Bunka – všetko o bunkách

Prírodné vedy » Biológia

Autor: studak
Typ práce: Referát
Dátum: 18.07.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 616 slov
Počet zobrazení: 12 203
Tlačení: 741
Uložení: 747

Bunka

Je najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov, ktorá má všetky základné vlastnosti života.

Môže byť samostatným organizmom alebo len časťou celku neschopnou samostatného života (napr. nervová bunka). 

4.1 Základné delenie (delenie podľa štruktúry)

· prokaryotické bunky (prvojadrové) sa nedelia na bunkové jadro a cytoplazmu a nie je v nich dedičná látka DNA

eukaryotické bunky sa delia na bunkové jadro a cytoplazmu a je v nich uložená dedičná látka DNA. Veľkosť eukaryotických buniek  sa pohybuje od 0,01 do 0,1 mm, ale dĺžka niektorých vláknitých rias dosahuje až 5 cm.   

Rozdiel je ten, že prokaryoty majú v bunkách len niektoré organely v porovnaní so zložitejšími bunkami eukaryotov. Základný rozdiel medzi rastlinnými a živočíšnymi bunkami je zas ten, že rastlinné bunky majú bunkovú stenu, plastidy  a viac vakuol.

4.2 Vlastnosti

Všetky bunky majú schopnosť syntézy bielkovín, rozmnožovania, stálej látkovej a energetickej výmeny s okolím, samoregulácie a prispôsobovanie, ukladania a premeny energie a látok, rastu a diferenciácie, prijímania a spracúvania podnetov, ako aj pohybu. Všetky tieto vlastnosti súvisia s pôsobením a vznikom biomolekúl, ktorých vnútorná štruktúra sa značne líši od anorganickej hmoty . Biomolekuly sú chemické zlúčeniny vyskytujúce sa v živých organizmoch.

Skladajú sa predovšetkým z uhlíka a vodíka. Biomolekuly sú nevyhnutné pre existenciu všetkých foriem života.  V bunke nájdeme biomolekuly v určitých štruktúrach, najcharakteristickejšími sú membránové sústavy z lipidov a bielkovín a bunkové organely. Bunková organela je subcelulárna (čiže menšia ako bunka) podjednotka (akýsi orgán) bunky, ktorá je špecializovaná na nejakú funkciu, a ktorá je spravidla obklopená membránou.

4.3 Tvar

Bunky môžu mať rozmanitý tvar. Základným tvarom je guľovitý, s ktorým sa prevažne stretávame u voľných buniek. Bunky zoskupené do tkanív  nadobúdajú rôzne tvary, ktoré sú závislé od ich funkcie a miesta, ktoré v organizme zaberajú. V živočíšnom tele sa stretávame s celou škálou tvarov od guľovitého až po vláknitý s rôznymi prechodmi. Bunky krycích epitelov bývajú kubické, prípadne valcovité, svalové bunky bývajú vretenovité, väzivové bunky nadobúdajú hviezdicovitý tvar, nervové a kostené majú mnoho výbežkov.

4.4 Štruktúra bunky

Bunka sa skladá z častí:

plazmatická membrána, u prokaryotov a v rastlinných bunkách aj bunková stena je zložená z dvojvrstvy lipidov  a molekúl bielkovín. Jej funkcia je oddelenie cytoplazmy rastlinných a živočíšnych  buniek od okolia. Reguluje príjem a výdaj látok  do a z bunky podľa potreby.

Obsahuje receptory , ktoré zachytávajú rozlišné signály z vonkajšieho prostredia na ktoré potom bunka reaguje. vnútrobunkové membrány (=cytomembrány; len u niektorých siníc (tylakoidy) a baktérií) organely , ktoré sa delia na membránové a fibrilárne štruktúry. organely v širšom zmysle ( cytosól (základná plazma), bičík, ribozóm nukleozóm, cytoskelet, plazmodezma) plastidy –nachádzajú sa len v rastinnej bunke vakuoly –len v rastlinných bunkách a zabezpečujú trávenie v bunke. chromozómy– chromozómy sú nositeľmi genetickej informácie DNA  

4.5 Rozmnožovanie a vývin bunky:

Bunky sa vždy rozmnožujú delením – Bunkové delenie. Treba však poznamenať, že mitóza a meióza sa vyskytujú len u eukaryotov.

Vývin bunky medzi dvoma mitózami sa nazýva bunkový cyklus. Trvanie tohto cyklu je geneticky naprogramované a určuje dĺžku života bunky (u niektorých baktérií 30 minút, niektoré jednobunkovce 24 hodín, nervové bunky toľko ako organizmus). V bunkovom cykle často vznikajú diferencované (teda rôzne) bunky.

Mitóza alebo mitoické delenie je typ bukového delenie eukaryotickej bunky. Je to najčastejší spôsob delenia bunky pri ktorom pri ktorom dochádza k presnému rozdeleniu chromozómov do dcérskych buniek. Prvá fáza delenia sa označuje ako karyokinéza (čiže delenie jadra) a druhá fáza sa označuje cytokynéza(delenie cytoplazmy a bukových organel).

Mitóza ma 4 časti: Profáza, Metafáza, Anafáza, Telofáza. Mitóza sama môže slúžiť tak na budovanie viac bunkového organizmu ako aj na tzv. nepohlavné rozmnožovanie (pri jednobunkových a primitívnejších viacbunkových organizmoch). Produktom takéhoto rozmnožovania sú geneticky identické bunky či organizmy – klony. Výhodou je praktickosť a efektívnosť takéhoto množenia, nevýhodou je uniformita potomstva.

Meióza je delenie,  pri ktorom vznikajú pohlavné bunky. V tomto delení dochádza k redukcii počtu chromozómov na polovicu. Prebieha v reprodukčných orgánoch.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu