Klasifikácia organizmov

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 29.10.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 743 slov
Počet zobrazení: 13 754
Tlačení: 621
Uložení: 616
KLASIFIKÁCIA ORGANIZMOV
-  Klasifikovať = triediť do skupín
-  Rôzne prístupy, Aristoteles, Karl Von Linné, binomická nomenklatúra
Systém organizmov:
-  Rozlišujeme tri skupiny: archeóny (jednobunkovce žijúce v extrémnych podmienkach), baktérie (prokaryotické jednobunkovce), eukaryoty (vždy je ich telo tvorené eukaryotickými bunkami).
-  Niekde sa uvádza nasledovné delenie organizmov do ríš:
1)  Monéry (prvé, najjednoduchšie organizmy, najmenšie, najodolnejšie, telo tvorí jedna prokaryotická bunka = baktérie, archeóny, sinice)
2)  Jednobunkovce (protista = telo tvorí jedna eukaryotická bunka, sú väčšie zložitejšie, majú znaky R aj Ž)
3)  Huby (fungi = mikro aj makroskopické, jedno aj mnohobunkovce, sú reducenti – rozkladače OL)
4)  Rastliny (plantae = autotrofné, schopné fotosyntézy, jedno aj mnohobunkovce, nevyhnutné pre život, sú producenti OL.
5)  Živočíchy (animalia = heterotrofné, mnohobunkové, sú konzumenti, sú druhovo veľmi rozmanité a ich systém sa mení)
 
-  Systematické jednotky:
Ríša (regnum) živočíchy (animalia)
Podríša (subregnum)
Kmeň ( phyllum)  chordáty (chordáta)
Trieda (classis) vtáky (aves)
Rad (ordo)  vrabcovité (passeriformes)
Čeľaď (familia)  vrabcovité (passeridae)
Rod (genus)  vrabec (passer)
Druh (species)  vrabec domový (passer domesticus)
 
-  Zoológia (veda, ktorá skúma živočíchy)
-  Vo fylogenéze sa objavujú znaky, ktoré pochádzajú zo spoločného predka = homologické znaky (predná končatina stavovcov a krídla vtákov), ale aj znaky, ktoré nemajp spoločného predka, ale predstavujú rovnaký spôsob adatácie na prostredie (plutvy veľrýb a rýb, krídla vtákov a hmyzu).
 
Ríša JEDNOBUNKOVCE (PROTISTA, MONOCYTOZOA)
 
Charakteristika:
-  Heterotrofné jednobunkovce (protozoa = prvoky)
-  Telo tvorí jedna bunka, ktorá vykonáva všetky životné funkcie
-  Sú mikroskopické (2 mikrometre – 3 milimetre)
-  Majú rôzne organely (životné, na príjem potravy, na pohyb atď.)
-  Majú zvýšený metabolizmus (lebo všetko robí jedna bunka)
-  Na povrchu je tenká blana PELIKULA, niektoré majú aj schránku
-  Pohyb: panôžky (pseudopódie), bičíky (flagelum), brvy (cilie)
-  Príjem potravy: osmóza, pinocytóza, fagocytóza, črievička má bunkové ústočká, hltan, tráviacu vakuolu a anus.
-  Rozmnožovanie: pohlavne (kopulácia), nepohlavne (delenie, alebo rozpad). V životnom cykle sa striedajú tieto dva spôsoby = rodozmena (metagenéza)
-  Spôsob života: vo vode (slanej, sladkej) alebo parazity (malé rozmery im umožňujú ľahko preniknúť do organizmu a vyvolať početné ochorenia R, Ž a Č).
-  Sú pôvodcami mnohých ochorení
-  V nepriaznivých podmienkach vytvárajú cysty (voľne žijúce), alebo spóry (parazitické), ktoré dokážu prežiť aj 50 rokov (sú veľmi odolné aj voči chemickým látkam)
-  Z hľadiska fylogenézy tvoria východiskovú skupinu (mnohé mnohobunkové organizmy majú podobné bunky, ako niektoré prvoky, čo svedčí o ich príbuznosti – napr. telovú dutinu hubiek vypĺňajú golierikovité bunky = bunky podobné bičíkovcom z rodu golierikovité, alebo spermie pripomínajú bunku bičíkovcov).
-  Niektoré sú schopné tvoriť kolónie
 
Systém (kmene):
1) Meňavkobičíkove (Sarcomastigophora)

2) Výtrusovce (Apicomplexa)
3) Nálevníky (Ciliophora)
 
(1) MEŇAVKOBIČÍKOVCE (sarcomastigophora)
-  Pohybujú sa panôžkami, alebo bičíkmi (jeden, alebo ich je viac)
-  Vyživujú sa auto alebo heterotrofne
-  Rozmnožovanie: pozdĺžne delenie
-  Táto skupina vznikla spojením bičíkovcov a koreňonožcov, lebo sa našlo mnoho zástupcov, ktoré v určitých štádiách svojho života prechádzajú z bičíkového do meňavkového tvaru.
 
A)  Podkmeň BIČÍKOVCE
-  Keďže hovoríme o ríši animalia, tak sa budeme zaoberať len tými, ktoré sa vyživujú heterotrofne.
-  Patria tu voľne žijúce Golierikovce (Choanoflagellida), ktoré  potravu prijímajú pomocou tzv. golierikovitých buniek. Na pohyb im pomáha plazmatický lem, ktorý sa vytvoril okolo bičíka.
-  V organicky veľmi zneistených vodách žijú zástupcovia rodu Bodo. Sú indikátormi znečistených vôd.
-  Medzi parazitické druhy patrí:
Trypanosóma spavičná (trypanosoma gambiense) spôsobuje spavú nemoc, ktorú prenáša mucha TSE-TSE (hlavným hostiteľom je človek, ale môže napadnúť aj domáce zviera. Spavá nemoc je rozšírená v Afrike, kde mucha Tse-Tse žije. Trypanosóma žije v krvi živočícha a na človeka je prenášaná muchou. Z krvi po čase napadne nervový systém, vyvolá únavu a človek upadne do letargii pripomínajúcej spánok. Ak sa choroba nelieči, tak vedie až k smrti. Trypanosómy žijú v hustom prostredí krvných bielkovín a pohyb im umožňuje undulujúca membrána = plazmatický výbežok pelikuly napojený na bičík, ktorý prechádza pozdĺž tela.

Bičivka rybia (napáda ryby)
Mnohobičíkovce (žijú v čreve švábov a pomáhajú rozkladať celulózu)
Trichomonas pošvový (trichomonas vaginalis) spôsobuje výtoky u žien, prenáša sa pohlavným stykom a pri premnožení spôsobuje neplodnosť.
Črevovnička detská (pri masovejšom výskyte spôsobuje hnačky)
 
B) Podkmeň KOREŇONOŽCE
-  Pohybujú sa ponôžkami (pseudopódiami)
-  Pri niektorých druhoch sa počas vývinu objavuje aj bičíkaté štádium, alebo mnohojadrové plazmódia.
-  Patria tu dve morfologické skupiny: MEŇAVKOVCE (Rhizipoda = majú mohutné panôžky LOBOPODIE, žijú voľne alebo paraziticky a lezú po podklade) a NITKONOŽCE (actinopoda = vznášajú sa vo vode pomocou tenkých panôžiek).

-  Meňavkovce:
Meňavka veľká (Amoeba proteus)
Pelomyxa bahenná (Pelomyxa palustris) žije v znečistených vodách
Meňavka črevná (Entamoeba coli) je neškodný druh
Meňavka červienková (Entamoeba histolyta) živí sa baktériami, je parazitická, žije v čreve v dvoch formách. V neškodnej forme MINÚTA, ktorá sa živí črevnými baktériami, ale pri premnožení a oslabení organizmu sa mení na agresívnu formu MAGNA, ktorá napáda črevný epitel, spôsobuje krvácanie do čreva a hnačky. Ľahko sa šíri zneistenou vodou a nehygienicky spracovanými potravinami, takže niekedy ma jej rozšírenie epidemický charakter. Rozšírená hlavne v tropických a subtropických krajinách.
Slzovničká zhubná (Negleria fowleri) spôsobuje atypický zápal mozgových blán, žije v teplých vodách (okolo 37°C), nosom sa dostane do mozgových nervov, odtiaľ do mozgu a môže spôsobiť aj smrť.
Dierkavce (foraminiferida): tvoria perforované schránky hlavne z uhličitanu vápenatého s množstvom otvorov, cez ktoré vybiehajú panôžky, ktorými sa pohybujú a získavajú potravu.
-  Nitkonožce:
Mrežovce (Radiolaria): majú pekné kremičité schránky, ktoré sa po odumretí stávajú základom budúcich hornín.
 
(2) VÝTRUSOVCE (apicomplexa)
-  Parazitické jednobunkovce
-  V prednej časti bunky majú aparát tvorený tubulami a vylučovacími vačkami na prichytávanie sa o hostiteľa, resp. na prenikanie do vnútra. Vylučovacie vačky obsahujú látky, ktoré spomaľujú imunologickú reakciu napadnutých buniek, čo im umožní ľahšie preniknutie do tela.

-  Na povrchu majú pelikulu s otvormi na príjem a výdaj potravy
Majú veľmi zložité vývinové cykly, kde sa strieda pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Pri pohlavnom rozmnožovaní vzniknú spóry a nasleduje nepohlavné rozmnožovanie SPOROGÓNIA, kedy v spórach vzniknú zárodky, ktoré sa prenesú do hostiteľa. V hostiteľovi sa rozpadnú na množstvo malých jedincov = SCHIZOGÓNIA.
-  Triedy:
Gregaríny: žijú v telách bezstavovcov, napr. v tele švábov gregarína švábia, sú neškodné)
 
Kokcídie: vnútrobunkové parazity článkonožcov a stavovcov, spôsobujú ochorenie kokcidiózu, napádajú bunky čreva a žlčových ciest.
 
Kokcídia pečeňová (napáda králiky a zajace)
Toxoplazma (toxoplazma gondii, vyvoláva ochorenie, ktoré sa prejavuje horúčkami, po prekonaní ochorenia človek získava trvalú imunitu, ochorenie je nebezpečné hlavne pre tehotné ženy, pretože poškodzuje plod a vedie k potratom)
 
Krvinovky (parazitujú u stavovcov, patrí tu maláriovec (plasmodium malariae) = pôvodca malárie)
 
-  Maláriovec: spôsobuje maláriu rozšírenú hlavne v tropických krajinách s močiarmi, kde žije prenášač komár maláriový (Anopheles maculipenis)
Infikovaný komár poštípe človeka, a tak sa do neho dostanú sporogóniou jedince, ktoré sa uchytia a epitel krvných vlásočníc. Tu sa rozmnožujú schizogóniou a napadnú červené krvinky, v ktorých prebieha nepohlavné rozmnožovanie. Parazit opúšťa červené krvinky, sprievodným javom čoho, je vysoká horúčka. Podľa dĺžky trvania cyklu, rozlišujeme maláriu 3 alebo 4 dňovú. V komplikovanom životnom cykle dochádza k striedaniu hostiteľov, pričom pohlavná časť prebieha v tele komára a nepohlavná v tele človeka.
Prenášačka je len samička, lebo len samička cicia krv.

Parazit sa dostane z tela komára do pečene človeka, kde sa množí. Vznikajú tak nové bunky, ktoré napádajú červené krvinky. Ničia hemoglobín, rozpadnú sa, vyplavia do krvnej plazmy a napadnú nové bunky. Každé vyrojenie je sprevádzané vysokou horúčkou. Ak sa komár nacicia krvou človeka, ktorá je nakazená, v jeho žalúdku sa parazity uvoľnia, delia sa a vznikajú pohlavné bunky, ktoré sa spoja a vytvoria zygotu. Tá sa množí, dostane sa do slín samičky, ktorá ich opäť prenesie na človeka.  
 
(3) NÁLEVNÍKY (ciliophora)
-  Majú zložitú stavbu tela
-  Rozmnožujú sa Konjugáciou
-  Konjugácia: dve bunky sa spoja bunkovými ústami. Makronukleus sa rozpadne a mikronukleus sa redukčne delí (3 zo vzniknutých jadier zaniknú a jedno sa mitoticky delí na dve: jedno stacionárne a jedno migrujúce). Migrujúce = pohyblivé jadrá si bunky vymenia, splynú so stacionárnymi jadrami, bunky sa oddelia a vznikne znova makronukleus) t.j. nevznikne nový jedinec, len si dve bunky vymenia genetický materiál. Až potom sa bunky delia.
-  Živia sa baktériami, riasami, niektoré druhy sú dravé, podieľajú sa na samočistení vôd.
 
-  Zástupca:
Črievička končistá (paramecium caudatum)
Bôbovka
Bachorovce  (žijú v čreve prežúvavcov, kde pomáhajú tráviť potravu)
 
Prehľad:
 
Dvojlistovce:
-  dve zárodočné vrstvy =  ektoderm, endoderm, sú radiálne súmerné
Trojlistovce:
-  tri zárodočné vrstvy = ektoderm, endoderm, mezoderm, alebo mezoderma je aspoň naznačená a vyspelejšia ako mezoglea u hubiek, alebo mezenchým u pŕhlivcov, alebo sa vytvára aspoň v nejakom štádiu vývinu, sú bilaterálne =  dvojstranne súmerné, čo je progresívnejší stupeň vývoja aj prispôsobenia sa podmienkam života, lebo umožňuje aktívnejší pohyb, formuje sa im hlavová časť tela, v ktorej sa sústreďuje nervová sústava a zmysly. Tomuto procesu hovoríme CEFALIZÁCIA. Dvojstranná súmernosť znamená to, že majú len jednu rovinu súmernosti.
-  delíme ich na dve veľké skupiny:
a)  PROTOSTOMIA (prvoústovce): v embryonálnom vývine sa zárodok na úrovni gastruly vyvíja tak, že prvoústa sa štrbinovo pretiahnu a vznikne rúrková tráviaca sústava. Prvoústa sa zatvoria a vzniknú ústa. Preto hovoríme o prvoústovcoch. Nervovú sústavu majú vždy na brušnej strane tela.
b)  DEUTEROSTOMIA (druhoústovce): z prvoúst vzniká análny otvor a nové ústa vznikajú druhotne na opačnom konci tela. Nervovú sústavu majú vždy na chrbtovej strane tela.
 
1.  Kmeň: PLOSKAVCE (Plathelminthes)
-  Ploské tela ako list, od niekoľko mm po 20 cm
-  Jeden prijímaco-vyvrhovací otvor
-  Sú obrvené, postupnou špecializáciou obrvenie mizne
-  Rozlíšená hlavová časť tela (pigmentové očká resp. škvrny, ktoré reagujú na svetlo) a trupová časť tela
-  Parazity majú na prichytávanie háčiky a prísavky
-  Pohyb kožnosvalovým vakom, alebo u primitívnejších sú obrvené bunky
-  Telová dutina schizocél vyplnená mezenchýmom
-  TS: jednoduchá alebo rozvetvené črevo, hltan
-  VS: protonefrídie (plamienkové bunky)
-  NS: pásová, hlavový pár uzlín, z ktorého vybiehajú do tela pásy
-  CS a DS: nie je, dýchajú celým povrchom tela
-  Hermafrodity, vo vývine larva planulového typu
 
1.  Trieda: Ploskulice (Turbellaria)
-  Voľne žijúce, pestro sfarbené, obrvené
-  Vysoká regeneračná schopnosť (teda môžu sa rozmnožiť aj nepohlavne, obe časti tela dorastú)
-  Pigmentové očí, statocysta, nenápadný spôsob života pod kameňmi, v pôde tropických krajín
-  Živia sa zoškrabovaním rias z kameňov, alebo sú dravé
-  Zástupca: Ploskuľa mliečnobiela
 
2.  Trieda: Motolice (Trematodes)
-  Veľkosť 1mm až 3 cm
-  Sploštené neobrvené telo, dve prísavky (brušná a ústna)
-  Sú to cudzopasné ploskavce, v dospelosti parazitujúce na stavovcoch. Môžu byť
· ektoparazitami - parazitujú na povrchu tela, napr. koža, žiabre, nosová dutina
· endoparazitami - parazitujú vo vnútri tela, napr. pečeň, močový mechúr
-  Ich vývin je zložitý, prebieha cez medzihostiteľa, niekedy aj cez dvoch (napr. slimák a ryba)
-  Parazitickému spôsobu života sa prispôsobili:
· redukciou nervovej sústavy a zmyslových orgánov
· redukciou svalovej sústavy
· vytvorením kutikuly na ochranu pred obrannými mechanizmami hostiteľa
· vytvorením prísaviek na prichytenie o hostiteľa
· vysoko výkonnými rozmnožovacími orgánmi
· endoparazity žijú anaeróbne, ektoparazity dýchajú celým povrchom tela
· u niektorých sa objavuje partenogenéza (bez oplodnenia)
 
-  Zástupca: Motolica pečeňová (fasciola hepatica)
(Cudzopasí na pečeni oviec, hovädzieho dobytka, lovnej zveri prípadne človeka. Uprostred prísavky na prednej strane tela je ústny otvor, prísavka na brušnej strane tela slúži na prichytenie o hostiteľa. Je hermafrodit, ale vajíčka a spermie nedozrievajú naraz, preto samooplodnenie nie je možné.

Oplodnené vajíčka prechádzajú žlčovodmi do čreva a výkalmi von z tela. Vo vlhkom prostredí sa zmenia na obrvenú larvu miracidium, ktorá musí behom 24 hodín preniknúť do slimáka. V jeho hepatopankrease sa zmení na larvu rédiu a tá na pohyblivú cerkáriu. Tá opustí telo slimáka a vytvorí cystu. Zožratím cysty sa nakazí konečný hostiteľ.


Zhrnutie: z vajíčka vznikne obrvená larva, ktorá sa dostane do vodného slimáka, v ktorom sa množí, po opustení tela slimáka sa zapuzdrí, zožerie ju ovca, dostane sa do pečene ovce, kde dospeje.
 
-  Zástupca: Dvojprísavnica močová (Schistosoma haematobium)
(Vyskytuje sa najmä v tropických krajinách kde sa obyvatelia pri svojej práci pohybujú vo vodnom prostredí. Je oddeleného pohlavia, samček nosí samičku v brušnej ryhe a priebežne ju oplodňuje. Parazituje v močovom mechúre človeka. Samica kladie vajíčka do stien močového mechúra a preto je moč krvavý. Medzihostiteľom je slimák.Choroba, ktorú spôsobujú sa nazýva podľa svojho objaviteľa bilharzióza (schistosomiáza).
životný cyklus dvojprísavničky:
1.  Larva prenikne vo vodnom prostredí pomocou špeciálneho enzýmu cez kožu do krvných alebo lymfatických ciev človeka. Na koži sa to prejaví silným svrbením na miestach vniknutia a tvorením kožných vyrážiek.
2.  Cez cievy sa larvy dostávajú do pečene, kde asi po 6 týždňoch dospievajú a pária sa. Po párení putujú do močového mechúra. Tu samička nakladie vajíčka. Následkom prvého nakladenia vajíčok je horúčka so zimnicou, kašľom a bolesťami hlavy. Lymfatické uzliny, pečeň a slezina sú zväčšené.
3.  Ak nenasleduje žiadna liečba, prechádza ochorenie do chronickej infekcie.
4.  bilharzióza močového mechúra vedie k bolestiam pri močení, spojenými s krvou v moči
5.  Vajíčka sa stolicou alebo močom dostávajú do vodného prostredia, kde sa menia na obrvenú larvu, ktorá musí preniknúť do slimáka a zmeniť sa na ďaľšie štádium, ktoré je potom už schopné nakaziť nového hostiteľa.

3.  Trieda: Pásomnice (Cestodes)
-  Sú to ploskavce prispôsobené parazitickému spôsobu života vo vnútri organizmu:
· kutikula na povrchu tela ju chráni pred tráviacimi šťavami hostiteľa
· tráviaca sústava je zredukovaná, živiny prijíma v čreve priamo difúziou špeciálnymi výbežkami na povrchu tela
· svalová sústava je zredukovaná, pásomnica aj jednotlivé články sa ale môžu pohybovať
· dýchanie je anaeróbne
· nervová sústava a zmyslové orgány sú zredukované
· rozmnožovacie orgány sú veľmi silne vyvinuté, samčie a samičie orgány vypĺňajú články (sú hermafrodity)
-  V dospelosti žijú v črevách stavovcov. Plnohodnotný dospelý jedinec je tvorený z nasledujúcich základných častí:

1= hlavička, má veľkosť šendlíkovej hlavičky a jej úlohou je prichytiť sa o hostiteľa. Nazýva sa skolex a má háčiky na venci a 4 prísavky
2= krčok, neustále sa od neho odškrcujú nové články, čím pásomnica rastie do dĺžky
3= články, sú vyplnené pohlavnými orgánmi, uvoľňujú sa do prostredia spolu s výkalmi
4= háčiky, slúžia na prichytenie v tele hostiteľa
5= prísavky, slúžia na prichytenie v tele hostiteľa

Životný cyklus pásomníc:
1.  článok s vajíčkami, ktorý sa uvoľnil spolu s výkalmi z čreva hostiteľa, sa dostane do okolitého prostredia a je zožratý medzihostiteľom
2.  v tele medzihostiteľa sa z neho vyliahne larva onkosféra
3.  onkosféra sa krvným obehom dostane do svalov alebo vnútorných orgánov a vytvorí v nich úhor, neaktívne štádium, obsahujúce hlavičku
4.  ak sa úhor dostane do tela hostiteľa (napr. nedostatočne upraveným mäsom), uvoľní sa z neho hlavička, prenikne do čreva a tam sa prichytí
5.  začnú sa odškrcovať články, pásomnica rastie a do čreva hostiteľa zároveň vylučuje toxické látky - splodiny svojho metabolizmu, ktoré spôsobujú málokrvnosť, ak sa larvy dostane do životne dôležitých orgánov, spôsobuje zápal, ktorý vedie až k nekróze (rozpad tkaniva)
 
Zástupca: Pásomnica venčeková: dorastá do dĺžky až 8 metrov, do čreva sa dostane nedostatočne tepelne spracovaným mäsom ošípaných
Pásomnica dlhá: dorastá do dĺžky až 10 metrov, medzihostiteľom je hovädzí dobytok.
Pásomnica dlhočlánková: 800 až 900 článkov, 12 m
Pásomnica motožková: napáda domáce zvieratá, úhor sa vyvíja v mozgu oviec, má veľkosť slepačieho vajca a spôsobuje motohlavosť oviec, teda ovce strácajú orientáciu a vrtia hlavou.
 
2.  Kmeň: HLISTOVCE (Nematoda)
-  Majú podlhovasté telo, na priereze okrúhleho tvar s prvotnou telovou dutinou pseudocél, ktorý je vyplnený tekutinou. Tá je tam pod určitým tlakom (tlakom spevnená kostra = hydroskelet – udržuje tvar tela). Pružnosť tela je základom pre sťahovanie svalov (po sťahu svalov sa telo vráti do pôvodnej formy, čo umožňuje pohyb).
-  Na povrchu tela je kutikula (veľmi odolná voči nevhodnými látkami, počas rastu sa vzlieka)
-  TS: rúra s dvoma otvormi (ÚO na ktorom je cicavé zariadenie a AO)
-  VS: protonefrídie
-  NS: pásová, okolohltanová obrúčka, z ktorej vybiehajú pásy nervov
-  RS: gonochoristi, pohlavná dvojtvarosť, samička je väčšia, z oplodneného vajíčka vznikajú larvy ktoré sa viackrát zvliekajú, kým dospejú
-  Veľkosť: od mikroskopických po niekoľko desiatok cm
-  Endoparazity, chýbajú im dýchacie orgány, dýchajú anaeróbne, kyslík získavajú rozkladom cukrov z potravín
-  Zástupca:
 
Mrľa ľudská: hlavne u detí, spôsobuje svrbenie konečníka, samice vyliezajú na okraj konečníka, kde kladú vajíčka. Dráždia tak jeho epitely a vyvolávajú svrbenie. Škrabaním sa vajíčka dostanú na spodnú bielizeň a potom znečistenými rukami na iného jedinca. Šírenie závisí od dodržiavania osobnej hygieny.
Hlista detská: parazituje v čreve detí, 20 cm, produkuje veľa odolných vajíčok. Výkalmi sa vajíčka dostanú mimo tela a pri nedodržiavaní hygieny sa rozširujú. Deje sa to hnojením zeleninových polí odpadovým materiálom zo septikov, do ktorých ústi kanalizácia. Nedostatočne umytou zeleninou sa potom dostanú do tela človeka. V čreve sa zárodok uvoľní, prenikne do miazgového alebo krvného obehu, dostane sa do pľúc, z ktorých sa vykašliavaním dostane do úst, potom sa prehltne do tráviacej rúry kde dospieva.
Svalovec špirálový:  pri konzumácii nedostatočne tepelne spracovaného mäsa ošípaných, diviakov, psov, potkanov, v ktorých žijú jeho larvy sa dostávajú do človeka, usadia sa do svalov, zapuzdria sa a vyvolávajú horúčky. Nebezpečná je nákaza veľkým množstvom lariev, ktoré sa lymfou a krvou dostanú do mozgu, alebo srdca a spôsobia smrť.
Tropické druhy:
Vlasovec miazgový: žije v lymfatických cestách človeka, spôsobuje zdurenie a gigantizmus častí tela
Vlasovec očný: žije v Afrike, po nakazení sa objavujú po tele zdureniny obsahujúce vlasovca. Niekedy sa dostane do oka, kde je stočený v rohovke a znemožňuje videnie. Vyberá sa operatívne.
Háďatko repné, pšeničné sú druhy žijúce v pôde a napádajúce poľnohospodárske rastliny.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu