Štruktúra bunky

Štruktúra bunky

Tvar, veľkosť a vnútorné usporiadanie je dedične a funkčne podmienený.

Tvar: guľovitý, tyčinkovitý, vajcovitý, hviezdicovitý atď.

Veľkosť: od 10 do 100 mikrometrov (výnimkou je extrémne veľká bunka: vajíčko vtákov, bunka baktérií: 0,8 mikrometra, ľudské vajíčko: 150 mikrometrov, spermia: 60 mikrometrov)

Všeobecná štruktúra prokaryotickej bunky:

(1) Bunkové povrchy:
a) Bunková stena (peptydoglykánová)
b) Cytoplazmatická membrána

(2) Cytoplazma

(3) Nepravé jadro: voľne uložená molekula DNA

(4) Ribozómy: menšie ako v EB

(5) Plazmidy: malé molekuly DNA zvinuté do kruhu, ktoré nesú gény, ktoré nie sú nevyhnutné pre život. Nesú informáciu, ktorá bunku zvýhodňuje (napr. gény pre rezistenciu voči antibiotikám)

Všeobecná štruktúra eukaryotickej bunky (spoločné znaky rastlinnej aj živočíšnej bunky):

(1) Bunkové povrchy:
a) Bunková stena (LEN v RASTLINNÝCH BUNKÁCH)
b) Cytoplazmatická membrána
(2) Cytoplazma
(3) Bunkové organely:
a) Membránové (sú obalené biomembránou)
b) Fibrilárne (vláknité)
(4) Neživé súčasti bunky (inklúzie)

(1) Bunkové povrchy:
a) Bunková stena:
Na povrchu rastlinných, hubových buniek a baktérií.
NIKDY nie je na povrchu živočíšnych buniek.
Zabezpečuje mechanickú ochranu bunky

b) Cytoplazmatická membrána:
Tvorí povrch živočíšnych buniek.
Semipermeabilná (polopriespustná) = selektívne = výberovo reguluje príjem a výdaj látok bunkou.
Je osmotickou bariérou.

(2) Cytoplazma:

Tvorí vnútorné prostredie bunky.

Má želatínovú konzistenciu.

Je v neustálom pohybe.

Prebieha v nej výmena látok a energie

Je tvorená OL a AL.

(3) Bunkové organely:
a) Membránové (sú obalené biomembránou)

Biomembrána:

A) Jadro:
Obalené dvojitou membránou (karyolémou), ktorá je prestúpená pórmi.
Je koordinačné, reprodukčné a riadiace centrum bunky.
Nenachádza sa len v červených krvinkách a sitkoviciach.
Vo vnútri má chromatín – základná zložka chromozómov a jadierko – nestála súčasť jadra, pri delení zaniká, tvorí sa v ňom r-RNA.

B) Endoplazmatické retikulum:
Membránový systém spločtených kanálikov a mechúrikov.
Viaže sa na jadrovú membránu.
Môže byť hladké = bez ribozómov (tvoria sa v ňom lipidy a vitamín D), alebo zrnité = na membránach má pripojené ribozómy (tvoria sa v ňom proteíny)

C) Ribozómy:
Sú tvorené r-RNA a bielkovinou, sú zložené z dvoch podjednotiek a buď sú uložené voľne v cytoplazme, alebo sú viazané na ER.

D) Golgiho aparát:
Sústava veľkých sploštených mechúrikov, má syntetickú a sekrečnú funkciu.

E) Mitochondrie:
Energetické, metabolické a respiračné centrum bunky.
Majú dvojitú membránu (vonkajšia hladká, vnútorná zrnitá).
Je semiautonómna organela (má vlastnú DNA a vlastné ribozómy)

b) Fibrilárne (vláknité)

A) Cytoskelet tvorený z mikrofilamentov (vláken), mikrotubulov (trubíc), ktoré sa dokážu skracovať, naťahovať.

B) Chromozómy, ktoré sú stálou súčasťou jadra, obsahujú DNA a bielkovinu

C) Mitotický aparát bunky, ktorý zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek pri delení. Obsahuje centriol a deliace vretienko, ktoré pozostáva z mikrotubulov.

(4) Neživé súčasti bunky (inklúzie): majú význam ako rezervné látky (škrob, glykogénové a tukové kvapky)

Rozdiely medzi RB a ŽB

Živočíšna bunka obsahuje navyše:

(1) Lyzozómy: slúžia na trávenie

Rastlinná bunka obsahuje navyše:

(1) Bunkovú stenu

(2) Plastidy: sú tvorené dvoma membránami, majú vlastnú DNA a ribozómy ( sú semiautonómne organely)

a) Chloroplasty:
vo vnútri je stróma (matrix) a tylakoidy (mechúriky). Tylakoidy sa ukladajú na seba a vytvárajú graná, obsahujú zelené farbivo chlorofyl.

b) Chromoplasty:
obsahujú karotenoidy a xantofyly, sú v kvetoch, plodoch a listoch

c) Leukoplasty:
Bezfarebné, sú v bezfarebných častiach rastliny (korene, hľuzy), hromadia sa v nich zásobné látky:

(3) Vakuoly:
Obalené jednou membránou – tonoplastom, obsahujú bunkovú šťavu.