Lišajníky (lichenes)

LIŠAJNÍKY (LICHENES)

Vznikli spolužitím – symbiózou húb a rias (siníc), tieto dve zložky (autotrofná = riasy, sinice a heterotrofná = huby) vytvorili takú zvláštnu symbiózu, že z nej vznikol fyuiologicky aj morfologicky odlišný organizmus = lišajník.

Tvar stielky môže byť rôzny:

Kôrovitá (lišajník je tesne zrastený s podkladom, bez poškodenia ho nemožno oddeliť = zemepisník)

Lupeňovitá (stielka je rozložená do plochy, o podklad sa prichytáva na niekoľkých miestach, ale nie je s podkladom zrastená = diskovník)

Kríčkovitá (podobá sa na malý krík, k podkladu je prirastená v jednom bode = dutohlávka)

Slizovitá (rôsolovitá štruktúra neurčitého tvaru = collema)

Huba a riasa, resp. sinica môžu byť rôzne usporiadané, čo sa dá pozorovať na priečnom reze stielky. Buď je hubová a riasová časť stielky rovnomerne rozmiestnená, alebo sa vytvárajú súvislé vrstvy. Rozmnožujú sa najčastejšie úlomkami stielky.

Obývajú extrémne stanovištia (skaly, púšte, arktické oblasti, rastú na múroch, strechách, holej zemi, kôre stromov), rastú veľmi pomaly (niekoľko milimetrov za rok), preto neznášajú konkurenciu iných rastlín a rastú často tam, kde iné rastliny nie.

Význam: zdroj výživy živočíchov, ktorý žijú v extrémnych podmienkach, využévajú sa vo farbiarstve, voňavkárstve, ľudovom liečiteľstve, mnohé majú fungicídne účinky (proti hubám) a cytostatické (inhibujú delenie buniek) – farmácia, liečiteľstvo, bioindikátory životného prostredia.