Generatívne rastlinné orgány

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 29.10.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 513 slov
Počet zobrazení: 14 142
Tlačení: 645
Uložení: 662
GENERATÍVNE RASTLINNÉ ORGÁNY (KVET, SEMENO, PLOD)
Tvoria pohlavné bunky, ktoré slúžia na rozmnožovanie rastlín a zachovanie druhu. Základné rozmnožovacie častice rastlín sú výtrusy a semená, podľa čoho rastliny delíme na výtrusné a semenné. Výtrusy vznikajú zo somatických buniek materskej rastliny (ich DNA je zhodné s materskou rastlinou = nižšie rastliny) a semená vznikajú v kvetoch. Sú výsledkom opelenia a oplodnenia. Reprodukčné orgány semenných rastlín sú listového pôvodu, nahosemenné rastliny ich majú uložené v samčích a samičích šištičkách, krytosemenné v kvetoch.
 
(1) KVET (FLOS):
 
KRYTOSEMENNÝCH RASTLÍN:
- Súbor premenených listov slúžiaci na pohlavné rozmnožovanie
- Skladá sa z:
a) Kvetného lôžka: rozšírená horná časť kvetnej stopky, kde sú uložené
b) Kvetné obaly: kalich a koruna
c)  Pohlavné orgány: tyčinka a piestik
 
1 = kvetná stopka, 2 = kvetné lôžko, 3 = kvetné obaly, 4 = tyčinky, 5 = piestik.
 
KVETNÉ OBALY: ochranná funkcia, rôzne sfarbené, lákajú opeľovačov, môžu byť:

(A)   ROZLÍŠENÉ ( u dvojkličnolistových ratslín) na:
- KALICH (CALYX = K): vonkajšia zväčša zelená časť
- KORUNA (COROLLA = C):  vnútorná, pestro sfarbená (u hmyzoopelivých), alebo nenápadná, alebo úplne chýba (u vetrom opelivých)
(B)  NEROZLÍŠENÉ: ( u jednokličnolistových rastlín)
- OKVETIE (PERYGÓN): tvarovo a farebne nerozlíšené okvetné lístky.
 
REPRODUKČNÉ / ROZMNOŽOVACIE ORGÁNY:

(A)  SAMČIE TYČINKY (ANDROECEUM = A)
- skladá sa z nitky peľnice
- Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu
- V peľnici sa nachádzajú dva peľové vaky.
- Každý peľový vak má dve peľové komôrky , v ktorých sa  vytvárajú peľové zrná.
- Peľové zrnko je samčia pohlavná bunka = gaméta
 
(B)  SAMIČÍ PIESTIK (GYNECEUM = G)
-  Vzniká u krytosemenných rastlín zrastením jedného alebo viacerých samičích plodolistov
-  Skladá sa z:
-  BLIZNY: vrchná časť, na ktorej sa zachytáva a klíči peľové zrnko
-  ČNELKY: stredná, rôzne dlhá časť
-  SEMENNÍKA:  spodná rozšírená časť, nachádza sa v ňom jedno, alebo viac vajíčok, môže byť vrchný (1) kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom, polospodný (2) kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred, spodný (3) kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom.
Vajíčko sa vyvíja z delivého pletiva z placenty, ku ktorej je pripojené vajíčkovou šnúrkou.
 
Opelenie:
1)  Peľ sa vetrom alebo hmyzom dostane na bliznu piestika
2)  Peľové zrnká vznikajú redukčným delením, takže sú haploidné (1n)
3)  Skôr ako peľové zrnko opustí peľovú komôrku, jeho jadro sa mitoticky delí a vzniká:
VEGETATÍVNA (vyživovacia) bunka, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a
 GENERATÍVNA (pohlavná) bunka
4)  Z vegetatívnej bunky vyrastá peľové vrecúško k vajíčku
5)  Generatívna bunka sa delí na dve spermatické bunky (každá je 1n)
 
Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu, tak ide o samoopelenie, ak je peľ prenesený na iný kvet, ide o cudzoopelenie. Na každom plodoliste sa nachádza zárodočné pletivo (placenta) kde sa vytvárajú vajíčka (obr. a).

Vajíčko u rastlín je mnohobunkový útvar, ktorý pokrývajú obaly - integumenty ( a-2). V obaloch je otvor  -mikropyla, peľový vchod (a-1), ktorý umožňuje samčím gamétam preniknúť do vajíčka a oplodniť vajcovú bunku. Vo vnútri vajíčka sa nachádza pletivo nucelus (a-3), ktorého jedna bunka - materská bunka (b)  sa zväčšuje a redukčne sa delí. Vzniknú 4 haploidné bunky, ktoré tvoria samičiu megaspóru - nezrelý zárodočný miešok (c). U väčšiny rastlín tri z týchto buniek zanikajú a zostane len jedna bunka, ktorá sa ďalej vyvíja (d). Tá vytvorí jednobunkový zárodočný miešok s jadrom. Toto jadro sa tri krát za sebou delí, vznikne tak 8 jadier, ktoré tvorí 8 jadrový zrelý zárodočný miešok. 

Oplodnenie:
1)  Jedna spermatická bunka splynie s vajcovou za vzniku diploidnej zygoty (embrya: 1n + 1n = 2n)
2)  Druhá spermatická bunka splynie s diploidným centrálnym jadrom zárodočného mieška a vznikne triploidný endosperm (1n + 2n = 3n), ktorý má vyživovaciu funkciu.
 
NAHOSEMENNÝCH RASTLÍN:
Často sa označujú ako „nepravé kvety“. Sú farebné odlíšené. Žlté kvetné šištice sú samčie a červené kvetné šištice samičie. Vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov. Toto umiestnenie je dôležité pre ich charakteristickú vetroopelivosť.
 
Samčia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky (výtrusné listy – mikrosporofyly). V každej tyčinke sú 2 voľné alebo zrastené peľové komôrky (výtrusnice – mikrosporangiá). V nich vznikajú jednobunkové peľové zrná (mikrospóry).
 
Samičia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané podporné listene (bractea). V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny (plodolisty - makrosporofyly), ktoré nesú 2 nahé vajíčka (výtrusnice – makrosporangiá). Keďže vajíčka nie sú uzavreté v piestiku ako u magnoliorastov a aj vzniknuté semená nie sú chránené oplodím, označujú sa ako nahé vajíčka. V nich vzniká materská bunka zárodočného mieška (makrospóra).
 
Rozdelenie kvetov:

Podľa pohlavných orgánov:
1)  Jednopohlavný: má len samčie alebo len samičie pohlavné orgány
Jednodomá rastlina: má jednopohlavné kvety oboch typov
Dvojdomá rastlina: má jednopohlavné kvety jedného typu
 
2)  Obojpohlavný: má samčie aj samičie pohlavné orgány
Podľa súmernosti:
1)  Súmerné: s jednou rovinou súmernosti
2)  Pravidelné: majú viac rovín súmernosti.
3)  Asymetrické: bez roviny súmernosti.
 
Typy súkvetí:
1)  Strapcovité: bočné stonky neprerastajú hlavnú stonku
- strapec (napr. ríbezľa, čremcha)
- klas (napr. skorocel)
- jahňada (napr. breza, lieska, vŕba)
- chocholík (napr. hruška)
- okolík (napr. prvosienka)
- šúľok (napr. kukurica, puškvorec)
- hlávka (napr. ďatelina)
- úbor (napr. púpava, margaréta)
- šiška (napr. borovica)
 
2)  Vrcholíkovité: bočné stonky prerastajú skrátenú hlavnú stonku
- kosáčik (napr. mečík)
- skrutec (napr. nezábudka)
- vejárik (napr. kosatec)
- vidlica (napr. silenka)
- mnohoramenný vrcholík (napr. baza)
 
3)  Zložené: vznikli kombináciou rovnakých, alebo odlišných súkvetí
 
Vyjadrenie stavby kvetu.

a) kvetným vzorcom – predstavuje symbolické vyjadrenie stavby kvetu pomocou
medzinárodných symbolov
↓ - súmerný kvet
* alebo Ä - pravidelný kvet
♀ - piestikový kvet
♂ - tyčinkový kvet
P – okvetie
K – kalich
C – koruna
A – tyčinky
G – piestiky
∞ - veľký počet kvetných častí
[ ] – zrastajúce časti
 
tulipán : * P 3+3 A3+3 G(3)
 
čítaj: pravidelný kvet, ktorého okvetie je tvorené z 3 okvetných lístkov usporiadaných v 2 sústredných kružniciach, podobne sú usporiadané aj tyčinky, vrchný piestik zrástol z 3 plodolistov
 
prvosienka: * K(5) [C(5)A(5)] G(5)
 
čítaj: pravidelný kvet, ktorého kalich je zrastený z 5 kališných lístkov, 5 zrastených korunných lupienkov zrastá spolu s 5 tyčinkami, vrchný piestik zrástol z 5 plodolistov
 
b) kvetným diagramom – predstavuje grafické vyjadrenie počtu a postavenie kvetných
orgánov pri pohľade na kvet zhora.
 
(2) SEMENÁ a PLODY:
Semeno vzniká premenou piestika, ako výsledok procesu opelenia a oplodnenia. Jeho hlavnou úlohou je výživa semien. Plod vzniká po oplodnení zo semenníka, ktorý zdužnatie.
 
Nahosemenné rastliny (borovicorasty) nemajú vajíčka uzavreté v plodolistoch, preto tvoria semenné plody. Sú to: šiška (smrek), šišková bobuľa (borievka), semenná bobuľa (tis), semenná kôstkovica (cykas).
Krytosemenné rastliny (magnóliorasty) majú plodolisty zrastené do piestika. Na tvorbe plodu sa zúčastňujú steny semenníka, z ktorých vzniká oplodie. V dobe zrelosti býva oplodie: tvrdé a suché alebo dužinaté. Ak sa na tvorbe plodu zúčastňujú aj iné časti kvetu napr. kvetné lôžko ide o nepravé plody.


Plod sa skladá zo:
1)  SEMIEN: vznikli po oplodnení vajíčka. Každé semeno tvorí:
a)  Osemenie: vzniklo premenou vajcových obalov  a má ochrannú funkciu
b)  Vyživovacie pletivo (endosperm) obsahuje zásobné látky
c)  Zárodok: nesie základ koreňa, rastový vrchol, klíčne listy
 
2)  OPLODIA: stena plodu, ktorá vznikla premenou plodolistov
a)  Exokarp: blanitá šupka
b)  Mezokarp: stredná vrstva z dužinatého parenchýmu
c)  Endokarp: vnútorná blanitá (jadrovník malvíc) alebo sklerenchymatická vrstva (kôstka kôstkovíc)

Rozdelenie plodov podľa premeny:
a) pravé plody – vznikli premenou piestika
b) nepravé plody – vznikli premenou piestika a iných častí kvetu (napr. malvica)

Rozdelenie plodov podľa oplodia:

1. Suché

a) pukavé – väčšinou viacsemenné plody, ich oplodie sa v čase zrelosti rôznym spôsobom otvára a uvoľňuje semená
-  mechúrik (pivonka) - vývojovo najstarší plod
-  struk (bôbovité)
-  šešuľa (kapustovité) – rozdelená blanitou priehradkou (rámik), na ktorej sa nachádzajú semená
-  šešuľka (kapustovité)
-  tobolka (mak, prvosienka)
 
b) nepukavé – najčastejšie jednosemenné, v čase zrelosti semená neuvoľňujú, ale v celku sa oddeľujú od materskej rastliny
 - nažka (astrovité) – častokrát má vytvorené lietacie zariadenie (púpava)
 - oriešok (lieska) – vytvorené sklerenchymatické oplodie
 - zrno (lipnicovité) – oplodie tesne prilieha k osemeniu
 
c) delené – v čase zrelosti sa neotvárajú, ale rozpadávajú sa na jednosemenné diely
  - pastruk – priečnymi priehradkami je rozdelený na jednosemenné časti (ranostaj)
  - dvojnažka – rozpadáva sa na dve jednosemenné nažky (javor)
  - tvrdka – rozpadáva sa na 4 jednosemenné časti (hluchavka)
 
2. Dužinaté: oplodie je rozdelené na vonkajšiu, strednú a vnútornú časť
 -  bobula – ergeš
 -  kôstkovica – čerešňa
 -  malvica – viacsemenný dužinatý plod (jablko)

Súplodie – súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia

a) voľné – strapec bobúľ hrozna, strapec bobúľ ríbezle, nažky v úbore slnečnice, zrná ryže v metline, zrná kukurice v šúľku
b) zrastené – súplodie bobúľ ananásu
 
Plodstvo – súbor plodov, ktoré vzniklo z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov (napr. plodstvo kôstkovičiek – malina, plodstvo nažiek – jahoda, plodstvo nažiek v zdužnatenej čiaške – ruža šípová)
 
Hlavnou úlohou plodov a semien je zabezpečiť rozmnožovanie rastlín. Plody a semená majú rôzne mechanizmy, ktorými sa dokážu rozširovať do okolia.
 
Semená a plody sa rozširujú:
- vlastnými silami - semená sú z plodov vyhadzované na základe nerovnomerného napätia v oplodí napr. netýkavka

- vetrom - semená majú "lietacie" zariadenia napr. padáčik (púpava), krídelka (borovica, javor), páperie (topoľ)

- vodou - osemenie umožňuje semenám udržať sa na hladine (kokosovník)

- zvieratami - plody a semená sa prichytávajú na srsť živočíchov háčikmi (lopúch), alebo sú zožraté a sú roznášané trusom (dužinaté plody)

- človekom pri pestovaní kultúrnych plodín, prenášanie odevom

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu