Parazity a mikroorganizmy

MIKROORGANIZMY A PARAZITY
Mikroorganizmy sú drobné živé tvory, ktoré môžeme vidieť iba pod mikroskopom. Môžu to byť baktérie, vírusy, prvoky alebo drobné chaluhy, prípadne huby či plesne.
 
Baktérie sú jednobunkové organizmy živej hmoty- väčšinou oveľa menšie než stotina milimetra. Baktérie sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete. Baktérie získavajú potravu a energiu tak, že poškodzujú všetky živé alebo mŕtve látky. Na rozdiel od iných živých organizmov sú mnohé baktérie schopné žiť aj bez kyslíka. Baktérie sa množia tak, že sa rozdelia na dve. V priaznivých podmienkach sa to môže stať každých 15 minút, takže baktérii existuje obrovské množstvo. Baktérie, ktoré vyvolávajú choroby, sa nazývajú mikróby alebo choroboplodné zárodky. Nie všetky baktérie sú škodlivé. Niektoré pomáhajú udržiavať pôdu v dobrom stave, zatiaľ čo iné môžu slúžiť na výrobu jogurtu či iných potravín.
 
Tisíce rokov ľudia nemali o baktériách ani poňatia a iba navonok pozorovali výsledky ich činnosti, produktom ktorej boli mnohé známe potraviny a nápoje. Bez pôsobenia baktérií by sme nemali mnohé veľmi chutné potraviny a nápoje, ako napríklad jogurty, syry, čaj, káva, víno či pivo.

Bez baktérií by život na Zemi nebol možný a človek je od nich v mnohom závislý. Tieto tvory, ľudskému oku neviditeľné, sú zodpovedné za kolobeh uhlíka, dusíka a ďalších prvkov na Zemi. Rovnako nenahraditeľná je ich činnosť priamo v našom organizme, kde pomáhajú imunitnému systému, podporujú trávenie a produkujú pre človeka dôležité vitamíny. Súčasné biotechnológie využívajú baktérie aj na produkciu mnohých biotechnologicky alebo klinicky dôležitých látok, ako sú vakcíny, liečivá, hormóny a enzýmy. Napriek tomu sa väčšine z nás pri pojme baktérie vybaví najmä ich negatívny dopad na náš život vo forme mnohých infekčných ochorení.
 
Vírus je biologický systém infikujúci živé bunky v biologických organizmoch, patriaci medzi nebunkové organizmy. Veda o vírusoch sa nazýva virológia. Vírusy sú dokonca ešte menšie než baktérie. Pohybujú sa na hranici medzi živou a neživou látkou. Väčšinou je to kúsok jednej DNA uložený vnútri proteínového obalu. Rozmnožovať sa môžu až vtedy, keď sa dostanú dovnútra inej živej látky. V takom prípade DNA vírusu napadne bunky a prinúti ich, aby produkovali viac vírusov. Preto všetky vírusy vyvolávajú v živých organizmoch ochorenia. Medzi ľudské choroby zapríčinené vírusmi patria osýpky, AIDS, ale aj bežná nádcha. 
 
Parazity
Pod parazitmi sa rozumejú cudzopasníky, ktoré žijú úplne alebo čiastočne na úkor hostiteľa. 
Pritom sa môže zdržiavať nielen na, ale aj v organizme svojho hostiteľa. Živí sa telovou hmotou, telovými šťavami alebo obsahom čriev svojho hostiteľa. Možno rozlíšiť rôzne stupne parazitizmu:
· úplné parazity
· čiastočné parazity
Najčastejšími vonkajšími parazitmi, s ktorými sa stretávame u psa, sú blchy a kliešte.
 
Blchy sa živia krvou hostiteľa, pričom väčšina druhov bĺch je schopná zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, teda vtáci a cicavce. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy.
Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu kedy sa k nemu príblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60%, väčší objem krvi ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zbytky sa stavajú potravou lariev. Pohyb bĺch i cicanie krvi spôsobujú psovi silné svrbenie. Okrem toho blcha vypúšťa do ranky sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi.

Kliešť obyčajný je najznámejší druh z čeľade kliešťovitých. Je to druh parazita, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb, ako napr. pre človeka nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída.
Z uvedeného vyplýva, že invázii vonkajších parazitov je lepšie predchádzať, ako ich potom psa zbavovať.

Človek môže byť hostiteľom viac ako 100 rôznych druhov parazitov, počnúc mikroskopickými vírusmi, baktériami, kvasinkami či plesňami až po pásomnicu, ktorá môže narásť viac ako 1 meter. Na rozdiel od všeobecných predstáv, parazity nie sú viazané iba na hrubé črevo, ale môžu sa nájsť aj v iných častiach tela – v pľúcach, pečeni, vo svaloch a zhyboch, nosohltane, mozgu, krvi, koži, ba dokonca i v očiach.  Podľa údajov OSN asi 1,5 miliardy ľudí má v tenkom čreve škrkavku detskú, čo predstavuje tretiu najčastejšie sa vyskytujúcu príčinu infekcie ľudí na svete.

Pásomnice sú parazitické červy plochého tela, čo dokazuje aj tento video záznam vytvorený počas endoskopického vyšetrenia. Dospelá pásomnica je parazitom črevného traktu cicavcov vrátane človeka, na ktorého sliznicu sa červ prichytí prednou časťou tela steny tenkého čreva skolexom, „hlavičkou“, ktorá má prísavky alebo háčiky. Pásomnice nemajú ústny otvor, živiny absorbujú špeciálne upraveným povrchom tela. Hostiteľa poškodzujú dráždením sliznice čreva prísavkami, háčikmi a vylučovaním odpadových látok. Toxické látky, ktoré pochádzajú z výkalov parazitov, môžu dráždiť centrálnu nervovú sústavu. Podráždenosť a nervozitu často spôsobujú cudzopasníci, ktorí popretkávajú celý organizmus. Na konci záznamu pozorujeme uchytenie parazita a jeho vyťahovanie von z čreva. Pozor toto však nie je riešenie, ako sa definitívne zbaviť parazita. Totiž dospelá pásomnica má telo článkované, ktoré postupne dozrievajú (1.000 až 2.000 článkov). Každý článok obsahuje kompletnú sadu pohlavných orgánov, v ktorých sa tvoria vajíčka. Stačí, aby sa v tele človeka zachoval jeden jediný článok a rast pásomnice a tvorba vajíčok sa nepreruší.