Rozmnožovanie bunky

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 29.10.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 710 slov
Počet zobrazení: 5 612
Tlačení: 472
Uložení: 521
Rozmnožovanie bunky
 
BUNKOVÝ CYKLUS:
 
Tvoria dve fázy:
(1) Interfáza (obdobie, kedy sa bunka nedelí: G1, S, G2 fáza)
(2) M fáza (obdobie, kedy sa bunka delí: mitóza, alebo meióza)
 
G1 fáza bunkového cyklu
Nazýva sa aj postmitotická, pretože prebieha po mitóze. Začína teda v okamihu rozdelenia bunky (po vzniku novej bunky). V tejto fáze sa bunka zotavuje z delenia a začínajú sa syntetické procesy - tvoria sa látky potrebné pre replikáciu DNA. Okrem toho bunka rastie a syntetizujú sa všetky látky, ktoré sú pre rast potrebné.
V G1 fáze sa nachádza hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu. To znamená, že za nepriaznivých podmienok môže zastaviť nie len G1 fázu, ale aj celý bunkový cyklus.
 
S fáza bunkového cyklu
Trvá asi 1/4 cyklu. Svoje meno má odvodené od prvého písmena v slove syntéze. Dochádza tu totiž k syntéze – teda tvorbe DNA, hmoty chromozómov a bielkovín. Práve tu sa premieňa jednochromatídový chromozóm na dvojchromatídový. Je časovo z pomedzi všetkých fáz bunkového cyklu najdlhšia. Po skončení S-fázy má jadro dvojnásobný počet chromozómov (zdvojené chromatidy, ktoré zostávajú spojené v mieste centroméry a rozdelia sa až neskôr v anafáze mitózy).
 
G2 fáza bunkového cyklu
Nazýva sa aj postsyntetická – pretože nasleduje po syntetickej fáze, alebo predmitotická, pretože prebieha presne pred fázou mitózy. Je druhou prípravnou fázou. Pokračujú v nej syntetické procesy. Syntetizujú sa hlavne bielkoviny, ktoré sa podieľajú na tvorbe mitotického aparáta. Bunka v nej rastie a pripravuje na rozdelenie jadra.
 
Regulácia bunkového cyklu:
(1) Látkový:
Niektoré chemické látky majú stimulačný účinok (iniciujú bunkové delenie, napr. rastové regulátory), iné inhibičný účinok (spomaľujú až zastavujú bunkové delenie, napr. kolchicín, alebo cytostatiká, ktoré sa využívajú pri liečbe nádorových ochorení). Najväčší účinok majú v G1 fáze, kde je hlavný kontrolný uzol)
(2) Vírusy:
Môžu vyvolať nekoordinované delenie buniek, ktoré má za následok vznik nádorových ochorení.
 
Delenie buniek pozostáva z:
(1) Delenia jadra (karyokinéza)
(2) Delenia bunky (cytokinéza)
 
Chromozóm je základná jednotka bunkového delenia. Telové (somatické bunky) majú chromozómy v pároch (jeden od otca, jeden od matky) tj. sú diploidné (2n). Pohlavné bunky majú polovičný počet chromozómov, tj. sú haploidné.
 
Typy delenia:

(1) Amitóza:
Priame delenie buniek, zriedkavý spôsob delenia, bunka sa delí na dve časti, ktoré nie sú presné polovice. Napr. poškodené, alebo patogéne bunky.

(2)
Mitóza (nepriame delenie buniek):
Najčastejší spôsob delenia pomocou mitotického aparátu, ktorý zabezpečí presné rozdelenie chromozómov, pred delením (v S fáze) sa DNA aj hmota celého chromozómu zdvojí (jednochromatídový chromozóm sa mení na dvojchromatédový). Skladá sa zo 4 fáz:

PROFÁZA:

Chromozómy sa špiralizujú, rozpúšťa sa jadrová membrána, zaniká jadierko, vzniká deliace vretienko a centriol sa delí ( každá polovica putuje na opačný pól bunky).
 
METAFÁZA:
Dvojchromatídové chromozómy sa umiestnia v strede bunky (ekvatoriálna rovina) a pozdĺžne sa rozštiepia (a centroméru sa upnú vlákna deliaceho vretienka, ktoré sa kontrakciou stiahnu a chromozóm rozštiepia)
 
ANAFÁZA:
Mikrotubuly deliaceho vretienka sa skracujú a dôjde k úplnému rozdeleniu centroméry na dve časti. Pokračuje vzďaľovanie a rozchádzanie dcérskych chromatíd k protiľahlým pólom. Tvorí sa čiastočná prepážka.

TELOFÁZA:
Zaniká deliace vretienko, chromozómy sa dešpiralizujú, tvorí sa jadrová membrána a jadierko. Prebieha cytokinéza.
 
Výsledok mitózy:
Dve dcérske bunky s rovnakým počtom chromozómov, ako mala materská bunka (ak materská bunka 2n, tak dcérska bunka 2n, ak materská bunka 1n, tak dcérska bunka 1n!!!
 
(3) Meióza:
Prebieha v dvoch po sebe idúcich delení. V profáze vznikajú homologické páry chromozómov (bivalenty), ktoré sú spojené až do konca telofázy.

Prvé meiotické delenie:
-  Po S fáze sú chromatídy zdvojené
-  V profáze sa homologické chromozómy párujú a vytvárajú bivalenty (každý bivalent má chromatídy = dva spojené rovnaké chromozómy, tj. jeden od otca, jeden od matky)
-  Susediace chromatídy homologických chromozómov sa prekrížia (crossing over) a vymenia si časť DNA
-  Na konci profázy sa chromozómy oddelia, zaniká jadrová membrána, vytvára sa deliace vretienko.
-  V metafáze sa oddelené bivalenty sústredia v ekvatoriálnej rovine, ale NEROZDELIA sa pozdĺžne na dve chromatídy.
-  V anafáze celé dvojchromatídové chromozómy putujú na protiľahlé póly bunky, čím dochádzka k redukcii počtu chromozómov na polovicu.
-  V telofáze po karyokinéze nastáva cytokinéza a výsledkom sú DVE DCÉRSKE BUNKY S POLOVIČNÝM POČTOM CHROMOZÓMOV
 
Prebieha krátka interfáza, v ktorej sa ale DNA Nereplikuje a nastáva:
 
Druhé meiotické delenie:
-  Prebieha v oboch bunkách s haploidným počtom dvojchromatídových chromozómov, ktoré sa na konci metafázy pozdĺžne rozdelia na dve chromatídy.
-  V anafáze putujú k protiľahlým pólom bunky (už sú jednochromatídové)
-  V telofáze  prebehne cytokinéza.
 
Meiózou sa delia len diploidné bunky, z ktorých po ukončení oboch delení vzniknú 4 dcérske bunky s haploidným počtom chromozómov!!

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu