Bunka – všetko o bunkách

Bunka – stavba, vlastnosti, tvar, štruktúra, rozmnožovanie a vývin

Bunka je najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov, ktorá má všetky základné vlastnosti života.

Môže byť samostatným organizmom alebo len časťou celku neschopnou samostatného života (napr. nervová bunka).

4.1 Základné delenie buniek podľa štruktúry

• Prokaryotické bunky (prvojadrové) – nedelia sa na bunkové jadro a cytoplazmu a nie je v nich dedičná látka DNA.
• Eukaryotické bunky – delia sa na bunkové jadro a cytoplazmu a je v nich uložená dedičná látka DNA. Veľkosť eukaryotických buniek sa pohybuje od 0,01 do 0,1 mm, ale dĺžka niektorých vláknitých rias dosahuje až 5 cm.

Rozdiel je ten, že prokaryoty majú v bunkách len niektoré organely v porovnaní so zložitejšími bunkami eukaryotov.

Základný rozdiel medzi rastlinnými a živočíšnymi bunkami je zas ten, že rastlinné bunky majú bunkovú stenu, plastidy a viac vakuol.

4.2 Vlastnosti bunky

Všetky bunky majú schopnosť:

• syntézy bielkovín,
• rozmnožovania,
• stálej látkovej a energetickej výmeny s okolím,
• samoregulácie a prispôsobovania,
• ukladania a premeny energie a látok,
• rastu a diferenciácie,
• prijímania a spracúvania podnetov,
• pohybu.

Všetky tieto vlastnosti súvisia s pôsobením a vznikom biomolekúl, ktorých vnútorná štruktúra sa značne líši od anorganickej hmoty. Biomolekuly sú chemické zlúčeniny vyskytujúce sa v živých organizmoch.

Skladajú sa predovšetkým z uhlíka a vodíka. Biomolekuly sú nevyhnutné pre existenciu všetkých foriem života.

V bunke nájdeme biomolekuly v určitých štruktúrach, najcharakteristickejšími sú membránové sústavy z lipidov a bielkovín a bunkové organely.

Bunková organela je subcelulárna (čiže menšia ako bunka) podjednotka – akýsi orgán bunky –, ktorá je špecializovaná na nejakú funkciu a ktorá je spravidla obklopená membránou.

4.3 Tvar bunky

Bunky môžu mať rozmanitý tvar. Základným tvarom je guľovitý tvar, s ktorým sa prevažne stretávame u voľných buniek.

Bunky zoskupené do tkanív nadobúdajú rôzne tvary, ktoré sú závislé od ich funkcie a miesta, ktoré v organizme zaberajú.

V živočíšnom tele sa stretávame s celou škálou tvarov od guľovitého až po vláknitý s rôznymi prechodmi.

• bunky krycích epitelov bývajú kubické alebo valcovité,
• svalové bunky bývajú vretenovité,
• väzivové bunky nadobúdajú hviezdicovitý tvar,
• nervové a kostené bunky majú mnoho výbežkov.

4.4 Štruktúra bunky

Bunka sa skladá z častí:

Plazmatická membrána

Plazmatická membrána, u prokaryotov a v rastlinných bunkách aj bunková stena, je zložená z dvojvrstvy lipidov a molekúl bielkovín.

Jej funkciou je oddelenie cytoplazmy rastlinných a živočíšnych buniek od okolia. Reguluje príjem a výdaj látok do bunky a z bunky podľa potreby.

Obsahuje receptory, ktoré zachytávajú rozličné signály z vonkajšieho prostredia, na ktoré potom bunka reaguje.

Ďalšie časti bunky

• vnútrobunkové membrány (= cytomembrány; len u niektorých siníc – tylakoidy – a baktérií),
• organely, ktoré sa delia na membránové a fibrilárne štruktúry,
• organely v širšom zmysle – cytosól (základná plazma), bičík, ribozóm, nukleozóm, cytoskelet, plazmodezma,
• plastidy – nachádzajú sa len v rastlinnej bunke,
• vakuoly – len v rastlinných bunkách a zabezpečujú trávenie v bunke,
• chromozómy – chromozómy sú nositeľmi genetickej informácie DNA.

4.5 Rozmnožovanie a vývin bunky

Bunky sa vždy rozmnožujú delením – bunkovým delením. Treba však poznamenať, že mitóza a meióza sa vyskytujú len u eukaryotov.

Bunkový cyklus

Vývin bunky medzi dvoma mitózami sa nazýva bunkový cyklus. Trvanie tohto cyklu je geneticky naprogramované a určuje dĺžku života bunky (u niektorých baktérií 30 minút, niektoré jednobunkovce 24 hodín, nervové bunky toľko ako organizmus).

V bunkovom cykle často vznikajú diferencované (teda rôzne) bunky.

Mitóza

Mitóza alebo mitotické delenie je typ bunkového delenia eukaryotickej bunky. Je to najčastejší spôsob delenia bunky, pri ktorom dochádza k presnému rozdeleniu chromozómov do dcérskych buniek.

Prvá fáza delenia sa označuje ako karyokinéza (čiže delenie jadra) a druhá fáza sa označuje ako cytokinéza (delenie cytoplazmy a bunkových organel).

Mitóza má 4 časti:

1. Profáza
2. Metafáza
3. Anafáza
4. Telofáza

Mitóza sama môže slúžiť tak na budovanie viacbunkového organizmu, ako aj na tzv. nepohlavné rozmnožovanie (pri jednobunkových a primitívnejších viacbunkových organizmoch).

Produktom takéhoto rozmnožovania sú geneticky identické bunky či organizmy – klony. Výhodou je praktickosť a efektívnosť takéhoto množenia, nevýhodou je uniformita potomstva.

Meióza

Meióza je delenie, pri ktorom vznikajú pohlavné bunky. V tomto delení dochádza k redukcii počtu chromozómov na polovicu. Prebieha v reprodukčných orgánoch.