Rastlinné spoločenstvá a ich klasifikácia

Rastlinné spoločenstvá a ich klasifikácia

Spoločenstvo – biocenóza – súbor jedincov a populácií (často aj populácií rôznych druhov), kt. žijú na spoločnom stanovišti (území), ovplyvňujú sa navzájom a so svojím prostredím (napr. spoločenstvo listnatého lesa tvoria populácie duba letného, buka lesného, veverice stromovej,...)

Rastl. spoločenstvo – fytocenóza
monocenóza – pozost. z 1 populácie (pole obilia)
polycenóza – viac popul. (fytocenóza listnatého lesa)

Ekoton – prechodné stanovište medzi 2 fytocenózami

– nach. sa tam ekotonové spoločenstvá (napr. na rozhraní lúka – les)

Zmeny fytocenóz

– krátkodobé – pravidelné, napr. sezónna periodicita (leto/zima, obd.dažďov/sucha)

– dlhodobé – sukcesia – dlhodobý nezvratný proces, spojený so zmenami fytocenózy

– primárna sukcesia – na mieste, kt. predtým nebolo osídlené rastlinami (napr. osídľovanie holých skalných stien)

– sekundárna sukcesia – na miestach, kt. boli predtým osídlené (napr. obnova lesa po požiari)

Rastlinné spoločensvá SR:

Úloha: ktoré z typov rastlinných spoločenstiev, uvedených v učebnici, sa nachádzajú v okolí tvojho bydliska?

Ekosystém a význam rastlín v ekosystéme

Ekosystém = spoločenstvo + abiotické prostredie. (rybník, lúka, les)

– zákl. funkčná jednotka prírody, dochádza k obehu látok a toku energie

– zložky ekosystému:
–anorg. látky
–org. látky (C, T, B, ...)
–klimatický režim (teplota, vlhkosť)
–živé organizmy (biomasa – producenty, konzumenty, reducenty, medzi nimi potravové vzťahy):
producenty – autotrofné rastliny, za prítomnosti slnečnej energie menia AL na OL- produkujú primárnu produkciu, živia sa ňou konzumenty
konzumenty – heterotrofné živoč. a človek, sekundárna produkcia

– živia sa producentmi + požierajú sa navzájom – konzumenty primárne, sekundárne, terciárne.
reducenty – mikroorg., huby, rozklad odumretých org. na humus a AL

Zákl. typy ekosystémov
podľa miery zásahu človeka:

– prírodné – bez zásahu, neustála premena látok a E, takmer bez odpadov, napr. les, jazero

– umelé – zásah člov, dodatková E (napr. práca poľnohosp. strojov, hnojenie), napr. záhrada, sídlisko
podľa vlastností abiot. faktorov:

– suchozemské, napr.lúka, pole, les

– vodné, napr. morské ekos., stojaté a tečúce sladké vody, ...

Význam rastlín v ekosystéme – pri fotosyntéze spotrebúvajú CO2 a uvoľňujú O2, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, sú potravou konzumentov a reducentov, poskyt. úkryt živočíchom, zabraňujú veternej a vodnej erózii.

Úloha: referát na tému

– vplyv ovzdušia a pôdy na rastliny

– chránené druhy rastlín SR

– NP Slovenska