Semenné rastliny

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 29.10.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 063 slov
Počet zobrazení: 17 519
Tlačení: 950
Uložení: 812
SEMENNÉ RASTLINY
-  Najvyššie organizované mnohobunkové vyššie rastliny
-  Telo má koreň, stonku, listy s diferencovanými pletivami, má kvet a semená
-  G je úplne závislý na S

-  Delíme ich na
1)  Nahosemenné rastliny (semeno voľne uložené)
2)  Krytosemenné (semená kryté v plodolistoch)
 
Nahosemenné rastliny:
-  Nemajú bliznu ani kvetné obaly, preto peľ prechádza priamo k vajíčku
-  Opelenie zabezpečuje zvyčajne vietor
-  Oplodnenie zabezpečuje len jedna samčia gaméta, pretože druhá zaniká (NIE dvojité oplodnenie ako pri krytosemenných rastlinách)
-  Chýbajú im kvety v pravom zmysle slova.
-  Vedieť stavbu samčej a samičej šištice
-  Obal vajíčka má na vrchole otvor s kvapkou tekutiny (polinačná kvapka), na ktorú dopadajú peľové zrnká. Tekutina pomaly vysychá a zrnká prenikajú do vajíčka, kde v peľovom vrecúšku vyklíčia. Z neho sa uvoľnia dve spermatické bunky. Jedna zanikne a druhá splynie s vajcovou za vzniku zygoty.
-  Z oplodnených vajíčok sa vytvoria semená, ktoré sú voľne uložené na plodolistoch, spravidla sú okrídlené a rozširujú sa pomocou vetra.
 
-  Systém:
Oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta)
-  Stromovitý vzhľad, kolaterálne CZ
-  Listy premenené na ihlice
-  Vznikli z kordaitorastov v karbóne
 
1.trieda: Ginká (Ginkgopsida):
Dnes žije už len jediný druh - ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba). Je to najstaršia "žijúca fosília", ktorá je súčasťou zemskej flóry už vyše 200 miliónov rokov. Má charakteristické vejárovité listy s rovnobežnou žilnatinou, ktoré sú na jeseň jasnožlté, potom opadnú. Vyrastajú z brachyblastov – skrátených konárikov. Plod je žltý, dužinatý, podobný kôstkovici, s jedlým CDROM a typickým zápachom. Ginko rastie prirodzene už len na jednom mieste v Číne, inde ako kultúrna drevina (na Slovensku rastie takto asi 140 jedincov). Dožíva sa úctihodného veku 1 200 až 2 000 rokov. Výťažok z ginka pôsobí pozitívne na prekrvenie periférneho cievneho systému.
 
2. Trieda: Ihličnany(Pinopsida):
Ihlicovité listy, zväčša neopadavé a ich stredom sa tiahne cievny zväzok. Veľa druhov sa využíva v papierenskom a drevárskom priemysle. Sú jednodomé, opelenie nastáva vetrom. Plodom je drevnatá šiška, šišková, alebo semenná bobuľa. Klasifikujú sa nasledovne:
 
1.  čeľaď: Borovicovité (Pinaceae)
2.  čeľaď: Cyprusovité (Cupressaceae)
3.  čeľaď: Tisovité (Taxaceae)
 
Čeľaď: Borovicovité
-  plodom je drevnatá šiška, semená sú krídlaté
-  zástupcovia:
 
Jedľa biela (Abies Alba):
ploché ihlice, vyrastajú jednotlivo, prisadajú na konáriky v dvoch radoch. Šišky sú stojaté a rozpadavé. Má štíhly kmeň a hladkosivú borku.
Smrek obyčejný (Picea Abies):
Hnedočervená borka, štvorhranné veľmi pichľavé ihlice, šišky visiace a nerozpadavé, mäkké drevo – stavebný materiál, hudobné nástroje)
Smrek pichľavý (Picea Pungens):
Striebristé pichľavé ihlice
Smrekovec opadavý (Larix Decidua):
Každoročne opadavé ihlice rastú vo zväzočkoch na brachyblastech, kvalitné drevo – nábytkárstvo
Borovica lesná (Pinus Sylvestris):
Ihlice vyrastajú po dvoch na brachyblastech, ratsie na chudobných piesočnatých pôdach a často na extrémnych stanovištích – skalách.
Borovica čierna (Pinus Nigra), Borovica kosodrevinová (P. Mugo), Borovica limbová (P. Cembra), Borovica hladká (vejmutovka)
 
Čeľaď: Cyprusovité
Do čeľade cyprusovitých (Cupressaceae) patria vždyzelené stromy a kry. Zahŕňa aj cyprusy (Cupressus) a borievky (Juniperus), ktoré sú rozšírené po celom svete. Malé listy sú na mladých jedincoch obyčajne ihlicovité, ale na dospelých stromoch šupinovité. Samčie a samičie kvety sú oddelené, môžu vyrastať na tom istom alebo inom jedincovi. Plodom je malá gumovitá šiška, v prípade borievok sa však podobá na bobuľu. Majú veľa živicových kanálikov s množstvom silíc.
 
Borievka obyčajná (Juniperus communis)
Ker s pichlavými ihlicami. Plodom je lesklá bobuľovitá čierna šiška. Robí sa z nej borovička.
 
Tuja západná (Thuja occidentalis)
U nás prirodzene nerastie ale vysádza sa. Do Európy sa dostala ako jeden z prvých severoamerických druhov. Šľachtením vznikli početné okrasné formy so sfarbeným lístím a mnohé so zakrpateným vzrastom.
 
Čeľaď: Tisovité
Zástupcovia čeľade tisovitých (Taxaceae) nemajú semená v šiške. Patria sem vždyzelené stromy a kry. Kvety sa zvyčajne nachádzajú na oddelených jedincoch. Samičie dozrievajú do jediného semena, obklopeného dužinatým mieškom.
Tis obyčajný (Taxus baccata) dosahuje výšku 20 m. Listy má čiarkovité.. Plodom je jediné semeno, obklopené dužinatým, zvyčajne červeným mieškom, dlhým 1 cm. Tis obyčajný sa vyskytuje na vápenatých pôdach v Afrike, juhozápadnej Ázii a Európe. Všetky časti tisu okrem zrelého sladkého červeného mieška sú jedovaté!
 
Krytosemenné rastliny:
-  najdokonalejšia skupiny rastlín, vajíčko je ukryté v piestiku, semená v plodech
-  typické je dvojité oplodnenie dvoma spermatickými bunkami
-  opelenie prebieha prenosom peľového zrnka na bliznu piestika
-  delíme ich na jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové rostliny
  
- trieda: Dvojkličnolistové rastliny:

Čeľaď: Makovité
Byliny, v stonke majú mliečnice, korunné lupienky majú pokrčený vzhrd, plodom je tobolka, alebo nažka. Zástupca:
Mak siaty: pestuje sap re olej, z makovíc sa vyrábajú lieky, kedysi sa používal na utíšenie bolestí, obsahuje alkaloidy morfiového typu, je zdrojom ópia – šťava získaná z nezrelých makovíc, dá sa z neho izolovať morfín, derivátom morfínu je heroín – návyková látka.
Mak vlčí, Lastovičník väčší má žlté kvety a mliečnice so žltooranžovou šťavou
 
Čeľaď: Kapustovité
je hospodársky významná. Rastliny tejto čeľade obsahujú idioblasty, ktoré im dodávajú charakteristickú kapustovitú horkastú chuť. Plodom sú šešule a šešulky. Zástupca:
Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je spravidla dvojročná bylina. U nás sa pestuje vo viacerých odrodách ako zelenina. Najviac sa používa kapusta hlávková, a to forma biela alebo červená. Ďalšie odrody kapusty obyčajnej sú kel hlávkový, kel ružičkový, kaleráb, karfiol. Ako olejnina sa pestuje repka olejka. Ako zelenina reďkev siata, chren dedinský. Patrí tu aj Horčica biela (zo semien sa vyrába horčica). Do tejto čeľade patria aj mnohé buriny: Kapsička pastierska, peniažtek roľný
 
Čeľaď: Bôbovité
Na koreňoch sú hľuzky so symbiotickými nitrifikačními baktériemi, pre kvet je typické, že kalíšne lístky zrastajú a korunné lupienky sú voľné (strieška, dve krídla a člnok – čiastočne zrastené dve dolné korunné lupienky):
 
 
Plodom je struk, obsahujú veľa bielkovín a medzi hospodársky významné druhy patrí:
Hrach siaty, fazuľa záhradná, šošovica jedlá, sója fazulová. Medzi krmoviny patrí: ďatelina lúčna, lucerna siata a medzi olejniny: podzemnica olejná
 
Čeľaď: Ružovité
Dreviny aj byliny, plodmi sú mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice. Zástupca:
Ruža šípová, jahoda obyčajná (plodom je plodstvo nažiek na dužinatom lôžku), ostružina malinová a ostružina černicová (plodom je plodstvo kôstkovičiek), slivka trnková, slivka domáca, čerešňa vtáčí, čerešňa višňová, marhuľa, broskyňa, jabloň, hruška.
 
Čeľaď: Ľuľkovité
Byliny, plodom je bobuľa, alebo tobolka. Zástupca: Rajčiak jedlý, tabak virginský, paprika ročná, ľuľok zemákový (koreň = zemiak, plod = prudko jedovatá bouľa), ľuľkovec zlomocný
 
Čeľaď: Mrkvovité
Byliny s drobnými kvetmi usporiadanými do okolíkov, plody sú dvojnažky. Zástupca: mrkva obyčejná, petržlen záhradný, kôpor voňavý, zeler voňavý, rasca lúčna, paštrnák siaty.
 
Čeľaď: Bukovité
Dreviny, súkvetie je jahoda, vetrom opelové, plodom je nažka, zástupca:
Buk lesný ( plodom je trojboká nažka = bukvica uzavretá v kupule)
Dub lesný (plodom je žaluď, ktoré je v kupule len ponorený bázou)
Gaštan jedlý

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.048 s.
Zavrieť reklamu