Huby a lišajníky

Huby a lišajníky
 
7. Definujte huby ako samostatnú ríšu organizmov. Popíšte spôsoby výživy a spôsoby rozmnožovania húb. Vymenujte triedy húb a uveďte charakteristických zástupcov.

HUBY
o  Tvoria samostatnú ríšu
o  Veda, ktorá skúma huby– mykológia( mykos- huba, logos- veda)
o  Sú to eukaryotické organizmy, heterotrofné, stielkaté organizmy.

- Nikdy neobsahujú plascidy, ani asimilačné farbivá, nie sú schopné fotosyntézy
- Produktom metabolizmu húb je podobne ako u živočíchov glykogén
- V bunkovej stene prevláda chitín, nie celulóza ako u rastlín
- Telo húb tvorí stielka, kt. ma mikroskopické alebo makroskopické rozmery

- Stielka môže byť:
-  Jednobunková,
-  Vláknitá
-  neurčitého tvaru- rôsolovitej štruktúry- plazmódium
 
- Hubové vlákna (hýfy) - môžu mat trubice (sipho)
o  Býva viacjadrová alebo sú vlákna
o  Priehradkované- rozdelené na viac buniek.

- Splet hubových vláken tvorí mycélium
- Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať a vytvárať nepravé pletivá- z nich vznikajú voľným okom viditeľné plodnice.

VÍŽIVA HÚB – SAPROFYTIZMUS, PARAZITIZMUS, SYMBIÓZA
-  Saprofytické huby patria z ekologického hľadiska do skupiny – reducentov-  dekompozitorov. Živia sa rozkladom rastlinných a živočišných zvyškov. Niektoré  huby prekonávajú vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium- saproparazitické huby
 
-  Veľa húb žije v symbióze s inými rastlinnými organizmami. Napríklad symbióza koreňov vyšších R s mycéliom húb- mykoríza. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami. (napr, hríb dubový- rastie pod dubom). Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy – spolužitie húb s riasami alebo sinicami.
 
ROZMONOŽOVANIE HÚB
 
Nepohlavné:
-  Delením buniek na 2 dcérske bunky
-  Pučaním
-  Časťami hýf
-  Spórami- môžu byť aj pohyblivé – zoospóry, alebo nepohyblivé – najčastejšie spóry sú konídie.
 
Pohlavné:
-  Prebieha splývaním pohlavných buniek
-  Podľa veľkosti a tvaru gamét to môže byť: izogamia, anizogamia, oogamia
 
SYSTÉM HÚB- RÍŠA: HUBY
-  Huby tvoria samostatnú skupinu organizmov, systém je zložitý, neustále sa mení
-  Oddelenia:
•  Slizovky
•  Chytridiomycety
•  Oomycety
•  Vlastne huby- EUMYCOTA- delia sa na tri triedy:
Spájavé plesne, vreckaté huby, bazidiové huby
 
TRIEDA: SPAJAVÉ PLESNE – ZYGOMYCETES- PLESNE
-  Sú mikroskopické, väčšinou saprofytické, niektoré parazitické, spôsobujú mykózy u človeka
-  Nebezpečný je veľký počet spor, ktoré vznikajú pri nepohlavnom rozmnožovaní – sú prítomné v prachu, u citlivých ľudí môžu vyvolať alergie.
-  Plesne rastú na zahnivajúcich organických substrátoch- ovocie, zelenina, mlieko, syr, chlieb
 
Pleseň Hlavičkatá- žije na nesprávne uskladnených (zahnívajúcich) potravinách- vlhký chlieb, zelenina, marmeláda. Mycélium vytvára  belavé kožovité povlaky, z ktorých vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré sú viditeľne aj voľným okom .

TRIEDA: VRECKATÉ HUBY- ASCOMYCETES:
 
Rad: Kvasinkotvaré huby
 
Kvasinka Pivná- využíva sa na skvasovanie sladu pri výrobe piva, na výrobu pekárenských kvasníc- lisované kvasinky s hladkou múkou
 
Kvasinka vinna- nachádza sa voľne v prírode na bobuliach hrozna. Vyvoláva tzv. alkoholové kvasenie- rozkladá cukry  za vzniku alkoholu a CO2- výroba vín.
 
Mnohé kvasinky žijúce v prírode sú pre človeka nebezpečné. Sú pôvodcami mnohých nepríjemných kvasinkových ochorení.
Napríklad druhy rodu Candida spôsobujú kožné aj pľúcne ochorenia človeka. 
 
Rad: Paplesňotvaré huby
 
Podieľaju sa na hnití ovocia, zeleniny, krmiva, semien a pod. Niektoré druhy napriek tomu, že sú to prevažne saprofytické huby produkujú nebezpečné jedy- mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť mnohé ochorenia, preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali konzumovať ani po oddelení mycélia.
 
Penicillium notatum- produkuje antibiotikum- penicilín
 
Apergil čierny- je veľmi rozšírený- spolu s niektorými druhmi rodu Penicilium vytvára na potravinách povlaky, čím ich znehodnocuje.
 
Rad: kyjaničkotvaré huby
 
Sú to prevažne parazitické huby
 
Kyjanička Purpurová – cudzopasí v semenníku v raži . Semenník je prenesený na tvrdý, černastý rožkovitý útvar- námeľ- nachádzajú sa v ňom toxické látky- alkaloidy- farmaceutický priemysel z nich vyrába liečivá na úpravu krvného tlaku a zníženie krvácania.
 
Rad: čiastkotvaré huby
 
Smrčok jedlý- dobrá jedlá jarná huba
 
Ušiak jedovatý- jeho poprehýbaný klobúk pripomína ľudský mozog- jedovatá huba.
 
Hľuzovky- sú vzácne huby, rastú pod povrchom pôdy v teplých dubinách, v hľuzovitých plodniciach sú vrecká s výtrusmi trvalo uzavreté.
 
TRIEDA: BAZIDIOVÉ HUBY- BASIDIOMYCETES
Medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby. Nevytvárajú plodnice, rozmnožujú sa rôznymi spórami. Patria sem sneti a hrdze, sneť kukuričná, hrdza trávna
 
Rad: rôznotvaré huby
 
Majú morfologicky rôznotvaré plodnice.
 
Trúdnikovec pestrý- rastie na listnatých stromoch, má pestro sfarbené plodnice
Sírovec obyčajný- má nenápadne žlto sfarbené plodnice.
 
Rad: pečiarkovité huby
 
Plodnice majú rozlíšené na klobúk a hlúbik. Medzi často zbierané huby patria veľmi dobré jedlé huby: pečiarky, bedle, plávky, rýdziky.
 
Hríbové huby- najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky a masliaky
 
Naša najjedovatejšia huba je muchotrávka zelená, k smrteľne jedovatým hubám patrí aj muchotrávka končistá, muchotrávka tigrovaná, hodvábnica veľká
 
8.Porovnajte typické znaky vreckatých a bazídiových húb.
Vysvetlite princíp lichenizmu.
 
Vreckaté huby- významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc- vreciek (ascus)
  -vo vrecku je 8 výtrusov- askospór
 
Okrem askospór vytvárajú aj konídie- na špecifikovaných nosičoch- konídiofóroch.
Vrecká s výtrusmi bývajú uložené v plodniciach, ktoré môžu mať – guľovitý, miskovitý, bankovitý tvar. Vrecká môžu byť v plodniciach voľne roztrúsené alebo vytvárajú výtrusorodú vrstvu- técium.
Počtom zástupcov sú vreckaté huby najpočetnejšia skupina húb.
 
Bazídiové huby- veľmi početná skupina húb
 
Pomenovanie je odvodené od bazídiospor, ktoré vznikajú na kyjakovitých bunkách- bazídiach- vytvárajú výtrusorodú vrstvu- hyménium.
 
Bazídia môžu byť:
 
o  jednobunkové- celistvé majú ich všetky klobúkovité huby, ktoré majú plodnicu (hlúbik a klobúk)
 
o  Štvorbunkové ( delené)
 
 
Lichenizmus - spolužitie hubových vláken s riasou, prípadne sinicami. Riasy sa vyživujú autotrofne a hubové vlákna dodávajú vodu a upevňujú lišajník. Huba, ktorá tvorí lišajník – lichenizovaná huba.
 
Lišajníky majú rôzne stielky:
 
Kôrovitá stielka – Zemepisník Mapový a stielka je pevne prichytená o podklad a ťažko je ho odstrániť od podkladu bez poškodenia.
 
Lupeňovitá stielka- Diskovník murový- stielka je prichytená o podklad na viacerých miestach
 
Kríčková stielka- pripomína krík a prichytená o podklad je v jednom bode. Dutohlávka sobia
 
Beztvará stielka
Lišajníky rastú v extrémnych podmienkach. Buď na sklách v chladných oblastiach alebo v púštiach.
 
9.Porovnajte pozitívny a negatívny význam húb v prírode a pre človeka.
Pomenujte predložené modely bazídiových húb.
 
Človek spočiatku považoval huby vzhľadom na vysoký obsah minerálnych látok len za doplnkový zdroj výživy. Huby spolu s baktériami majú v prírode nenahraditeľnú úlohu reducentov, a tak zabezpečujú obeh anorganických látok v prírode. Sú schopné rozkladať nahromadené organické látky na anorganické zlúčeniny, z ktorých časť opäť využívajú producenty – zelené rastliny. Bez tejto ich činnosti by život zanikol.
 
Odhaduje sa 200 000 až pol milióna húb. Väčšina z tohto počtu tvoria mikroskopické huby, ktoré sú predmetom štúdia mnohých vedných odborov. Nové objavy vedy otvárajú ďalšie možnosti využitia húb, najmä v oblasti priemyselných biotechnológií.
 
Kvasný priemysel je založený na schopnosti kvasinkových húb premieňať cukor na alkohol a oxid uhličitý. Tieto huby sa využívajú nielen pri výrobe alkoholických nápojov ale i v pivovarníctve, pekárenskom a mliekárenskom priemysle. Používajú sa vyšľachtené, vysokoprodukčné kmene kvasinkových ale i iných húb.
 
Huby sa využívajú aj v zdravotníctve. Významný bol objav antibioticky účinných látok, ktoré produkujú práve huby. Najznámejším antibiotikom je penicilín, produkt jedného z kmeňov penicilu Flemingovho. V posledných desaťročiach vedci preskúmali veľa ďalších húb a z viacerých druhov húb sa im podarilo izolovať ďalšie účinné antibiotiká.
 
V mnohých krajinách vznikla hubárska tradícia vďaka tomu, že hubami možno spestrovať jedálny lístok. Zo zberateľského vzťahu k hubám vznikla záľuba, ktorá privádza ľudí do prírody s určitým cieľom a má aj rekreačný význam.
 
Tienistou stránkou hubárstva je nebezpečenstvo ohrozenia života pri zbere neznámych húb. Narastajúci počet otráv jedovatými hubami súvisí aj so zvýšeným a často nekritickým popularizovaním zberu jedlých húb.
 
Mnohé huby sa však prejavujú nepriateľsky, napádajú živé organizmy, rastliny, živočíchy i človeka. Huby, parazitujúce na ľudskom tele, vyvolávajú mykózy, často dlhotrvajúce a nebezpečné ochorenie kože, vlasov alebo aj celého organizmu. Pôvodcami týchto mykóz sú najčastejšie nedokonalé huby, kvasinkovité, ale i vreckaté huby a plesne. Výtrusy niektorých húb môžu príležitostne prenikať do dýchacích ciest a vyvolať zdravotné problémy.