Tráviaca sústava človeka a výživa človeka

Tráviaca sústava človeka a výživa človeka

3 hlavné funkcie – trávenie, vstrebávanie a odstraňovanie nestráviteľných odpadových

látok

riadenie – nervovo (autonómnymi nervami) a hormonálne (prostredníctvom hormónov a látok, ktoré sa tvoria v sliznici tráviacej sústavy)

TS = tráviacarúra a do nej ústiace veľké a maléžľazy

Tráviaca rúra: ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo,

konečník a análny otvor

Veľké tráviace žľazy (samostatné orgány): veľké slinné žľazy, podžalúdková žľaza,

pečeň

Malé tráviace žľazy: uložené v stene tráviacej rúry

• ústna dutina (cavum oris)
• odhryznutie, mechanické rozdrobovanie potravy, žuvanie a prehĺtanie
• zuby (dentes): mliečne (20 zubov = 8rezákov, 4 očné a 8 stoličiek)(2102)

trvalé (32 zubov = 8 rezákov, 4 očné, 8 črenových,12 stoličiek)(2123)

• sliny (saliva) – 3 páry slinných žliaz (podjazykové, podsánkové a príušné) + malé slinné žľazy
• v slinách ptyalín – zmes enzýmov – amyláz – natrávujúcich polysacharidy
• v slinách baktericídne látky – lyzozým, ktorý rozpúšťa stenu niektorých baktérií
• vstrebávanie niektorých látok (lieky alebo jedy)
• jazyk (lingua) – napomáha mechanickému spracovaniu a posunu potravy, súčasť tvorby artikulovanej reči, na ňom chuťové bunky – receptory pre sladkú, slanú, kyslú a horkú chuť
• prehĺtací reflex – posun do hltana a do pažeráka
• hltan (pharynx) – chrupkovitá príchlopka (epiglottis) uzatvorí vstup do hrtana
• pažerák (oeso-phagus) – peristaltickými sťahmi svalovej steny pažeráka sa potrava posúva do žalúdka
• žalúdok (ventriculus, gaster) – 1 – 2 litre
• stenu tvorí sliznica, podsliznicové väzivo a tri vrstvy hladkých svalov, na povrchu je pobrušnica
• žalúdková šťava (produkovaná sliznicou) : kyselina chlorovodíková, hlien (mucín) + enzýmy – pepsín, málo lipáza, chymozín
• funkciou žalúdka je zhromaždiť väčšie množstvo potravy a spracovať ju na tráveninu
• HCl – vytvára kyslé prostredie, aktivuje pepsín, ničí choroboplodné zárodky, chemická úprava niektorých minerálnych látok, zabraňuje znehodnoteniu vitamínov skupiny B a vitamínu C
• pepsín – vylučovaný vo forme neaktívneho pepsinogénu, trávi bielkoviny na jednoduchšie polypeptidy
• chymozín – hlavne u dojčiat, zráža mlieko
• lipáza – začína natravovať tuky
• mucín – alkalický hlien, pokrýva steny žalúdka a chráni ich pred účinkami pepsínu a HCl, inak vznikajú žalúdočne vredy (natráveniny steny žalúdka)
• svalovina žalúdka vykonáva peristaltické a kývavé pohyby
• antiperistaltické pohyby postupujú opačne, smerom k pažeráku a vzniká obranný reflex – zvracanie
• tenké črevo (intestinum tenue) – 4 – 6 m dlhé, 4 – 5 cm pri žalúdku, 2 – 2,5 pri hrubom čreve (zužuje sa)
• prebieha tu podstatná časť trávenia i vstrebávania
• resorpčný povrch tenkého čreva zväčšujú klky a mikroklky, aj sliznica, ktorá vytvára kruhové zvrásnenia
• v sliznici drobné žliazky, produkujúce črevnú šťavu a početné uzlíky lymfatického tkaniva
• tenké črevo sa člení na – dvanástnik, lačník a bedrovník
• do dvanástnika vyúsťujú vývody pečene a podžalúdkovej žľazy (pankreasu), aktivovaný v
• panreatická šťava obsahuje soli na neutralizáciu kyslej tráveniny zo žalúdka, trypsín, aktivovaný v dvanástniku ,enterokinázou, štiepi bielkoviny na peptidy a aminokyseliny, amyláza pokračuje v trávení sacharidov na jednoduché cukry, tuky štiepi lipáza, žlč, prichádzajúca z pečene, ich emulguje
• žlč sa tvorí v pečeni, zhromažďuje sa v žlčníku, odtiaľ ide podľa potreby do dvanástnika, žlč obsahuje anorganické soli, žlčové farbivá (bilirubín, biliverdín), soli žlčových kyselín a vodu
• bielkoviny sa vstrebávajú ako aminokyseliny, sacharidy ako jednoduché cukry a tuky ako glycerol a mastné kyseliny
• živiny sa vstrebávajú do krvi a do lymfy
• pečeň (hepar) – najväčšia žľaza v ľudskom tele (1,5 kg), uložená pod bránicou, na pravej strane brušnej dutiny
• dôležitá pre látkovú premenu a trávenie
• väčšina vstrebaných látok z tenkého čreva ide vrátnicovým krvným obehom do pečene
• detoxikácia prijatých látok, odburávanie nepotrebných látok, časť metabolitov vylučuje pečeň v podobe žlče
• podžalúdková žľaza (pankreas) – leží pod žalúdkom, v ohybe dvanástnika, tvorená lalôčikmi, endokrinná funcia, produkuje inzulín a glukagón (Langerhansove ostrovčeky)
• porucha spôsobuje cukrovku
• hrubé črevo (intestinum crassum) – dlhé 1,5 m, hrubé 5 – 8 cm
• slepé črevo (+ apendix), vzostupná časť, priečna časť, esovitá kľučka, konečník
• obsahuje veľa pohárikovitých buniek produkujúcich hlien, nemá klky, uzlíky lymfatického tkaniva
• spätné vstrebávanie vody a niektorých solí, črevný obsah sa tak zahusťuje
• symbiotické hnilobné a kvasné baktérie, v dôsledku bakteriálneho rozkladu dochádza k vzniku črevných plynov
• rozkladom žlčových farbív vzniká sterkobilín a urobilín, formuje sa stolica
• vyprázdňovací (defekčný) reflex, nastáva kontrakcia svalov TS, ale aj svalov brušnej dutiny vykonávajúcich brušný lis
• zvierač – vnútorný a vonkajší, ten je ovládaný vôľou, potláčaním defekčného reflexu, zadržiavaním stolice môže dôjsť k zápche

Choroby TS

• tvorba vredov žalúdka alebo dvanástnika (muži stredného veku, fajčiari, ľudia vystavení stresu)
• zápal žalúdočnej sliznice (gastritída) – v dôsledku príliš korenených jedál, alkohol, nikotín, psychické faktory, sprievodné javy pri infekciách, prehltnuté cudzie teleso ...
• zápal slepého čreva – hlavne v mladom veku – lieči sa chirurgicky
• celiakia – metabolická choroba, ktorá je vlastne formou potravinovej alergie
• príčinou je precitlivenosť črevnej sliznice na určité rastlinné bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v obilí (v lepku), celoživotne sa musia z potravy vylúčiť potraviny, ktoré obsahujú lepok – bezlepková diéta

Metabolizmus živín

• premena látok a energií je súčasťou všetkých životných procesov (rast, svalová činnosť, trávenie, vylučovanie)
• živočíšny organizmus oxidáciou živín uvoľňuje energiu potrebnú na životné prejavy
• katabolické procesy – energia sa pri nich uvoľňuje, štiepenie zložitých látok na jednoduchšie
• anabolické procesy – energia sa spotrebúva, vznikajú zložitejšie látky z látok jednoduchých
• energiu uvoľňujúcu sa pri katabolických procesoch organizmus nemôže zužitkovať priamo, ale sa ukladá do bohatých makroergických fosfátových väzieb (ATP)
• okrem anabolických a katabolických procesov sa v tele vytvárajú zásoby niektorých látok, ktoré predstavujú rezervu, sú to hlavne tuky a cukry vo forme polysacharidu glykogénu
• úroveň metabolizmu je ovplyvňovaná hormonálne a nervovo
• základná úroveň metabolizmu sa nazýva bazálny metabolizmus (je to množstvo energie potrebné na zabezpečenie základných funkcií organizmu a meria sa v pokojnom stave poležiačky) – u mladého muža je to asi 105 kJ/kg za deň

Výživa a jej dôležité zložky

• ľudské telo získava energiu z potravy – tá musí zabezpečovať energetické nároky organizmu
• z hľadiska kvality musia byť v potrave makroživiny (bielkoviny, cukry, tuky), mikroživiny (vitamíny, minerálne látky) a voda

bielkoviny sa nedajú nahradiť žiadnou inou živinou, z potravy sa vstrebávajú vo forme

aminokyselín (v bielkovinách sa nachádza v priemere 20 aminokyselín, z ktorých

20 je nenahraditeľných – esenciálnych – pre normálne fungovanie organizmu

• aminokyseliny sú predovšetkým stavebnélátky, môžu byť však aj zdrojom energie, nikdy nevytvárajú zásoby a nemôžu byť nahradené inými živinami
• pre ľudský organizmus sú výhodnejšie bielkoviny živočíšneho pôvodu, pretože obsahujú všetky nenahraditeľné aminokyseliny, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vytvárať, nijaká rastlina nemá všetky nenahraditeľné aminokyseliny, najbližšie sú k tomu strukoviny, napr. sóji chýba jedna z týchto aminokyselín
• potreba 1g bielkovín na 1kg váhy dospelého, 4g na 1kg váhy dieťaťa za 1 deň

cukry sú zdrojom najľahšie nadobudnuteľnej energie pre metabolické procesy

• v potrave sú hlavne vo forme polysacharidov (škrobov) a disacharidov (maltóza sladový, laktóza mliečny, sacharóza repný cukor)
• pri trávení polysacharidov sú najčastejším konečným produktom tri hlavné monosacharidy: glukóza, fruktóza a galaktóza
• glukóza tvorí až 80 % všetkých monosacharidov a je najčastejšou konečnou formou prenosu sacharidov do bunky
• v bunkách (najmä pečeňových a svalových) sa ukladá ako energetická zásoba vo forme glykogénu
• veľké množstvo sacharidov v potrave spôsobuje obezitu, pretože sa nadbytočná časť premieňa na zásobný tuk

tuky sú zásobným zdrojom energie, tvoria 40 % energetického príjmu,

odporúčaných je 10 %

• stavebná súčasť všetkých buniek ako protoplazmatický tuk (v biomembránach a cytoplazme)
• ako zásobný tuk sa nachádzajú v podkožnom väzive a vytvárajú obal niektorých orgánov
• štiepne produkty tukov – glycerol a mastné kyseliny – sú zdrojom energie buď priamo, alebo prostredníctvom premeny na glykogén
• inzulín a estrogény riadia ukladanie tukov
• rezervoár niektorých vitamínov (A, D, E, K)
• pomer v potrave – bielkoviny : tuky : cukry = 1 : 2 : 5 (ľahko pracujúci človek)

= 1 : 3 : 4 (ťažko pracujúci človek)

minerálne látky tvoria 5 % hmotnosti tela, voda 70 %, prejavy ich nedostatku nie sú časté

• struma (zväčšenie štítnej žľazy) z nedostatku jódu
• málokrvnosť z nedostatku železa
• sodík, chlór, draslík, vápnik, fosfor, horčík, síra – makroelementy
• železo, zinok, mangán, meď – mikroelementy
• kobalt, jód, selén. Molybdén – stopové prvky

vitamíny sú nízkomolekulové organické zlúčeniny, životne dôležité, do tela sa musia

dostávať potravou, lebo organizmus ich nedokáže syntetizovať

• nie sú stavebnou látkou ani zdrojom energie
• sú súčasťou enzýmových systémov, pôsobia ako katalyzátory chemických reakcií v organizme a podmieňujú odolnosť tkanív a celého organizmu
• mnohé majú funkciu antioxidantov, t.j. látok, ktoré neutralizujú voľné radikály alebo zabraňujú ich tvorbe (voľné radikály sú chemicky nestabilné, napádajú bunky a ohrozujú ich prirodzené funkcie)
• vitamíny sa delia na dve skupiny 1. rozpustné v tukoch (A,D,E,K),

1. rozpustné vo vode (C a vitamíny skupiny B)

– v organizme sú v malom množstve uložené v bunkách, ako zásoba v pečeni

– hypovitaminóza – nedostatok vitamínov, prípadne až avitaminóza

– hypervitaminóza – ich prebytok

A (retinol) – nevyhnutný pre neporušenú funkciu epitelov, rast kostí a syntézu očného

purpuru (rodopsínu), zdrojom je mlieko, vajcia, pečeň, provitamín betakarotén sa

nachádza v červenom ovocí a zelenine, hypovitaminóza sa prejavuje ako šeroslepota

D₁ – D₇ (ergokalciferol, cholekalciferol) zvyšuje vstrebávanie vápnika a fosforu z čriev,

ovplyvňuje ukladanie vápnika v kostnom tkanive, zdrojom sú ryby, účinkom UV lúčov

sa v koži vytvára provitamín, jeho nedostatok sa u detí prejaví krivicou (rachitis),

u dospelých mäknutím a rednutím kostí

E (tokoferol) antioxidant, zdrojom sú rastlinné oleje, chudé mäso, vločky a vajcia,

nedostatok sa prejavuje poruchami rastu, nervového systému a sterilitou

K (fylochinon) faktor zrážania krvi pri zástave krvácania, zdrojom je kapusta, špenát,

obilniny, v hrubom čreve vzniká činnosťou baktérií, pri hypovitaminóze krvácavosť

B₁ (thiamín, aneurin) dôležitý pre metabolizmus cukrov, udržiava potrebnú hladinu

kyslíka v krvi, čím napomáha bunkovým oxidáciam a optimálnemu využitiu energie,

zdrojom sú obilné klíčky, droždie a strukoviny, hypovitaminóza spôsobuje únavu,

bolesť svalov, nechutenstvo, nervozitu, úplný nedostatok choroba beri-beri, ak jedia

lúpanú ryžu

B₂ (riboflavín, laktoflavín) podmieňuje bunkové oxidácie prenosom vodíka, normálna

funkcia očnej sietnice, zdrojom je mäso, kvasnice, mlieko, vajcia a strukoviny,

nedostatok zápaly spojiviek a svetloplachosť

B₆ (pyridoxín) súčasť viacerých enzýmov a je koenzýmom v metabolizme bielkovín,

zvyšuje hladinu dopamínu (mediátor, sprostredkovateľ nervového vzruchu, reguluje

odpoveď organizmu na stresové situácie, podporuje spánok, v obilí, mäse, mlieku

a strukovinách, nedostatok spôsobuje zápaly kože, nervov a u detí kŕče

B₁₂ (kobalamín) súčasť enzýmov a podporuje tvorbu krvi, pečeň, mlieko (kyslé), vajcia,

mäso, nedostatok spôsobuje zhubnú málokrvnosť (perniciózna anémia)

PP (kyselina nikotínová, niacín) funkcia v metabolizme cukrov, v kvasniciach,rybách,

mäse a mlieku, avitaminóza sa nazýva pelagra a prejavuje sa poruchami kože,

tráviaceho a nervového sastému, pomätenosťou, halucináciami, choroba je tam,

kde hlavnou zložkou potravy je kukurica

B₉ (kyselina listová, folová) dôležitá pri syntéze nukleových kyselín, bielkovín a tvorbe

červených krviniek, vo vnútornostiach, mäse, zelenine a sóji, nedostatok málokrvnosť

a nervové poruchy (vitamíny skupiny B = 16 zástupcov = B-komplex – podporujú

chuť do jedla, nedostatok vyvoláva poruchy nervového systému a kože)

H (biotín) súčasť enzýmov, žĺtok, sója, pečeň a obličky, nedostatok spôsobuje kožné

poruchy, vypadávanie vlasov, zvýšené vylučovanie kožného mazu, malátnosť

C (kyselina askorbová) dôležitý pre tvorbu hormónov nadobličiek, tvorbu väziva,

regeneráciu kostí, hojenie rán, vstrebávanie železa, zdrojom je zelenina, ovocie, šípky,

čierne ríbezle, pri avitaminóze vzniká choroba skorbut (krvácanie pod kožou,

do kĺbov, zápaly ďasien, až smrť) hypovitaminóza sa na jar prejavuje jarnou únavou,

v tele sa navytvárajú jeho zásoby

Zásady správnej výživy

• primeraná výživa znamená prijímať kvalitu i kvantitu a zabezpečiť:
• optimálny rast kostí a svalov
• vhodný vývin organizmu, schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam životného prostredia (odolnosť proti infekciám tvorbou protilátok)
• optimálny vývin a funkciu vyššej nervovej činnosti
• pri podvýžive až hladovaní si organizmus získava energiu z vlastných zásob, odburávajú sa najprv glykogén, potom tuky a bielkoviny
• anorexia je známa hlavne u dievčet, jedinec odmieta potravu
• bulímia je druh anorexie, keď jedinec prijíma veľké množstvá potravy, ale ju vyvráti
• podvýživa je ak jedinec dostáva menšie množstvo potravy, prípadne v potrave chýba niektorá zo základných zložiek, pri skrytom hlade najčastejšie ide o nedostatok bielkovín – choroba kwashiorkor
• nadmerný príjem potravy spôsobuje zase obezitu, hlavne v civilizovaných krajinách
• nastávajú poruchy metabolizmu, srdcovo-cievneho systému