zanikajú v slezine
• imunitné reakcie vrodené – nešpecifické: fagocytózou, usmrcovaním buniek poškodených alebo napadnutých vírusmi, činnosťou komplementového systému, tvoreného špecifickými bielkovinami krvnej plazmy
• imunitné reakcie získané – špecifické: organizmus je schopný rozoznať vlastný materiál od cudzorodého (antigénny materiál) a tvorbou špecifických protilátok (imunoglobulínov) proti antigénom a vytvorením pamäťových buniek, ktoré sú schopné po styku s antigénom vyvolať rýchlu a cielenú obranu

krvné doštičky – trombocyty

• 150 – 300 x 10⁹/l
• zastavenie krvácania (hemostáza), produkcia rastového faktora pri regenerácii výstelky ciev
• proces zrážania krvi zahŕňa vazokonstrikciu malých ciev, reakciu krvných doštičiek (vznik provizórnej zátky) a hemokoaguláciu – zrážanie krvi
• na poranené miesto cievy sa zhlukujú doštičky, na doštičky sa viaže fibrinogén, menia svoj tvar, vytvoria provizórnu zátku – biely trombus, rozpadávajú sa a do krvi sa uvoľní protrombín, ktorý sa účinkom enzýmu trombokinázy z KD, iónov vápnika a vitamínu K premení na aktívny trombín, ten premení rozpustný fibrinogén na nerozpustný fibrín, jeho vlákna vytvoria definitívnu zátku, v ktorej sa zachytia ČK a poranené miesto sa upchá

Krvné skupiny

• sú založené na existencii antigénov v membráne červených krviniek, ktoré voláme aglutinogény a protilátkam obsiahnutých v krvnej plazme – aglutinínom
• Landsteinerovo pravidlo hovorí, že v krvnej plazme nikdy nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom (ináč nastane zhlukovanie – aglutinácia ČK)
• v systéme ABO existujú 4 základné skupiny – A. B, AB a O
• krvná skupina A: antigén A, aglutinín anti-B – 41 %
• krvná skupina B: antigén B, aglutinín anti-A – 18 %
• krvná skupina AB: antigén A, B, aglutinín nie – 9 %
• krvná skupina O: antigén nie, aglutinín anti-A, anti-B – 32 %
• antigénny systém Rh
• protilátky sa vytvárajú imunizáciou (napr.matka rh^- a plod Rh⁺, príjemca rh^- a darca Rh⁺), u nás 84% ľudí Rh⁺, 16% rh^-

Transfúzia – prevod krvi

• objav krvných skupín Nemec Landsteiner, Čech Jánsky a Američan Miller
• darca a príjemca musia mať rovnakú krvnú skupinu

Tkanivový mok a miazga (lymfa)

• tkanivový mok vzniká ultrafiltráciou krvnej plazmy, ktorá sa deje vo vlásočniciach – kapilárach
• na začiatku kapilára prestupuje tekutina obsahujúca živiny a kyslík do tkanivového moku, na žilovom konci kapiláry prevláda spätné vstrebávanie odpadových látok z tkanivového moku do krvi, nadbytok tkanivového moku prechádza do slepo začínajúcich sa miazgových kapilár a je odvádzaný miazgovou sústavou

Miazgové cievy a miazga

• podporný drenážny systém
• miazga má podobné zloženie ako krvná plazma, má však oveľa menej bielkovín
• miazga z pečene obsahuje veľa bielkovín, miazga z tráviacej sústavy obsahuje veľa tukov
• miazgové kapiláry sa spájajú do hrubších cievok, tie vytvárajú miazgové kmene, tie vchádzajú do hrudníkového miazgozvodu a odtiaľ do žilového krvného obehu
• miazga sa v lymfatických cievach pohybuje vďaka sťahom svaloviny stien, pohybmi kostrových svalov, dýchacími pohybmi hrudníka a pľúc, činnosťou srdca a čriev
• v miazgových uzlinách sa mizga filtruje a zachytávajú sa v nich cudzorodé mikroorganizmy, toxíny a odpadové látky

Ochorenia krvi

• pri zápalových procesoch (hoci kde) sa zrýchľuje sedimentácia
• zmeny zloženia krvnej plazmy svedčia o poruchách látkovej premeny (napr. cukrovka)
• anémia (málokrvnosť) – klesá počet ČK a hemoglobínu – následkom krvácania alebo zvýšeným rozpadom ČK, či znížením krvotvorby
• leukocytóza – zvýšený počet BK je následkom obrany organizmu voči nákaze, je to prechodný jav, po čase sa upraví
• leukémia – zmnoženie nezrelých a neschopných BK následkom nádorového bujnenia bielej krvnej zložky
• krvácavé stavy (napr. hemofília) spôsobené poruchami zrážania krvi alebo poruchami v stavbe a funkcii ciev

Srdce a cievna sústava

• zabezpečujú cirkuláciu krvi v organizme
• srdce (cor, cardium) uložené vo väzivovom vaku – osrcovníku (perikardium)
• predsiene (átriá), komory (ventriculi), pravá strana vedie odkysličenú, ľavá okysličenú krv, pravú predsieň a komoru oddeľuje trojcípa , ľavú dvojcípa (mitrálna) chlopňa
• srdce tvoria tri vrstvy: epikard (osrdie) – jemná blana

myokard (srdcový sval) – špecifická vzrušivá a vodivá svalovina

a endokard (vnútrosrdie), tvoriace i cípovité chlopne

Prietok krvi srdcom

• do PP priteká hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv z tela
• do PK cez trojcípu chlopňu z PK
• dopľúc na okysličenie pľúcnicou, na začiatku ktorej je polmesiačikovitá chlopňa
• doĽP 4 pľúcnymi žilami z pľúc okysličená
• doĽK z ĽP cez dvojcípu chlopňu
• do celého tela z ĽK aortou cez polmesiačikovitú chlopňu okysličená krv
• tepny – cievy vedúce od srdca, žily – cievy vedúce k srdcu, vlásočnice – cievy prepájajúce tepničky so žilkami

Činnosť srdca

• pozostáva z dvoch fáz – sťahu srdca (systoly) a relatívneho ochabnutia (diastoly)
• cyklus je riadený autonómnym systémom a vodivou svalovinou srdca
• nazýva sa prevodový systém srdca, je tvorený špeciálnym tkanivom, ktoré má vlastnosti svaloviny a nervového tkaniva
• činnosť srdca sa prejavuje ozvami, tepom a zmenou elektrickýchprúdov
• srdcová ozva – zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným zatváraním cípovitých (systolická) a polmesiačikovitých (diastolická) chlopní
• rýchlosť činnosti srdca sa sleduje prostredníctvom počtu tepov za časovú jednotku
• tep vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu (systole) komory (70/min.)
• jedným tepom sa vytlačí 70 ml krvi, minútový objem srdca je 5 l, pri výkonoch 40 l
• elektrickým prejavom srdcovej činnosti sú prúdy, ktoré sa dajú merať a zaznamenávať, vzniká elektrokardiogram – EKG
• krvný tlak – tlak v tepnách, pri systole je to systolický tlak (14 – 16 kPa, čo je 100-120 torr), pri diastole diastolický tlak (8 – 11 kPa – čo je 60 – 80 torr) – meria sa tonometrom

Výživa srdca

• srdce má vlastný srdcový obeh tvorený vencovitými (koronárnymi) tepnami, vystupujúcimi z aorty

Vlásočnice

• všetky funkcie krvi sa dejú vo vlásočniciach (kapilárach)
• tu sa už neprejavujú zmeny tlaku v súvislosti s činnosťou srdca
• na začiatku vlásočnice prestupuje tekutina obsahujúca kyslík a živiny z krvi do medzibunkových priestorov
• na konci vlásočnice sa do krvi vracia tekutina obsahujúca splodiny látkovej výmeny
• vlásočnice sa postupne spájajú a vytvárajú žilky (venuly) a žily (vény)
• žily majú tenšiu vrstvu svaloviny ako tepny a nie sú také elastické, pretože tlak v nich je už veľmi malý, nestačí na návrat krvi do srdca
• na pohybe krvi v žilách sa preto podieľajú tieto faktory: svalová pumpa (stláčanie žíl kostrovými svalmi), dýchanie (poklesom tlaku v hrudníkovej dutine) a sacia sila srdca

Choroby srdca a cievnej sústavy

• srdcový infarkt (infarkt myokardu) – vzniká upchatím drobnej vencovitej tepny a svalovina srdca, ktorú táto tepna vyživuje, nedostáva výživu, začína odumierať, miesto sa hojí jazvou, spôsobuje poruchy srdcovej činnosti, až smrť
• obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, stres, genetická predispozícia – príčiny infarktu
• vysoký krvný tlak (hypertenzia) – v dôsledku straty pružnosti ciev v starobe, za chorobné sa považuje tlak 20kPa/13,3kPa (160/100 torr) – dôsledok degeneratívne ochorenie tepien – arterioskleróza
• ateroskleróza – najnebezpečnejšia forma arteriosklerózy, na vnútornej stene tepien sa vytvárajú ložiská s obsahom cholesterolu a tukových látok, ktoré zúžia, alebo upchajú cievu
• hlavný faktor aterosklerózy –výživa, obezita a cukrovka