Dýchacia sústava

Prírodné vedy » Biológia

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 06.08.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 442 slov
Počet zobrazení: 4 717
Tlačení: 486
Uložení: 569
DÝCHACIA SÚSTAVA
Na udržanie životných pochodov v tele je potrebný ustavičný prívod kyslíka a odstraňovanie oxidu uhličitého a vodných pár. To sa uskutočňuje dýchaním. Výmenu dýchacích plynov zaisťuje dýchacie ústrojenstvo. Dýchacie ústrojenstvo sa vyvíja z hlavovej časti primitívne tráviacej rúry  ako výčnelok vyrastajúci pred tráviacu rúru. Základ dýchacieho ústrojenstva vyrastá z tej časti tráviacej rúry, z ktorej vzniká hltan, a dýchacie ústrojenstvo zostáva po celý život spojené s dutinou hltana. Základ dýchacieho ústrojenstva rastie pred pažerákom do hrudnej dutiny. Tu sa výčnelok rozdeľuje na dva vačky, z ktorých sa vyvíjajú pľúca.

Celé dýchacie ústrojenstvo rozdeľujeme na dýchacie cesty horné a dolné a na vlastný dýchací orgán - pľúca. Dýchacie cesty sa začínajú dutinou nosa, pokračujú cez nosohltan do hrtana a priedušnice, ktorá sa rozdeľuje na priedušky vetviace sa v pľúcach. Na začiatku hrtana sa dýchacie a tráviace ústrojenstvo spája. Dýchacie cesty, pokiaľ ich steny nie sú vytvorené z kosti, majú v stene chrupkové vložky (platničky, prstence), ktoré tvoria kostru dýchacích ciest a udržujú ich trvalo otvorené, čím je zaistená i trváca priechodnosť pre dýchacie plyny.
 
Horné dýchacie cesty

Nosová dutina
Je to dutina uložená nad ústnou dutinou, od ktorej je oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Vzadu sa otvára do nosohltana zadnými nosovými otvormi – choánami. Vpredu tvoria vstup do nosovej dutiny nozdry, uložené na dolnej ploche vonkajšieho nosa. Vonkajší nos je výstupok v tvári, ktorý je charakteristický pre človeka. Ani jeden cicavec nemá vonkajší nos formovaný ako človek. Koreň a sčasti chrbát nosa tvoria nosové kosti. Prednú časť nosového chrbta, špičku nosa a nosové krídla, ohraničujúce nozdry, vystužujú chrupky. Vonkajší nos je pokrytý kožou pevne prirastenou k podkladu.
Celá nosová dutina je rozdelená na dve polovice nosovou priehradkou. Zadnú a hornú časť nosovej priehradky tvorí zvislá platnička radličnej kosti s čerieslom ( kostená časť nosovej priehradky), vpredu priehradku tvorí chrupková platňa.

Nosová dutina je ohraničená kosťami tváre. Spodinu tvorí  tvrdé a mäkké podnebie. Strop vytvára riečicová kosť a vzadu telo klinovej kosti. Bočné steny tvorí čeľusť. Z bočných stien vyčnievajú do nosovej dutiny horná, stredná a dolná nosová mušľa. Rozdeľujú celú dutinu na horný, stredný a dolný nosový priechod. Nosová dutina je vystlaná sliznicou. Na povrchu sliznice je viacvrstvový cylindrický epitel, tzv. dýchací (respiračný) epitel, ktorý je opatrený na povrchu pohyblivými riasinkami, kmitajúcimi smerom k nozdrám. Pod epitelom je väzivová vrstva bohato  prestúpená žilami. Krv pretekajúca žilami zohrieva vdychovaný vzduch. Pri zápaloch dochádza k zvýšenému prekrveniu žíl, a tým k zdureniu sliznice, čo zaviňuje sťaženie dýchania nosom (nádcha). Vo väzive sliznice sú uložené početné žliazky, vylučujúce hustý, hlienový sekrét.

V kostiach ohraničujúcich nosovú dutinu sú dutiny, ktoré s ňou súvisia otvorom. Sú vystlané  tou istou sliznicou ako nosová dutina. Označujú sa ako prínosové dutiny (paranazálne dutiny). Najväčšia paranazálna dutina je uložená v čeľusti (Highmorova dutina). Ďalšie dutiny sú v čelovej a klinovej kosti. K paranazálnym dutinám počítame aj labyrint riečicovej kosti. Väčšina paranazálnym dutín sa otvára do nosovej dutiny pod strednou mušľou. Pod dolnou mušľou vyúsťuje nosovoslzný kanál, spájajúci slzník s nosovou dutinou. V hornej časti nosovej dutiny nie je dýchací epitel, ale epitel čuchový, v ktorom sú uložené čuchové bunky. Túto časť nosovej dutiny nazývame čuchovou časťou na rozdiel od časti dýchacej.
Vdychovaný vzduch prechádza z nosovej dutiny do nosohltana a odtiaľ do hrtana.

Dolné dýchacie cesty
 
Hrtan
Hrtan je uložený pred dolnou časťou hltana a pred pažerákom. Dá sa nahmatať pod kožou pokrývajúcou prednú plochu krku. Kostru hrtana tvoria chrupky, spojené kĺbmi a väzmi. Najväčšia chrupka hrtana je štítna chrupka. Má dve bočné platne, ktoré sa vpredu spájajú pod ostrým uhlom, vyčnievajúcim ako hrbolček na prednej ploche krku (obzvlášť silne vystupujú u mužov). Vzadu vybiehajú z bočných platní štítnej chrupky nahor i nadol výbežky, ktoré označujeme ako horné a dolné rohy štítnej chrupky. Štítna chrupka je spojená väzivovou blanou s jazylkou, ktorá je uložená nad ňou. Takto je hrtan zavesený na jazylke. Ďalšia chrupka hrtana má tvár prstienka a nazýva sa chrupkou prstencovitou. Je spojená kĺbmi s dolnými rohmi štítnej chrupky. Vzadu je širšia a na túto časť nasadajú dve trojboké pyramídovité chrupky krhlovité.

Medzi prstencovitou chrupkou a krhlovitými chrupkami sú kĺby, ktoré umožňujú pohyby krhlovitých chrupiek. Krhlovité chrupky vybiehajú na spodnej časti na dva výbežky. Smerom dopredu smeruje hlasivkový výbežok, na ktorý sa upínajú hlasivkové väzy. Smerom dozadu vybieha svalový výbežok, na ktorý sa upínajú svaly pohybujúce krhlovitými chrupkami.
K vnútornej ploche štítnej chrupky je pripevnená ďalšia chrupka, ktorá má tvar tenisovej rakety. Rozšírenou časťou prekrýva vchod do hrtana a nazýva sa preto hrtanovou príchlopkou.

Na chrupky hrtana sa upínajú početné drobné priečne pruhované svaly, ktoré pohybujú kĺbmi spojenými s chrupkami. Svaly vplývajú najmä na krhlovité chrupky, a tým na hlasivkové väzy, ktoré medzi sebou uzatvárajú hlasivkovú štrbinu. Niektoré svaly otvárajú, niektoré uzatvárajú hlasivkové väzy. Takto tieto svaly regulujú prechod vzduchu z hrtana do pľúc a tým, že napínajú alebo povoľujú hlasivkové väzy, umožňujú a podmieňujú vydávanie hlasu.
Dutinu hrtana rozdeľujeme na hornú, strednú a dolnú časť. Hornú časť označujeme ako predsieň hrtana. Otvorom, ktorý označujeme ako vchod hrtana, je spojená s hltanom. Stredná časť hrtana je ohraničená zdola hlasivkovými väzmi, ktoré sú pokryté sliznicou a podmieňujú pravé hlasivkové väzby. Zhora je oddelená stredná časť hrtana od predsiene nepravými hlasivkovými väzmi, ktorých podkladom sú zosilnené pruhy väziva. Tieto pruhy väziva sa však na rozdiel od hlasivkových väzov ani nenapínajú, ani nepovoľujú a ani sa nezúčastnia na otváraní a uzatváraní hlasivkovej štrbiny. Dolná časť hrtana spája hrtan s priedušnicou. Hrtan je vystlaný sliznicou podobného usporiadania ako sliznica v nosovej dutine.
 
Priedušnica
Priedušnica tvorí pokračovanie dýchacích ciest. Je to rúrka, ktorej priemer je 12 – 14 cm. Tvoria ju chrupkové prstence spojené väzivom. Chrupkové prstence nie sú úplné, ale majú tvár podkovy vzadu otvorenej. V tejto časti je stena priedušnice doplnená väzivom, ktorom prebiehajú snopce hladkej svaloviny. Je uložená pred pažerákom, s ktorým spolu prechádza z krku do hrudníka. Vo výške štvrtého hrudného stavca sa rozdeľuje na pravú a ľavú priedušku pre pravé a ľavé pľúca. Prieduška pre pravé pľúca je hrubšia ako prieduška pre ľavé pľúca. Priedušky majú podobnú stavbu ako priedušnica.
Priedušnica je vystlaná sliznicou, ktorá podobne ako sliznica hrtana je na povrchu pokrytá viacvrstvovým epitelom s pohyblivými riasinkami. V podslizničnom väzive je množstvo drobných žliaz.
 
Pľúca
Pľúca sú vložené do hrudníkovej dutiny. Pravé pľúca vyplňujú pravú, ľavé ľavú polovicu hrudníka. Od seba sú oddelené medzipľúcím. Tvár pľúc je určený tvarom hrudníkovej dutiny. Možno povedať, že pľúca majú tvár nepravidelného kužeľa, ktorý svojou širokou spodinou nalieha na bránicu; hrot prečnieva niekoľko centimetrov nad prvé rebro a kľúčovú kosť do výšky tela prvého hrudníkového stavca. Preto sú dýchacie cesty hrotov pľúc najlepšie počuteľné v nadkľúčovej  jamke. Na vnútornú plochu steny hrudníka nalieha rebrová plocha pľúc, ktorá je zakrivená podľa zakrivenia z hrudníkovej steny. Smerom k medzipľúciu je obrátená  medzipľúcna plocha. Na tejto ploche vstupujú do pľúc pravá a ľavá prieduška. Spolu s nimi vstupujú do pľúc vetvy pľúcnice a vystupujú pľúcne žily. Miesto vstupu a výstupu týchto útvarov označujeme ako bránu pľúc. Dolná časť medzipľúcnej plochy nalieha na srdce. V tomto mieste je plocha vyhĺbená (vyhĺbenina srdca). Vyhĺbenie je viac vyznačené na ľavých pľúcach, keďže srdce je uložené viac v ľavej polovici hrudníka. Preto aj ľavé pľúca sú o niečo menšie ako pravé.
Zárezy rozdeľujú pľúca na laloky. Pravé pľúca sú dvoma zárezmi rozdelené na horný, stredný a dolný lalok. Ľavé majú iba jeden zárez, ktorý ich rozdeľuje na horný a dolný lalok.

Farba pľúc u dospelého človeka je sivoružová, u malého dieťaťa svetloružová. Sivastú farbu pľúcam dospelého človeka dodávajú čiastočky prachu, ktoré sa pri dýchaní zachycujú v pľúcach. Na povrchu pľúc je mriežkovitá kresba, ktorá povrch pľúc rozdeľuje na nepravidelné políčka. Každé políčko zodpovedá jednému lalôčiku, z ktorých sa pľúca skladajú.
 
Skladba pľúc
Pľúca u človeka majú veľmi dôležitú stavbu. Priedušky vstupujúce do pľúc sa rozvetvujú na tenšie a tenšie vetvičky a vytvárajú tak prieduškový (bronchiálny) strom. Najtenšie koncové vetvičky bronchiálneho stromu ústia do mechúrikov (alveol) pľúc, ktoré predstavujú miesta, kde sa deje vlastná výmena dýchacích plynov.
Stena mechúrikových (alveolárnych) kanálikov a najmä mechúrikov je veľmi tenká a tvorí je jedna vrstva tenkých plochých epitelových buniek. Okolo nich je tenká vrstvička väziva, v ktorom prebieha hustá sieť krvných  kapilár, do ktorých krv privádza pľúcnica a odvádzajú pľúcne žily. Takto kapiláry naliehajú tesne na steny pľúcnych alveol, pričom tenkosť ich stien dovoľuje ľahkú výmenu dýchacích plynov.

Pľúca sú na povrchu obalené popľúcnicou, ktorá je pevne zrastená s pľúcami. Popľúcnica je časťou mokvavej blany, ktorý vystiela dutinu hrudníka ako tzv. pohrudnica. Popľúcnica a pohrudnica sú spojené a do seba prechádzajú pri híle pľúc a obaľujú aj útvary, ktoré tu vstupujú do pľúc a vystupujú z pľúc. Pohrudnica a popľúcnica majú podobnú skladbu ako pobrušnica. V podstate ide o väzivovú blanu pokrytú na povrchu jednou vrstvou plochých epitelových buniek. Medzi popľúcnicou a pohrudnicou je štrbina – pohrudnicový priestor, v ktorom je za normálnych okolností malé množstvo riedkej tekutiny, ktorá zvlhčuje povrch popľúcnice a pohrudnice a umožňuje tak hladké pohyby pľúc pri dýchaní.

Cez pľúca prebieha malý čiže pľúcny krvný obeh, vychádzajúci z pravej komory srdca ako pľúcnica a končiaci sa v ľavej predsieni srdca, do ktorej sa vlievajú pľúcne žily. Pľúcnica sa v pľúcach rozvetvuje, prebieha súbežne s bronchiálnym stromom a plní krvou kapilárne siete okolo alveol. Krv sa odvádza pľúcnymi žilami. Tento obeh slúži ako okysličovanie krvi a stojí teda v službách celého organizmu. Označujeme ho ako funkcionálny obeh. O výživu pľúc sa stará  obeh výživový, ktorý tvoria tenké tepny vychádzajúce zo srdcovnice, prebiehajúce spolu s prieduškami. Nazývame ich prieduškovými tepnami.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu