Životné prostredie a organizmy

Životné prostredie a organizmy

1.1 Životné prostredie a jeho zložky

Ekológia – skúma vzťahy: organizmus – prostredie a organizmov navzájom

Ernst Haeckel, 1869

Životné prostredie – abiotické (neživé) zložky (faktory) – slnko (svetlo, teplo), voda, pôda, vzduch, živiny

– biotické zložky- vplyvy ostatných organizmov

1.2 Vzťah organizmu a prostredia

Základné ekol. faktory -svetlo, teplo, voda, vzduch, živiny
-nevyhnutné pre život

– ak niektorý z nich chýba – limitujúci faktor
Každý druh toleruje urč. intenzitu faktora od minima po maximum. Toto rozmedzie, ktorému sa dokáže prispôsobiť, je ekologická valencia druhu.

Kozmopolity – druhy rozšírené po celej Zemi, široká ekol. valencia voči (viacerým) ekologickým faktorom.
Endemity – žijú len v určitom type prostredia, úzka ekol. valencia k niektorému faktoru. Bioindikátory – udávajú info o kvalite prostredia, v kt. žijú.

1.3 Spoločenstvo a populácia

Jedinec (indivíduum) – organizmus, schopný samostatnej výživy

Druh – geneticky príbuzné jedince, schopné krížiť sa a mať plodné potomstvo (napr. kôň domáci). (Ale napr. kôň + somár = mul, neplodný potomok rodičov 2 rôznych druhov, netvorí druh!).

Populácia – súbor jedincov jedného druhu, žijúcich v urč. čase na urč. území (napr. populácia púpav na lúke XY, popul. kaprov v rybníku XY).

Spoločenstvo – súbor jedincov a populácií (často aj populácií rôznych druhov), kt. žijú na spoločnom stanovišti (území), ovplyvňujú sa navzájom a so svojím prostredím (napr. spoločenstvo listnatého lesa tvoria populácie duba letného, buka lesného, veverice stromovej,...)

1.4 Základné typy ekosystémov

Ekosystém = spoločenstvo + abiotické prostredie. (rybník, lúka, les)

– zákl. funkčná jednotka prírody, dochádza k obehu látok a toku energie

– zložky ekosystému:

–anorg. látky
–org. látky (C, T, B, ...)
–klimatický režim (teplota, vlhkosť)
–živé organizmy (biomasa – producenty, konzumenty, reducenty):
producenty – autotrofné rastliny, za prítomnosti slnečnej energie menia AL na OL- produkujú primárnu produkciu, živia sa ňou konzumenty
konzumenty – heterotrofné živoč. a človek, sekundárna produkcia

– živia sa producentmi + požierajú sa navzájom – konzumenty I., II., III., ...rádu.
reducenty – mikroorg., huby, rozklad odumretých org. na humus a AL

Potravové (trofické) reťazce- skupiny org.(P, K, R) , v ktorých každý org. je zdrojom energie pre nasledujúci.
pastevno – koristnícke (P, K) napr. (SE – ľuľok zemiakový – pásavka zemiaková – bažant poľný – líška obyčajná)
detritické – rozkladné (R). (napr. mikroorg. rozkladajúce odumreté telo rastliny, živočíchy)

Potravová sieť – zložito pospájané potr. reťazce, napr. obr. – potr. sieť v machu

Zákl. typy ekosystémov

podľa miery zásahu človeka:

– prírodné – bez zásahu, neustála premena látok a E, takmer bez odpadov, napr. les, jazero

– umelé – zásah člov, dodatková E (napr. práca poľnohosp. strojov, hnojenie), napr. záhrada, sídlisko
podľa vlastností abiot. faktorov:

– suchozemské, napr.lúka, pole, les

– vodné, napr. morské ekos., stojaté a tečúce sladké vody, ...

Úloha: vyžrebujte si vo dvojiciach jeden ekosystém a na výkrese formátu A3 popíšte a nakreslite jednotlivé potravové reťazce a siete v ňom.