Rozmnožovanie rastlín – nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie, rodozmena

Rozmnožovanie rastlín – nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie, rodozmena

Rozmnožovanie rastlín zabezpečuje zachovanie druhu. Jeho funkciou je prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov.

Rozmnožovanie rastlín môže byť:

• Nepohlavné (vegetatívne)
• Pohlavné (generatívne)

1. Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie

Pri nepohlavnom rozmnožovaní potomstvo vzniká z telových buniek rodiča.

1. Rozmnožovanie výtrusmi (spórami)

   Nový jedinec môže vznikať zo spóry (výtrusu), ktorá sa tvorí v sporangiofóroch (výtrusniciach) = výtrusné rastliny (machorasty, prasličky, plavúne, paprade).

   Výtrusy sú nepohlavné rozmnožovacie častice, ktoré sú výsledkom redukčného delenia.

2. Rozmnožovanie vegetatívnymi časťami rastliny

   Nový jedinec vzniká z vegetatívnej časti materského organizmu s genotypom zhodným s materskou rastlinou.

   Príklady:

   • Cibuľkami: snežienky, tulipány, narcisy
   • Hľuzami: georgína
   • Poplazmi: jahody
   • Odrezkami: koreňové, listové, stonkové

   Znaky a vlastnosti sa prenášajú nezmenené = využitie v záhradkárstve, ovocinárstve – kvôli zachovaniu sorty.

2. Pohlavné (generatívne) rozmnožovanie

Jedinec vzniká splynutím dvoch gamét (pohlavných buniek), ktoré môžu byť:

• Izogamety: nerozlíšené na samčie a samičie, ich splývanie sa nazýva izogamia.
• Anizogamety: rozlíšené na samčie spermatozoidy – malé, pohyblivé a samičie vajcové bunky – veľké, nepohyblivé.

Gamety vznikajú redukčným delením a ich splynutiu predchádza opelenie. Splynutím haploidných gamét vzniká diploidná zygota, ktorá sa mitoticky delí a vzniká z nej nový jedinec.

Podľa spôsobu opelenia rozlišujeme:

• Samoopelivé rastliny: splýva samčia a samičia bunka toho istého kvetu.
• Cudzoopelivé rastliny: peľové zrnko sa prenáša na inú rastlinu hmyzom, vetrom.

Partenogenéza: semeno vzniká z neoplodnenej vajcovej bunky (alchemilka).

3. Rodozmena rastlín

Rodozmena je striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie.

• Nepohlavná generácia – sporofyt (S): rozmnožuje sa spórami (výtrusmi), je 2n, vzniká mitotickým delením zygoty. Tvorí výtrusnice, v ktorých meiózou vznikajú výtrusy (spóry).
• Pohlavná generácia – gametofyt (G): je 1n.

Rodozmena môže byť:

• Izomorfná: gametofyt (G) a sporofyt (S) sú tvarovo rovnaké – napr. riasy.
• Heteromorfná: gametofyt (G) a sporofyt (S) sa tvarovo líšia. Buď sporofyt (S), alebo gametofyt (G) je potlačený – vyššie rastliny.

4. Rodozmena machorastov

1. Z jednobunkového haploidného výtrusu rastie prvoklík.

2. Z neho klíčia zelené machové rastlinky – gametofyty, na ktorých rastú:

   • Plemenníčky: tvoria bičíkaté spermatozoidy.
   • Zárodočníky: tvoria vajcovú bunku – oosféru.

3. Podmienkou splynutia je voda. Po splynutí vzniká diploidná zygota (2n) v zárodočníku. Tá sa mitoticky delí a vzniká zárodok.

   Z neho rastie stopka s výtrusnicou = sporofyt, ktorý nevie fotosyntetizovať (preto je sporofyt závislý od gametofytu).