Všeobecné vlastnosti živých sústav

Všeobecné vlastnosti živých sústav

Všeobecné vlastnosti živých sústav

– spoločné vlastnosti, ktoré platia pre všetky živé organizmy

Spoločné znaky medzi živou a neživou prírodou

– sú hmotné

– skladajú sa z rôznych prvkov a zlúčenín

– menia sa v priestore a čase na základe fyzikálnych a chemických dejov

Rozdielne znaky

– rôzna životnosť v priestore a čase

– živé organizmy podliehajú vlastným biologickým zákonitostiam, ktoré sú presne riadené

– organizácia živej prírody je oveľa zložitejšia

Konkrétne vlastnosti:

1. Chemické zloženie– voda

– AL

– OL
Organické látky:

– bielkoviny- funkcia- stavebná (rast svalstva)

– katalytická (urýchľovanie procesov) – enzýmy

– imunobiologická= ochranná (podieľajú sa na imunite organizmu, sú protilátkami
alebo ich vytvárajú)

– riadiaca – hormóny

– sacharidy: druh energie

– tuky: funkcia- ochranná (ochrana orgánov) a zásobná

– nukleové kyseliny- nositeľmi GI

– význam majú aj pre vývin a rozmnožovanie organizmu

Bielkoviny a NK sa zúčastňujú na genetických procesoch a podieľajú sa aj na samotnom metabolizme

2. Chemické procesy (metabolické)

– každý organizmus musí prijímať nejaké látky, energiu..

– jednotlivé organizmy prijímajú rôzne druhy energie

– v každom živom organizme prebieha:
TOK LÁTOK:- súvisí s prijímom, enzymatickým spracovaním a výdajom látok bunkového metab.
TOK ENERGIE:- súvisí s prijímom rôznych foriem energie a organizmus ju využíva na prijateľnú
formu, nevyužitú energiu vylučujú vo forme tepla alebo vo forme energeticky
menej bohatých látok
TOK INFORMÁCIÍ:-súvisí s genetickými informáciami, s ich premenami a prenosom na potomstvo +
dedičnosťou vlastností

– každý organizmus, ktorý si s prostredím vymieňa L,E,I sa nazýva otvorený (= je
otvorenou sústavou)

– premene látok a energie sa hovorí METABOLIZMUS (látkový, energetický)

3. Štruktúra

– Bunka- základná stavebná, funkčná a štruktúrna (tvar, stavba) jednotka všetkých živých organizmov

· prokaryotická- staršia, jednoduchšia

· eukaryotická- mladšia, zložitejšia

4. Dráždivosť

– schopnosť organizmov reagovať na vonkajšie (teplo, zima) a vnútorné (hlad) faktory prostredia a odpovedať na ne

5. Regulácia

– každý organizmus je riadený

– všetky funkcie sú v živých organizmoch riadené pomocou hormónov a NS (fylogeneticky najstaršia
sústava)

– organizmus má schopnosť zachovávať si stálosť vnútorného prostredia= HOMEOSTÁZU (zabezpeču-
je ju samoregulácia) = napríklad stabilná teplota, stále pH, bez ohľadu na zmeny vonkajšieho
prostredia

6. Rozmnožovanie (reprodukcia)

– úzko súvisí s tokom látok

– schopnosť organizmu rozmnožovať sa ak sú zachované životné podmienky

– aby bol zachovaný druh

JEDINEC

– je presne ohraničenou sústavou vzhľadom na vonkajšie prostredie

– dĺžka života jedinca je ohraničená (narodením a smrťou)

– jedinec sa počas života mení (vyvíja sa )

– individuálny vývin jedina = ONTOGENÉZA (medzi vznikom a zánikom)

– u jedinca sa uskutočňujú morfologické a fyziologické zmeny

– každý jedinec (ak je plodný) je schopný rozmnožovať sa

– je považovaný za otvorenú sústavu

DRUH

– súbor jedincov s podobnými vlastnosťami

– je ohraničenou sústavou ale nie tak presne ako jedinec

– tvorí ho skupina navzájom podobných jedincov

– dĺžka života (závisí od rozmnožovania) druhu nie je ohraničená- presahuje dĺžku života jedinca

– dĺžku života môžu ovplyvniť zmena podmienok prostredia, ktorým sa nevie prispôsobiť

– REPRODUKČNÁ IZOLÁCIA DRUHU: Rozmnožovať sa môžu jedince len rovnakého druhu, pričom
potomstvo musí byť plodné (kôň+somár=mulica – nie je plodná)

– druh sa mení oveľa pomalšie, zmeny ktoré vznikajú u druhu = FYLOGENÉZA (vývoj druhu)