Systém a fylogenéza rastlín

Prírodné vedy » Biológia

Autor: maturanti
Typ práce: Maturita
Dátum: 20.08.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 495 slov
Počet zobrazení: 19 554
Tlačení: 606
Uložení: 632
Systém a fylogenéza rastlín

1. Charakterizujte základné kritériá rozlíšenia rastlín na nižšie a vyššie.
Uveďte dôležité systematické znaky a základnú charakteristiku rias ako typických
predstaviteľov nižších rastlín.
Charakterizujte vývojové vetvy,  základné oddelenia rias a uveďte ich zástupcov.

Základné kritériá rozlíšenia rastlín na nižšie a vyššie:
 
Nižšie rastliny – Protobionta
•  Telo tvorí jednobunková  alebo mnohobunková stielka-  thallus
•  Nemajú  pravé rastlinné orgány
•  Nemajú cievne zväzky  – bezcievne rastliny
•  Patria sem riasy
 
Vyššie rastliny - Cormobionta
•  Telo sa nazýva kormus
•  Majú  pravé rastlinné orgány – koreň, stonku, list a kvet
•  · Majú diferencované vodivé pletivá – cievnaté rastliny   
•  · Podľa spôsobu rozmnožovania ich delíme na výtrusné a semenné rastliny. ·  
 
RIASY - ALGAE
Sú najrozšírenejšou skupinou nižších rastlín. Vyskytujú sa najmä v morských vodách, ale i malá časť žije i v sladkých vodách. Počas fylogenézy ich stielka dosiahla rôzne stupne zložitosti. Najjednoduchší typ stielky majú jednobunkové riasy, ktorých telo – jedna bunka, môže byť:
 
1. nepohyblivá -  typ stielky:  bunkový - kokálny (napr. chlorela)
2. pohyblivá – pomocou bičíkov alebo panôžok -  typ stielky:  bičíkatý - monádoidný (napr. eugléna zelená)
  meňavkovitý – améboidný
 
Mnohobunkové riasy majú zložitejší typ stielky. Ich telo tvoria jednoduché alebo rozkonárené vlákna.
 
Najčastejší typ stielky je vláknitý - trichálny (napr. chetofóra) – jednojadrové bunky.
Špecifický typ stielky je rúrkovitý - sifonálny typ (napr. halimeda) – jedna veľká bunka s viacerými jadrami
Sifonokládiový typ stielky – predstavuje mnohobunková vláknitá stielka, ktorej bunky sú viacjadrové (napr. žabí vlas)
Pletivový typ môžu byť rozlíšené na pakorienky - rhizoidy
    pabyľku - cauloid
  palístky – fyloidy
 
Rozmnožovanie:
nepohlavne - mitózou (jednobunkové)
- tvorbou výtrusov- spór
  - vegetatívne - úlomkami a rôznymi časťami stielky
pohlavne  - spývaním gamét (kopuláciou)
izogamia -  splývanie 2 pohyblivých gamét rovnakého tvaru a veľkosti
anizogamia -  splývanie 2 pohyblivých rôzneho tvaru a veľkosti
oogamia - splývanie väčšej nepohyblivej gaméty a menšej pohyblivej
 
Pre riasy je charakteristické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie - rodozmena :
rovnakotvará (izomorfná) – obidve gen. (gametofyt a sporofyt) sú morfologicky rovnaké
rôznotvará (heteromorfná) – ak sú rôzne – ak sa tvarovo líšia
 
Podľa kombinácie asimilačných farbív rozoznávame pri nižších rastlinách tri vývojové línie:
•  Červená – obsahujú chlorofyl a a d
•  Hnedá – obsahujú chlorofyl a a c
•  Zelená - obsahujú chlorofyl a a b
 
Systém rias:

  Oddelenie:   Trieda:
1. Červené riasy – Rhodophyta
2. Rôznobičíkaté riasyHeterokontophyta   -  Žltohnedé riasyChrysophyceae
  - RozsievkyBacillariophyceae
 - ChaluhyPhaeophyceae
3. ČervenoočkáEuglenophyta
4.  Zelené riasyChlorophyta -Vlastné zelené riasy – Chlorophyceae
   -SpájavkyConjugatophyceae
-Trubicovky – Bryopsidophyceae
- Chary - Charophyceae
 
1. Oddelenie: Červené riasy
Charaktrizuje ich červené farbivo - fykoerytrín, ktorý sfarbuje ich stielky do červena alebo červenohneda. Chloroplasty obsahujú iba chlorofyl a niektoré aj chlorofyl d.
Pri fotosyntéze nevzniká škrob.
Rozmnožovanie: nepohlavné - spórami
  pohlavné -  spojené s rodozmenou
Telo tvoria mnohobunkové vláknité alebo pletivové stielky.
Žijú hlavne v moriach – pokrývajú pobrežia ale sú aj v hĺbke do 100m, menej v sladkých vodách – v čistých, pramenistých (napr. žabie semä)
Najznámejší produkt z červených rias - agar– na výrobu tuhých živných pôd (používané v mikrológii na kultiváciu mikroorganizmov) a v potravinársve slúži na výrobu želatiny
 
2. Oddelenie: Rôznobičíkaté riasy
Chloroplasty obsahujú chlorofyl a, chlorofyl c a hnedé farbivo fukoxantín
Sú to jednobunkové pohyblivé riasy. Majú dva nerovnako dlhé bičíky, pomocou ktorých sa pohybujú. (dlhší bičík je plávajúci, kratší je dozadu ohnutý)
Okrem jednobunkových foriem sa vyskytujú aj mnohobunkové riasy, ktoré vytvárajú stielky.viditeľné aj voľným okom a môžu byť dlhé aj niekoľko desiatok metrov, na rozdiel od jednobunkových rias, ktoré sú mikroskopické.
 
sladkovodné aj morské. Do oddelenia patrí niekoľko tried.
 
Trieda: Žltohnedé riasy
Väčšinou majú bičíkovitú stielku. Tvoria súčasť planktónu čistých sladkých vôd. Morské druhy mávajú schránky.
 
Trieda: Rozsievky
Sú jednobunkové mikroskopické riasy žijúce jednotlivo, alebo pospájané do kolónií.
Ich bunková stena je inklustovaná (vystužená) oxidom kremičitým a vytvára schránku.
 
Nepohlavne sa rozmnožujú pozdĺžnym delením (z materskej vzniknú dve dcérske). Dochádza k zmenšovaniu schránky, keď sú minimálne tvoria spóry.
Najrozšírenejšia skupina rias – žijú v sladkých vodách, moriach, v pôdach, .. - vo vodách sú producenrmi organickej hmoty, uplatňujú sa pri hodnotení kvality vody. Fosílne usadeniny ich schránok vytvárajú horninu diatomit
 
Trieda: Chaluhy – hnedé riasy
Chaluhy sú až na malé výnimky morské riasy. Vyskytujú sa najmä pri pobrežiach.
Stielky sú vždy mnohobunkové, dlhé až niekoľko metrov. Rozlišujeme na nich pakorienky, pabyľku a palístky. Oddávna sa využívajú ako hnojivo, palivo, na jedlo (v Japonsku, Číne) a na výrobu sódy a jódu.
Najrozšírenejšia hnedá riasa je chaluha sargasová, ktorej najväčšie zoskupenie na svete je v Sargasovom mori (Mexický záliv), v ktorom sa nachádza neresisko úhorov.
 
3. Oddelenie: červenoočká – euglény
 
Obsahujú chlorofyl a,b, karotén a xantofyl (neprekrýva farbu chlorofylu).
Sú to jednobunkové mikroskopické riasy, ktoré sa aktívne pohybujú jedným, alebo dvomi bičíkmi. Sú zložkou všetkých vodných biotopov (slaných, sladkých a brakických – zmiešaných vodách). Tvoria hlavnú zložku planktónu. Ich telo obklopuje tuhá alebo pružná pelikula, ktorá umožňuje ich premenlivý tvar tela.  Charakteristická je červená očná škvrna (stigma). Rozmnožovanie: hl. pozdĺžnym delením
Medzi najrozšírenejšie patrí eugléna zelená – červenoočko zelené, červenoočko štíhle
 
4. Oddelenie: zelené riasy
 
Ich chloroplasty obsahujú chlorofyl a, chlorofyl b, betakarotén a xantofyly (neprekrýva farbu chlorofylu). Veľmi rozšírené, najbohatšia skupina rias.východiskovým bodom vývojovej línie zelených rastlín
 
Trieda: Vlastné zelené riasy
Všetky typy mikroskopickej jednobunkovej stielky (okrem améboidnej) a základné typy mnohobunkovej stielky.  Majú 2 alebo 4 bičíky, rozmnožujú sa všetkými spôsobmi typickými pre riasy. Obývajú všetky vodné biotopy, sú hlavnými producentmi org. hmoty vo vodách v lete.
 
Jednobunkové riasy žijú buď jednotlivo  - drobnozrnko alebo sa spájajú do kolóniíváľač gúľavý, pandorina. Viacbunkové riasy - vytvárajú vlákno. Zástupca je chlorela.
 
Trieda: Spájavky
jednobunkové alebo mnohobunkové vláknité riasy .
Zvláštny typ pohl. rozmnožovania, kt. prebieha spájaním – konjugáciou.
Žijú v sladkých vodách, v moriach sa nevyskytujú – závitnicovka
 
Trieda: Trubicovky
Rôznorodá skupina rias. Majú rúrkovitú stielku. Žabí vlas – v sladkých vodách.
 
Trieda: Chary
makroskopické riasy, ktorých stielka dosahuje výšku až 1 meter a je rozlíšená na pakorienky, pabyľku a palístky. Nachádzajú sa v sladkých a brakických vodách, no v moriach chýbajú. Chara obyčajná - parožnatka
 
2. Porovnajte najvýznamnejšie oddelenia výtrusných cievnatých rastlín z hľadiska stavby tela, fylogenézy a rozmnožovania. Uveďte významných zástupcov a popíšte ich.

V rámci výtrusných rastlín sa rozlišujú tieto oddelenia:
oddelenie: Ryniorasty (Rhyniophyta)
oddelenie: Machorasty (Bryophyta)
oddelenie: Plavúňorasty (Lycopodiophyta)
oddelenie: Prasličkorasty (Equisetophyta)
oddelenie: Sladičorasty (Polypodiophyta)
 
Výtrusné rastliny sa rozmnožujú výtrusmi. V ich životnom cykle sa striedajú dve životné štádiá. Ide o rodozmenu, striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie.
 
Nepohlavná generácia sporofyt vytvára charakteristické rozmnožovacie orgány – výtrusnice, v ktorých sa tvoria mikroskopické výtrusy. Výtrus v zemi vyklíči a vyrastie z neho pohlavná generácia.
 
Pohlavná generáciagametofyt. U machorastov je to najskôr mikroskopický vláknitý prvoklík z ktorého vyrastie mladá rastlina. Ostatné výtrusné rastliny tvoria drobný lupeňovitý útvar – prvorast. Gametofyt vytvára samčie a samičie pohlavné orgány, v ktorých sa tvoria samčie (spermatozoidy) a samičie (vajcové) pohlavné bunky - gaméty.
Podmienkou pre splynutie pohlavných buniek je dostatok vody, prostredníctvom ktorej sa spermatozoid dostane k vajcovej bunke. Z nej po oplodnení vyrastie znovu sporofyt a cyklus sa uzavrie.
 
RYNIORASTY (rhyniophyta)
Predstavujú najstaršiu skupinu vyhynutých (fosílnych) rastlín. Rástli v plytkých vodách, v bažinách a močarinách, kde tvorili husté porasty. Z vývojového (evolučného) hľadiska predstavujú najdôležitejší fylogenetický uzol.
Najznámejší predstaviteľ bola rhynia major. Teda 20 – 50 cm vysoká, bezlisté stonky a na koncoch boli výtrusnice.
 
MACHORASTY (Bryophyta) 
mnohobunkové, zelené ,najdokonalejšie organizované výtrusné stielkaté rastliny. Prevažnú časť života prežívajú ako gametofyt . (haploidný, vždy zelený).
Ich stielka (thallus) je bez vodivých pletív.  
•  pri nižších vývojových skupinách býva lupeňovitá
•  pri dokonalejších rozlíšená – diferencovaná na pakorienky (rizoidy)
  pabyľku (kauloid)
      palístky (fyloidy). 
 
V pabyľke majú niektoré machorasty povrazce predĺžených buniek, ktoré majú vodivú funkciu. Bunková stena je z celulózy, zvyčajne bez inkrustácie. Asimilačným produktom je spravidla škrob. Rastú na rôznych stanovištiach, prevažne vlhkomilné, ich porasty zadržiavajú množstvo vody, čím chránia pôdu pred vyschnutím, regulujú vzdušnú vlhkosť. Ich odumreté stielky poskytujú organickú hmotu rašelinu.
Gametofyt: je haploidný, vždy  zelený a prevláda nad sporofytom, vytvárajú sa na ňom pohlavné orgány: buď spoločne na 1 rastline = jednodomé alebo osobitne na oddelených jedincoch = dvojdomé druhy
Sporofyt: je vždy spojený s gametofytom , tvorí ho stopka s výtrusnicou. Výtrusnica má zložitú vnútornú stavbu a v nej vznikajú z diploidných buniek redukčným delením výtrusy.
 
Systém machorastov:
K  machorastom patrí približne 25 000 druhov. Zaraďujú sa do 3 tried:
•  Trieda: Pečeňovky (Hepaticopsida)
•  Trieda: Machy (Muscopsida)
•  Trieda: Rožteky (Anthocerotopsida)
•   
Pečeňovky:
 Ich stielky sú buď lupeňovité alebo listovité . Najznámejší zástupca je porastnica mnohotvará, ktorá rastie na vlhkých miestach
 
Machy:
Majú  najdokonalejšiu stavbu tela. Gametofyt tvorí diferencovaná  stielka na  pakorienky, pabyľku, palístky. Sporofyt   predstavuje stopka s výtrusnicou.
 
Rašelinník močiarny - tvorí husté porasty v lesoch, na mokrých lúkach,  rastliny na báze odumierajú, na vrchole stále dorastajú, preto počas stáročí utvoria hrubé vrstvy rašeliny, merík vlnkatý, ploník borievkový.
Význam: udržujú vodu, rašelina, indikátory čistoty ovzdušia, vždy rastú na severnej strane
 
PLAVÚŇORASTY (lycophodiophyta) 
Patria tu byliny a fosílne dreviny. Stonka je plná, vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými jednožilovými listami. Niektoré majú na vrchnej strane listov pajazýček (lingula), ktorý slúži na nasávanie dažďovej vody. Výtrusnice vyrastajú na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sa na pohľad málo odlišujú od asimilačných listov a sú zostavené do klasov. Vo výtrusnici sa tvoria rovnaké - izosporické alebo morfologicky rozlíšené -heterosporické výtrusy
 
Systém plavúňorastov:
•  · Trieda: Plavúne (Lycopodiopsida) 
•  · Trieda: Plavúnky (Selaginellopsida)
Plavúne: 
Jednoduché listy.
Plavúň obyčajný - je chránený, rastie na kyslých pôdach ihličnatých lesov. Má dlhú plazivú stonku, kopijovité listy a konáre sú zakončené vidlicou väčšinou 2 výtrusných klasov.Rastie na kyslých pôdach.
 
Plavúnky :
Listy s pajazýčkami.
Plavúnka brvitá - bylina (8-10cm), rastie na holiach, horských lúkach.
sigilaria lepidodendron stromovité fosílne druhy - vyhynuté, prispeli k tvorbe uhoľných slojov
 
PRASLIČKORASTY (Equisetophyta)
Trváce byliny (fosílne boli aj dreviny). Stonky sú článkované, praslenovito rozkonárené, duté.
Cievne zväzky sú v kruhu okolo centrálnej dutiny. Listy sú jednoduché, šupinkovité, usporiadané do praslenov a bázami zrastené do pošiev. Výtrusnice vyrastajú na sporangiofóroch - nosiče výtrusníc, ktoré tvoria vrcholové klasy. Z výtrusov vznikajú zelené lupeňovité prvorasty (jedno, alebo obojpohlavné).
Najznámejšou triedou sú Prasličky:
V perme a karbóne v podobe stromov, prispeli k tvorbe uhoľných slojov.
 
Čeľaď: Prasličkovité
Byliny s článkovanou a praslenovito rozkonárenou stonkou. Bunkové steny prestúpené oxidom kremičitým. Výtrusy sú guľovité, zelené a so štyrmi haptermi – rozhadzovačmi.
Sú rozšírené od trópov po studené oblasti.
Praslička roľná – jarná hnedastá plodná byľ, vypadnú z nej výtrusy a odumrie. Namiesto nej vyrastie z podzemku zelená neplodná byľ,praslička lesná, praslička močiarna
 
SLADIČORASTY (Polypodiophyta)
Byliny, menej dreviny, majú podzemky a husto porastené korene. Listyveľké, vyrastajú z podzemku, alebo z nadzemnej stonky, sú perovito zložené, v mladosti špirálovito zvinuté (ochrana delivých pletív). Na rube listov sú výtrusnice združené do kôpiek = SORUSY, ktoré sú chránení blanitou zásterkou. Prvorasty sú zelené, lupeňovité a často redukované.
 
Trieda Sladiče:
Najpočetnejšia trieda, patria do nej byliny, ale aj stromovité druhy s veľkými, obyčajne zloženými listami.
Papraď samčia – najznámejšia, lesný druh, má až 1 m dlhé listy, perovito zložené, kôpky výtrusníc sú zakryté zásterkou, Papradka samičia – podobná papradi,  jemné listy, Perovník pštrosí: tvarovo rozdielne jalové a plodné listy, Sladič obyčajný - okrúhle kôpky výtrusníc bez zásterky, Slezinník červený - rastie v puklinách skál, Orličník obyčajný naša najväčšia papraď, listy až 2 m dlhé, výtrusnice majú na podvinutom okraji

3. Zhodnoťte, aký význam mali riasy v procese vývoja biosféry a aký význam majú v súčasnej
biosfére.
Posúďte význam výtrusných cievnatých rastlín pre prírodu a človeka.

Význam rias:
•  Význam rias v posledných desaťročiach narastá.
•  Vďaka schopnosti fotosyntetizovať patria riasy k primárnym producentom a predstavujú základný článok v potravových vzťahoch vodných ekosystémoch - sú dôležité zložky fytoplanktónu.
•  Spolu s vyššími rastlinami sa podieľajú na produkcii kyslíka a slúžia aj ako úkryt. Vedci zistili, že obsahujú veľa vitamínov, minerálov, aminokyselín, chlorofylu i iných látok vo vyššej miere ako suchozemské rastliny. Ukazujú sa aj ako bohatý zdroj bielkovín, napr. pre kozmonautov (chlorela). Iné druhy sa konzumujú ako šalát (morský šalát). Vyrábajú sa z nich potravové doplnky . Riasy majú veľmi vysoký obsah jódu a draslíka Keďže obsahujú prírodný jód, môžu v niektorých prípadoch normalizovať zníženú činnosť štítnej žľazy. V komplexnej forme sa v nich nachádza aj železo, preto sú jedným z najvhodnejších prírodných zdrojov na jeho doplnenie v organizme.
 
•  Morské – hnedé riasy /chaluhy/ –krmivo pre živočíchy
•  Pridávajú sa aj do kozmetických výrobkov, vo farmaceutickom priemysle.
•  Niektoré majú horninotvorný význam alebo slúžia ako zdroj látok, ktoré sa využívajú v potravinárstve (agar)
•  Odumreté chaluhy sa využívajú ako palivo, hnojivo a tiež ako dôležitá surovina pre výrobu sódy a jódu.
 
Význam výtrusných rastlín:

•  Chránia pôdu pred vyschnutím
•  Regulujú vzdušnú vlhkosť -  ovplyvňujú klímu
•  Ich odumreté stielky poskytujú organickú hmotu rašelinu. Rašelina obsahuje viac ako 50% organických látok. Používa sa ako palivo aj ako prostriedok na zvýšenie úrodnosti pôdy. Rašelinové bahno je vhodné pri liečbe kĺbových ochorení. Pestovatelia rastlín využívajú pri ich transporte vysokú schopnosť rašelinníka nasávať vodu. Obaľujú ním ich korene. Indikátory čistoty ovzdušia.
•  Fosílne dreviny/karbón, perm/, 20 – 30m vysoké, 1m hrubé – vytvárali vrstvu čierneho uhlia

4. Charakterizujte najvýznamnejšie oddelenia nahosemenných rastlín (borovicorasty, cykasorasty) a krytosemenných rastlín (magnóliorasty), z hľadiska stavby a rozšírenia.

ODDELENIE: BOROVICORASTY -  PINOPHYTA
 
Zahŕňa dreviny stromovitého vzrastu, ktoré vznikli počas prvohôr, ale už koncom druhohôr sa ich vývoj zastavil. Listy sú spravidla jednoduché, ihlicovité. Rozdeľujú sa na dve triedy:
 
•  Trieda: Ginká – gonkoopsida
•  Trieda: Ihičnany – Pinopsida  - Rad: borovicotvaré
     Rad: cyprusotvaré
     Rad: tisotvaré 
 
Ginkgá (Ginkgoopsida)
 
Ginkgo dvojlaločné (Ginkgo biloba)
Označuje sa ako "žijúca fosília", bežne sa vyskytovala pred vyše 200 miliónmi rokov.
V súčastnosti vytvára prirodzené porasty len v juhovýchodnej Číne, inde sa vysádza ako parková drevina. Dožíva sa až 2 000 rokov.
Dvojdomý strom, dvojlaločné vejárovité listy s vidlicovitou Žilnatinou.
Plod: žltá kôstkovica
 
 Ihličnany (Pinopsida)
 
Najvýznamnejšia trieda borovicorastov. Väčšinou sú to jednodomé stromy, zriedkavejšie kry.
Listy sú ihlicovité, alebo šupinovité, vyrastajú  na konárikoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch na brachyblastoch /po 2, 5, alebo viac/.
 
Samčie šištičky tvoria tyčinky. Po dozretí sa z nich uvoľňuje peľ, ktorý je prenášaný vetrom.
 
Samičie šištičky tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene  a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa vytvoria  dve nahé vajíčka . Plody sú rôzne, najčastejšie drevnaté šišky, ale aj šiškové  a semenné bobule. Semená sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi pomaly /borovica 1-3 roky/. Zárodok má viac klíčnych listov /2-15/.
 
Patrí k nim asi 600 druhov – najmä na severnej pologuli, menej na južnej. Rozdeľujú sa na niekoľko radov, z ktorých sú najdôležitejšie: borovicotvaré, cyprusotvaré, tisotvaré.
 
Rad: borovicotvaré
Prevažne stromovité druhy – v dreve a kôre majú živicové kanáliky. Listy sú ihlicovité, vždy zelené, pretrvávajú na rastline 6 – 14 rokov, zriedkavo opadavé. Plody sú drevnaté šišky, semená sú väčšinou krídlaté.
 
 ZÁSTUPCOVIA:
Jedľa biela / Abies alba/ - má štíhly kmeň, hladkú bielosivú borku, ihlice sú jednotlivé, ploché, neprisadajú na listový vankúšik, po ich opadaní sú konáriky drsné,  šišky sú  vzpriamené s plochými semennými šupinami – po dozretí sa rozpadajú  na strome. Smrek obyčajný /Picea abies/ -má hnedočervenú, šupinovito rozpukanú kôru, ihlice sú štvorhranné, pichľavé, na listových vankúšikoch, po ich opadaní sú konáriky drsné, šišky visiace, nerozpadavé. Drevo je mäkké, vhodné ako stavebný materiál, na výrobu nábytku, hudobných nástrojov a i.;
 
Smrek pichľavý /Picea pungens/-má striebristé, pichľavé ihlice a mäkké svetlohnedé šišky.
 
Duglaska tisolistá – má mäkké, svetlozelené, voňavé ihlice, spolu so smrekom pichľavým sa často pestuje v parkoch a okrasných záhradách.
 
Smrekovec opadavý /Larix decidua/ - má každoročne opadavé ihlice vo zväzočkoch na brachyblastoch, má kvalitné drevo cenené najmä v stavebníctve a nábytkárstve.
 
Borovica lesná /Pinus sylvestris/ - kôra je červenohnedá, neskôr sivohnedá, pozdĺžne  rozpukaná, poskytuje veľmi cenné drevo.
 
Borovica čierna /Pinus nigra/ - má tmavý kmeň a dlhé ihlice.
 
Borovica kosodrevinová /kosodrevina – Pinus mugo/- v horských polohách, nízka.
 
Borovica limbová /limba–Pinus cembra/-vo vysokých polohách, cenné drevo, jedlé sem.
 
Borovica hladká /vejmutovka-Pinus strobus/ - má dlhé, mäkké ihlice a podlhovasté, mierne ohnuté šišky, vysádza sa v parkoch, ale aj v lesných porastoch.
 
 Rad: cyprusotvaré
Stromy aj kry. Listy  sú ihlicovité, alebo šupinaté, zrelé šišky sú malé, guľovitého tvaru.
Pri niektorých druhoch semenné šupiny spolu zrastajú, dužinatejú- plod – šišková bobuľa.
 
ZÁSTUPCOVIA:
Sekvojovec mamutí – S. Amerika, dožíva sa 4000 rokov, dorastá do výšky 120m.
 
Tuja západná – v parkoch a na cintorínoch – pochádza zo S. Ameriky
 
Borievka obyčajná /Juniperus kommunis/ - dvojdomý ker, alebo nízky strom, ostro pichľavé listy v 3-alebo 4-početných praslenoch Plod - šišková bobuľa  - borievky– čiernomodré – dozrievajú v druhom až treťom roku – používajú sa ako korenina, výroba destilátov /borovička/.
 
Rad:  tisotvaré
Tis obyčajný /Taxus baccata/ - plod – semenná bobuľa – červená. Chránený druh, jedovatý – obsahuje alkaloid taxín, s výnimkou červeného mieška. Vysádza sa v parkoch a okrasných záhradách.
 
ODDELENIE: CYKASORASTY -  CYCADOPHYTA
Sú to dreviny s valcovitým alebo hľuzovitým kmeňom s veľkými niekedy až 3 m dlhými perovito zloženými listami, ktoré vyrastajú na vrchole kmeňa, plodom je semenná kôstkovica.
 
Najznámejší druh – Cykas indický (Cycas circinalis) -  zo stržňa v jeho kmeni sa získava ságo, kt. sa používa ako múka. V druhohorách boli rozšírené po celej Zemi, dnes už len v trópoch a subtrópoch. 
 
ODDELENIE: MAGNÓLIORASTY -  MAGNOLIOPHYTA
Krytosemenné rastliny
Najmladšie a aj najvyspelejšie oddelenie rastlinnej ríše. Patria sem dreviny aj byliny – pôvodnejšie sú dreviny.
 
V stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu alebo sú roztrúsené . Vdrevnej časti cievnych zväzkov cievy. Listy majú rovnobežnú alebo sieťovitú žilnatinu. Charakteristickým orgánom je kvet. Všetky kvetné časti  okrem kvetného lôžka sú listového pôvodu.
 
Magnóliorasty sú rozšírené  po celom zemskom povrchu, patrí k nim vyše 250000 druhov;
Rozdeľujeme ich na dve triedy – dvojklíčnolistové jednoklíčnolistové.

5. Na konkrétnych príkladoch porovnajte a rozlíšte základné systematické znaky
jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín.
Uveďte fylogenetické vzťahy jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín

Znaky jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín.
 
Dvojklíčnolistové rastliny:
•  majú na zárodku dva protistojné klíčne listy
•  alorízia  - koreňová sústava pozostáva z hlavného koreňa a bočných koreňov
•  v stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu
•  listy majú perovitú alebo dlaňovitú žilnatinu
•  kvety bývajú 5 alebo 4 početné
•  kvetný obal zväčša rozlíšený na kalich a korunu
•  príklad prvosienka
 
Jednoklíčnolistové rastliny:
•  na zárodku je jeden klíčny list
•  homorízia - koreňovú sústavu tvoria vedľajšie zväzkovité korene
•  v stonkách sú roztrúsené cievne zväzky
•  jednoduché listy - rovnobežná žilnatina
•  trojpočetné kvety
•  kvety s jednoduchým kvetným obalom
•  príklad tulipán
 
Dvojklíčnolistové rastlinyvývojovo staršou a pôvodnejšou triedou magnóliorastov. Je ich viac ako 210 tisíc druhov. Je druhovo najpočetnejšou triedou krytosemenných rastlín. Tvorí ju veľký počet podtried, radov, čeľadí a druhov.
Napríklad sem patria podtriedy:  Magnóliovité , Klinčekové, Ružové, Astrové
 
Jednoklíčnolistové rastlinyvývojovo mladšie. Patrí k nim 40 tisíc druhov rozšírených po celej Zemi.
Patria sem napr. čeľade: ľaliovité, lipnicovité, arekovité

6. Prezentujte hospodársky významné čeľade a druhy magnóliorastov:
· okrasné rastliny
· ovocné rastliny
· strukoviny
· krmoviny
· obilniny
· lúčne krmoviny
· liečivé rastliny

Čeľaď: ružovité: Charakterizujú ju 5 početné kvety s mnohopočetným súborom tyčiniek. Plodymechúriky, nažky, kôstkovice a malvice. Mnohí zástupcovia sa pestujú ako okrasné rastliny alebo ako úžitkové rastliny, ktoré v naších zemepisných šírkach poskytujú hlavné druhy ovocia.
Rozšírený je rod Ruža – napr. ruža šípová – pôvodne je to divo rastúci ker v Európe. Nepravé plody šípky – majú veľké množstvo vitamínu C. V súčastnosti sa pestuje množstvo odrôd ruží. 
 
Z ovocných rastlín z tejto čeľade môžeme spomenúť jahodu obyčajnú(nažky), ostružinu malinovú ostružinu černicovú (plodstvo kôstkovičiek). Z ovocných stromov: slivka domáca, čerešňa vtáčia, čerešňa višňová, marhuľa obyčajná, broskyňa obyčajná (kôstkovice), jabloň domáca, hruška obyčajná(malvice).
 
Strukoviny tvoria nenahraditeľnú zložku vo výžive človeka. Najčastejšie sú to zrelé semená rastlín z čeľade bôbovitých. Ich spoločným znakom sú zložené listy, často ukončené úponkom, charakteristická stavba kvetu (kališné lístky zrastajú, korunné lupienky sú voľné. Vrchný sa nazýva strieška, dva bočné krídla a dva dolné čiastočne zrastajú a a tvoria čĺnok) a suchý plod – struk.
 
Strukoviny sú bohatým zdrojom bielkovín ale aj cukrov, minerálnych látok a vitamínov. Medzi najvýznamnejšie patria: fazuľa záhradná, hrach siaty, sója obyčajná a šošovica jedlá).
 
Krmoviny sú rastliny, ktoré  pestujeme na krmivo pre hospodárske zvieratá. K najbežnejším krmovinám patria zástupcovia čeľadí – mrlíkovité, bôbovité a lipnicovité.
 
Z čeľade mrlíkovité je významnou krmovinou repa obyčajná.  Ako krmivo sa využíva jej buľva – zásobný orgán tvorený koreňom a zhrubnutou časťou stonky. Je bohatá na škrob. Z kŕmnej repy bola vyšľachtená cukrová repa. K hospodársky významným druhom tejto čeľade je aj cvikla
.
Z čeľade bôbovitých sem patria lúčne krmoviny lucerna siata, ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, vika siata – využívajú sa najmä na výrobu sena. Symbiózou s hľuzkovitými baktériami obohacujú pôdu o dusíkaté látky.
 
Obilniny sú jednoročné kultúrne rastliny  z čeľade lipnicovitých. Patria k jednoklíčnolistovým rastlinám. Majú zväzkovité korene, stonka je steblo – dutá s kolienkami. Listy vyrastajú presne na kolienku. Kvety sú drobné, nenápadné, vetrom opelivé. Sú v  v súkvetí klas, metline, šúľku a strapci. Plodom je zrno.
 
Patria sem ryža siata, pšenica siata, kukurica siata, raž siata, jačmeň siaty.
 
Liečivé rastliny – veľa ich nájdeme medzi zástupcami čeľade astrovité. Vytvárajú charakteristické súkvetie – úbor, ktorý robí dojem jedného kvetu.
 
Patrí sem napr. rumanček pravý – rastie ako burina na poliach. Zbierajú sa bielo-žlté kvety. Pôsobí protizápalovo. Nechtík lekársky, rumanček kamilkový, púpava lekárska, rebríček obyčajný atď.
 
Z čeľade hluchavkovité – hluchavka škvrnitá, šalvia lúčna, dúška materina, mäta prieporná- obsahujú veľa silíc, plod – tvrdky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.043 s.
Zavrieť reklamu