Ekológia
Ekológia
1. Definujte ekológiu ako vedu a vysvetlite základné
ekologické pojmy: jedinec, druh, populácia, biotop, stanovište, bióm, areál, klimax, biocenóza, fytocenóza, zoocenóza, biosféra,
ekosystém
Ekológia je slovo odvodené od gréckeho
oikos- dom, obydlie, logos- veda. Tento termín zaviedol do biológie nemecký zoológ a filozof
E. Haeckel. Je to vedný odbor, ktorý skúma vzťahy organizmov k prostrediu, v ktorom žijú a vzťahy medzi organizmami
navzájom.
Delí sa na:
Všeobecná ekológia skúma základné procesy, kolobehy a biomy
Špeciálna ekológia skúma vybraté organizmy a ekosystémy
Jedinec- každá živá bytosť,
ktorá je súčasťou prírody, má obmedzenú dĺžku života a počas neho sa vyvíja.
Druh (Taxón) -skupina
organizmov, ktoré sú schopné sa voľne vzájomne krížiť medzi sebou, ale nie so zástupcami iného druhu.
Populácia -skupiny organizmov jedného druhu žijúcich na určitom území, potenciálne si vymieňajúcich genetickú informáciu
a fungujúcich ako jedna biologická jednotka.
Habitat (Biotop) -miesto, na ktorom sa organizmus prirodzene
vyskytuje.
Stanovište -nekonkrétne miesto výskytu organizmov (napr. viate piesky).
Biomy sú rozsiahlé ekosystémy tvorené živou i neživou prírodou rozľahlých oblastí, ktoré sa vyznačujú spoločnými
znakmi
Areál -priestor geografického rozšírenia druhu.
Klimax -predpokladaný
záverečný stav sukcesného radu; spoločenstvo, ktoré dosiahlo stabilnú rovnováhu.
Biocenóza
-súbor populácií, ktoré sú navzájom prepojené určitými vzťahmi.
Fytocenóza – súbor
rastlinných druhov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia (silnejšie druhy vyradia slabšie)
Zoocenóza je zákonitý súbor živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia (silnejšie druhy
vyradia slabšie)
Biosféra je časť krajinnej sféry s vhodnými podmienkami na život, kde žijú rastliny a
živočíchy.
Ekosystém -systém vzájomných vzťahov medzi organizmami a ich prostredím v určitom čase a
priestore; medzi organizmami a ich prostredím dochádza k neustálej výmene látok a energie (príklady ekosystémov: lúka, les, jazero, rieka,
akvárium, ...).
2. Na príklade vysvetlite ekologickú valenciu.
Vymenujte
a popíšte abiotické a biotické faktory prostredia.
EKOLGICKÁ
VALENCIA- je ohraničená svojím minimom a maximom
- sú to najnižšie a najvyššie hodnoty faktorov, pri ktorých je
organizmus schopný prežiť; stredné hodnoty predstavujú optimum
- je dôležité, aby všetky podmienky prostredia boli v rozmedzí
ekologickej valencie, ináč organizmus uhynie
- podľa ekol. valencie :
o Euryekné organizmy – majú širokú
ekol. valenciu
o Stenoekné organizmy – majú úzku ekol. valenciu
- faktor, ktorý rozhoduje o výskyte druhu na
stanovišti sa nazýva hraničný faktor (limitujúci)
- organizmy na základe, ktorých môžeme hodnotiť
vlastnosti prostredia voláme bioindikátory (žaby, rak)
ABIOTICKÉ FAKTORY
- sú to
faktory neživej prírody medzi, ktoré patria slnečné žiarenie, vzduch, voda a pôda
- 1. slnečné žiarenie
– priamo vplýva na existenciu života človeka, je zdrojom svetla a tepla
- podľa rozsahu vlnovej dĺžky rozlišujeme:
o
ultrafialové žiarenie (UV) – (100-390 nm); 90% žiarenia zachytáva ozónosféra, v malých dávkach pôsobí
pozitívne (napr. tvorba vitamínu D v koži), vyššie dávky sú životu nebezpečné
o viditeľné svetlo - (390-760 nm)
je priamym zdrojom energie pre fotosyntézu zelených rastlín, čo podmieňuje život ostatných organizmov
- podľa nárokov
na svetlo rozlišujeme rastliny na:
• svetlomilné – HÉLIOFYTY – patria sem rastliny púští,
stepí a vysokohorských lúk
• tieňomilné – SCIOFYTY – lesné spoločenstvá
•
neutrálne – HÉLIOSCIOFYTY – lesné spoločenstvá
- svetelný režim má periodický
charakter, čo podmieňuje rytmické opakovanie životných prejavov živých organizmov
o infračervené žiarenie
- (nad 760 nm) je zdrojom tepla; tepelné minimum pre väčšinu organizmov je 15-30 ºC
- podľa teploty :
• EURYEKNÉ – znášajú veľké výkyvy teplôt (púšte)
• STENOTERMNÉ – sú citlivé na zmeny
teplôt (ľadové)
- 2. vzduch – je zdrojom chemický látok potrebných pre život (O2, CO2),
ktoré sú dôležité pre dýchanie a fotosyntézu
- pre organizmy má najväčší význam spodná vrstva ovzdušia –
troposféra
- kyslík je potrebný na dýchanie a produkujú ho rastliny pri fotosyntéze
- podľa
potreby na kyslík delíme organizmy na:
o AERÓBNE - potrebujú kyslík
o ANAERÓBNE -
nepotrebujú kyslík
- oxid uhličitý – produkt dýchania, zdroj uhlíka pre fotosyntézu
- dusík
– priamo zo vzduchu ho môžu využiť iba niektoré baktérie, ostatné organizmy ho získavajú z pôdy (rastliny)
- vzduch na
organizmy pôsobí aj fyzikálnymi vlastnosťami, napr.: prúdenie vzduchu, tlak vzduchu, teplota
- 3. voda – je
prostredie pre mnohé organizmy, je súčasťou tiel organizmov
- zabezpečuje transport látok v tele, je súčasťou biochemických procesov,
ktoré prebiehajú v tele organizmov (fotosyntéza, dýchanie)
- podľa nárokov na vodu rozlišujeme:
o HYDROFYTY
– sú vodné organizmy
o HYGROFYTY – žijú na vlhkých miestach
o MEZOFYTY – suchozemské
a prechodné organizmy
o TEROFYTY – majú najmenšie nároky na vodu, žijú na suchých miestach
- 4. pôda – je zdrojom živín pre organizmy, obsahuje pevné, kvapalné a plynné
zložky a pôdny edafón (korene, organizmy žijúce v pôde,...)
BIOTICKÉ FAKTORY
-
tvoria ich živé organizmy
- ide tu o vzájomné pôsobenie organizmov na seba ,vrátane potravinových vzťahov, a na
človeka
- pôsobenie organizmov môže byť priame (potravinové vzťahy) a nepriame (jeden organizmus mení
životné podmienky druhého
3.Posúďte ekologické vzťahy v týchto
prípadoch:
a) imelo – topoľ:
Parazitizmus je
vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej.
Parazity žijú vnútri alebo na povrchu tela určitého hostiteľa, z ktorého
získavajú výživu (pásomnice, kliešte, imelo). Vynikajú veľkou rozmnožovacou schopnosťou a majú zložitý vývin.
b) kozák osikový – osika:
Symbióza je označenie pre vzťahy medzi populáciami, kde je jedna
populácia užitočná druhej alebo sú si obidve populácie navzájom v rôznom stupni prospešné (mravce – vošky, riasy a huby
v
lišajníkoch). Jeden organizmus poskytuje druhému úkryt, alebo mu pomáha pri získavaní potravy a pod. V niektorých prípadoch od seba
navzájom rôzne organizmy celkom závisia svojou existenciou.
c) hraboš – myšiak
hôrny
Predácia je vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej. Predátori
(mäsožravce,
bylinožravce) požierajú rôzny druh potravy – korisť.
d) pleseň hlavičkatá –
chlieb
Konkurencia je vzťah dvoch (alebo viac) populácií, ktoré sa navzájom obmedzujú tým, že majú
rovnaké alebo podobné nároky na jednotlivé zložky prostredia. Ak sa ich nároky aspoň trocha odlišujú,
dokážu žiť na jednom
mieste s určitými obmedzeniami (rôzne byliny – rôzne nároky na svetlo,
rýchlosť rastu, rôzne druhy sýkoriek – prispôsobenie na
iný druh potravy, apod.)
4. Charakterizujte pojem populácia.
Vymenujte
základné štruktúrne znaky populácie a na príklade konkretizujte hustotu populácie.
Uveďte vzťahy
medzi populáciami a medzi organizmami.
Populácia je súbor jedincov
jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore v určitom čase a ktoré sú
vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi (môžu si vymieňať genetické informácie).
Štrukturálne
znaky populácie:
Počet jedincov v určitom priestore udáva hustotu populácie. Je pri rôznych druhoch rôzna (veľké
mäsožravce – pomerne malý počet jedincov, hmyz, prvoky – nesmierne množstvá jedincov).
Hustota populácie sa mení
od podmienok prostredia – kolíše v priebehu roka aj počas jednotlivých rokov. Závisí od mortality
(úmrtnosti), natality (pôrodnosti) a migrácie (sťahovania) organizmov.
Habitus
predstavuje súbor morfologických znakov, vlastných všetkým členom určitej populácie: veľkosť, hmotnosť, tvar tela, zafarbenie ap.
Napr. v horách sú rastliny menšie ako v teplejších nižších polohách. Nápadné rozdiely od seba značne vzdialených, alebo izolovaných
populácií druhu sú v systematike živočíchov označované ako geografické rasy.
Chorobnosť (morbidita)
vyjadruje zdravotný stav populácie v percentách chorých a nakazených jedincov. Príčinami chorobnosti môžu byť faktory abiotické (napríklad
traumatizácia, intoxikácia, nepriaznivá mikroklíma) alebo biotické (patogény, parazity). Chorobnosť zvyčajne redukuje početnosť populácie,
ale vyvolaná úmrtnosť jej zoslabnutých členov môže viesť k zlepšeniu kondície populácie, a stimulovať tak jej ďalší rozvoj.
Správanie je súhrnom rozmanitých konaní, reakcií živočíchov na rozličné podnety. Živočích môže konať
nezávisle od kolektívu (individuálne správanie) alebo ako člen kolektívvu (kolektívne, populačné správanie). Správanie, napríklad obrana
teritória, ochrana potomstva, vyhľadávanie a budovanie úkrytov, má pre existenciu populácie veľký význam.
Konštitúcia je schopnosť jedinca - vrodená alebo získaná - podávať fyziologické výkony. V prípade populácie ide o súhrn
konštitúcií všetkých jedincov tvoriacich populáciu. Konštitúcia sa prejavuje napríklad v odolnosti populácie proti patogénom či parazitom,
rýchlosti individuálneho vývinu, žravosti a podobne.
Hustota (denzita, abundancia) je množstvo jedincov
populácie na určitú plošnú alebo priestorovú či objemovú jednotku, napríklad počet baktérií v 1g pôdy, jedincov planktónu v 1 litri
vody, húseníc na 1 m2, hrabošov na 1 ha, ľudí na 1 km2, atď. Okrem toho možno hustotu vyjadriť aj hmotnosťou čiže biomasou, napríklad v g
na m2, kg na ha, kg na km2 a podobne. Z praktických dôvodov sa niekedy uvádza len približný výskyt alebo relatívna početnosť, ktorú
vyjadrujeme napríklad termínmi zriedkavý, priemerný, hojný.
Niekedy je účelné rozlišovať hrubú hustotu, čo je
počet jedincov na jednotku celého priestoru, a špecifickú čiže ekologickú
hustotu, čo je počet jedincov na priestorovú jednotku v biotope, na ktorej sa sústreďujú (pri ekologicky podmienenej nerovnomernej
priestorovej distribúcii populácie).
Frekvencia (zastúpenie) označuje podiel vzoriek, v ktorých bol
sledovaný druh zistený. Takéto údaje postačujú v prípadoch, keď už len prítomnosť druhu je významná, bez ohľadu na jeho momentálnu
početnosť, napr. prítomnosť patogénnych zárodkov v určitom prostredí (týfove bacily v studni ap.).
VZŤAHY MEDZI
POPULÁCIAMI:
1. Konkurencia je vzťah dvoch (alebo viac) populácií, ktoré sa navzájom
obmedzujú tým, že majú
rovnaké alebo podobné nároky na jednotlivé zložky prostredia. Ak sa ich nároky aspoň trocha odlišujú,
dokážu žiť na jednom mieste s určitými obmedzeniami (rôzne byliny – rôzne nároky na svetlo,
rýchlosť rastu, rôzne druhy
sýkoriek – prispôsobenie na iný druh potravy, apod.)
2. Predácia a parazitizmus je vzťah dvoch
populácií, keď jedna žije na úkor druhej. Predátori
(mäsožravce, bylinožravce) požierajú rôzny druh potravy – korisť. Parazity
žijú vnútri alebo na
povrchu tela určitého hostiteľa, z ktorého získavajú výživu (pásomnice, kliešte, imelo). Vynikajú
veľkou rozmnožovacou schopnosťou a majú zložitý vývin.
3. Symbióza je označenie pre vzťahy
medzi populáciami, kde je jedna populácia užitočná druhej alebo
sú si obidve populácie navzájom v rôznom stupni prospešné (mravce
– vošky, riasy a huby
v lišajníkoch). Jeden organizmus poskytuje druhému úkryt, alebo mu pomáha pri získavaní potravy
a pod.
V niektorých prípadoch od seba navzájom rôzne organizmy celkom závisia svojou existenciou.
Vzťahy medzi
populáciami sú veľmi dôležité pre udržanie rovnováhy prostredia. Ak sa takáto
rovnováha náhle poruší (zavlečenie
parazita alebo predátora, zničenie užitočných podporných vzťahov
medzi koreňmi rastlín a organizmami v pôde a pod.), môže to
priniesť veľké straty. Známym príkladom je premnoženie králikov v Austrálii, alebo prílišná chemizácia pôdy.
5. Definujte ekosystém a jeho základné
zložky.
Vysvetlite fungovanie ekosystému z hľadiska prenosu energie, obehu látok a tvorby biomasy
(potravové reťazce, pyramídy, siete). Demonštrujte na príkladoch.
Ekosystém -
súbor všetkých organizmov; ekologický systém, ktorý tvorí spoločenstvo organizmov
- je základnou funkčnou jednotkou prírody, ktorú
charakterizujú potravové vzťahy, tok látok a
energie
Základné zložky ekosystému:
o
Producenti – autotrofné organizmy, ktoré produkujú organické z anorganických látok – rastliny
o
Konzumenti – heterotrofné organizmy, ktorí získavajú organickú hmotu z autotrofných organizmov – bylinožravce,
mäsožravce a všežravce
o Reducenti – Dekompozitory – živia sa rozkladom organickej hmoty –
baktérie a huby
Typy ekosystémov:
· umelé
·
prirodzené
- podľa prostredia:
· vodné
· suchozemské
Potravové reťazce:
1. pastvovo-koristnícky - producenti – konzumenti 1. stupňa – konzumenti 2.
stupňa – konzumenti 3. stupňa
2. rozkladný (detritový) - zabezpečuje rozklad uhynutých organizmov
-
saprofág – živí sa uhynutými telami (hrobárik); saprofytické baktérie
3. parazitický - hostiteľ – parazit
Tok energie a kolobeh látok
- tok energie – je jednosmerný tok; do ekosystému prúdi slnečná energia
potrebná na fotosyntézu; energia sa uvoľňuje vo forme tepla alebo ju organizmy využívajú na zabezpečenie životných procesov
-
kolobeh látok – je uzavretý; má cyklický charakter, najvýznamnejší je tok vody a biogénnych prvkov (uhlík, kyslík,
dusík, fosfor)
- kolobeh vody – výmena vody medzi atmosférou a zemským povrchom
- kolobeh
uhlíka – uhlík z atmosféry pohlcujú zelené rastliny prostredníctvom fotosyntézy; ten zabudovávajú do organickej hmoty; uhlík sa
vracia späť vydychovaním
- kolobeh kyslíka – organizmy dýchajú kyslík z ovzdušia a do ovzdušia sa dostáva pri
fotosyntéze
- kolobeh fosforu – zdrojom fosforu sú nerasty; do pôdy sa dostáva zvetrávaním, získavajú ho rastliny;
z rastlín sa potom dostane do živočíchov a späť do vody sa dostane rozkladom tiel organizmov alebo hnojením
- kolobeh
dusíka – zdrojom dusíka je atmosféra; z nej nie sú organizmy schopné vstrebať dusík (výnimku tvoria iba niektoré baktérie);
rastliny získavajú dusík z pôdy a živočíchy z rastlín, človek hnojením
6. Vymenujte formy ochrany prírody
a rozdeľte typy chránených území na Slovensku.
Ktoré z nich sa vyskytujú vo vašom
okolí?
Uveďte dôvody, pre ktoré sú tieto územia chránené.
Vymenujte niektoré chránené druhy rastlín a živočíchov.
Ochrana prírody
Ochranu prírody rozdeľujeme na územnú a druhovú.
Územná ochrana zahŕňa
osobitnú ochranu na vymedzenom území.
Druhová ochrana je osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov
a skamenelín.
V SR platí zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny - vymedzuje veľkoplošné
a maloplošné chránené územia, zásady ochrany prírody, vymedzuje ochranu chránených území, chránených druhov organizmov...Pre územnú
ochranu prírody a krajiny platí 5 stupňov ochrany, v ktorých sa obmedzuje využívanie zásahy do prírody a krajiny. Na celom území SR platí
prvý stupeň ochrany. 2. - 5. stupeň ochrany platí v chránených územiach. V piatom stupni je najprísnejšia ochrana.
Podľa veľkosti
územia a spôsobu ochrany rozlišujeme:
Veľkoplošné chránené územia: rozloha nad 1000 ha : Národné parky NP
a chránené krajinné oblasti. Vyhlasuje ich vláda.
Maloplošné chránené územia: rozloha do 1000 ha: Prírodné
rezervácie, Chránené areály, Prírodné pamiatky.
NÁRODNÝ PARK (NP) -
Rozsiahlejšie územie s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti
človeka. . Činnosť človeka je dosť obmedzená (pohyb len po označených trasách, zákaz výstavby, zákaz stanovania, používania chemických
látok, zberu rastlín, nerastov a skamenelín, obmedzená hospodárska činnosť). Na jeho území platí 3. stupeň ochrany. Na Slovenku je 9
NP:
• Tatranský národný park (TANAP)
• Národný park Nízke tatry (NAPANT)
• Národný park Slovenský raj
• Národný park Malá Fatra
• Národný park Pieniny (PIENAP)
• Národný park Poloniny
• Národný park Muránska
planina
• Národný park Veľká Fatra
• Národný park Slovenský Kras
CHRÁNENÁ KRAJINNÁ
OBLASŤ (CHKO) - 2. stupeň ochrany
Na území SR je 14 chránených krajinných oblastí: na východnom Slovensku:
• CHKO Latorica
• CHKO Vihorlat
• CHKO Východné Karpaty
Prírodná rezervácia
(PR) – 5. stupeň ochrany
V blízkom okolí: Šarišský hradný vrch, Kapušanský hradný vrch, Fintické
svahy, Kamenná baba, Salvatorské lúky, Mirkovská kosatcová lúka, Kokošovská dubina, Pusté pole, Šimonka, Regetovské rašelinisko, Suchá
Belá, (v Slovenskom raji) atď.
CHRÁNENÝ AREÁL (CHA) - 4. stupeň ochrany
V blízkom okolí :
Dubnické bane, Holá hora, Plavečské štrkoviská, Radvanovské skalky (Vranov n. T), Uhliská (Levoča)
Prírodná pamiatka
(PP) - 5. stupeň ochrany
V blízkom okolí : Podmorský zosuv (Víťaz), Hrabkovské zlepence, Sninský kameň,
Bradlové pásmo (Kamenica), Kráter (Vyšné Ružbachy)
Dôvod prečo sú chránené: lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho
alebo národného významu.
Chránené rastliny:
Lekno biele, Bleduľa jarná, Plesnivec alpínsky, Poniklec
slovenský, Hlaváčik jarný, Horec Clusiov, Črievičník papučkový....
Chránené živočíchy:
Kamzík
vrchovský tatranský, medveď hnedý, svišť vrchovský, orol skalný, rys ostrovid, rosnička zelená, vydra riečna, drop veľký....
7.Popíšte ekologické problémy ľudstva.
Zamerajte sa na globálne ekologické problémy
a katastrofy.
GLOBÁLNE EKOLOGICKÉ PROBLÉMY
Sú to nepriaznivé vplyvy (zásahy do prírody),
ktoré ovplyvňujú život všetkých obyvateľov sveta (ich zdravie, výživu, prežitie...). Mení sa klíma, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a
živočíšstvo.
Stručný prehľad globálnych ekologických problémov :
o znečisťovanie ovzdušia
o poškodzovanie zdravia ľudí
o populačná explózia – problém výživy ľudstva
o kyslé dažde
o skleníkový
efekt
o zväčšovanie ozónovej diery
o znižovanie tvorby kyslíka
o znečisťovanie vôd
o ohrozenie
biodiverzity
o úbytok a znehodnocovanie pôdy
o znižovanie kvality pôd - degradácia pôd
o rozširovanie púští –
dezertifikácia
o úbytok tropických dažďových pralesov
o úbytok lesov – deforestácia
o nadmerné čerpanie
nerastných zdrojov
o nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania
Skleníkový efekt:
Plyny (metán CH4, freóny, oxidy dusíka, halogénne uhľovodíky) sa hromadia v atmosfére a spôsobujú tzv. skleníkový efekt.
Vzniká zadržiavaním tepla atmosférou pri tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom . Skleníkový efekt má za následok
zvýšenie globálnej teploty atmosféry. Môže vyvolávať aj zmeny v zrážkovom režime. Najviac sa to prejavuje v polárnych oblastiach.
Postupným roztápaním polárnych ľadovcov hrozia katastrofálne následky najmä pre pobrežné a nízko položené oblasti. Tie môžu byť úplne
zaplavené. Dvojnásobný rast obsahu CO2 môže mať za následok úplné roztopenie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu až o 60m
Kyslé dažde:
Oxidy uhlíka, síry a dusíka sa v atmosfére zlučujú s vodnými parami. Kvapky
padajú na zem vo forme dažďa, alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch.
Spôsobujú – ničenie lesov, pôdy, polí, umeleckých pamiatok.
Zväčšovanie ozónovej diery:
Ozónová vrstva, ktorá chráni Zem pred škodlivými slnečnými ultrafialovými lúčmi, sa ustavične stenčuje. Deje sa to v
dôsledku používania látok, ktoré spotrebúvajú ozón, napríklad freóny nachádzajúce sa v aerosóloch, lepidlách a chladničkách. Úbytok
ozónu vedie k vzniku rakoviny kože, aj k iným zdravotným problémom, preto sa štáty usilujú znížiť ich používanie a freóny boli v
mnohých štátoch zakázané.
Dažďový prales plní veľmi dôležitú funkciu –zasahuje do kolobehu vody a prvkov a do klimatickej
rovnováhy. Je domovom veľkého množstva živočíšnych a rastlinných spoločenstiev. Vytvára rôzne typy životného prostredia. Dažďové
pralesy obsahujú rastliny v takom množstve a hustote, že ich môžeme nazvať pľúcami Zeme. Odlesňovanie sa robí za účelom získavania
poľnohospodárskej pôdy a ťažby dreva.
Dezertifikácia (rozširovanie púští)
Šírenie
púští dosiahlo na africkom kontinente katastrofálne rozmery. Ročne sa stráca 5 - 6 mil. ha pôdy. Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe
asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá rozsiahle púšte.
Kvôli nesprávnemu obrábaniu, nadmernému spásaniu, vyrubovaniu stromov, ničenie tropických pralesov a zmene klímy sa púšte stále
rozširujú. 29 % pevniny je viac či menej intenzívne ohrozených postupom púšte.
Civilizačné choroby
Civilizačný a technický rozvoj postupne oddeľuje človeka od prírody. Na civilizačné choroby má vplyv hlavne zamorovanie
prostredia syntetickými chemickými látkami, znižovanie telesného pohybu, upadajúcej zdatnosti a odolnosti, psychické záťaže vyplývajúce z
rastúceho životného tempa, nadmerná a jednostranná výživa atď. Patria k ním: srdcovo-cievne choroby, rakovina, neurózy, toxikománia,
metabolické problémy, napokon aj AIDS. Najväčší podiel na vzniku civilizačných chorôb má stres a nesprávna životospráva. Strava s
vysokým obsahom živočíšnych tukov, soli, chudobná na vlákninu, vitamíny a minerály je považovaná za jeden z faktorov zvyšujúcich riziko
srdcovocievnych ochorení, rakoviny, cukrovky a ďalších.
Nadmerné čerpanie prírodných zdrojov
Svet
potrebuje obrovské množstvo energie nielen na zabezpečovanie tepla, svetla, osobnej a nákladnej dopravy, ale aj na pohon rozličných zariadení a
podporu poľnohospodárstva. Na tieto účely sa najviac využívajú tieto suroviny: I. ropa, II. zemný plyn, III. uhlie, IV. urán. Nazývajú sa
aj ako pevné alebo fosílne palivá. Sú cennými prírodnými zdrojmi energie, ktoré sú dnes obrovským tempom vyčerpávané. Zásoby fosílnych
palív sú ohraničené a jedného dňa sa vyčerpajú.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta