Ischemická choroba srdca

Ischemická choroba srdca

3.1. Definícia a charakteristika
Ischemická choroba srdca (ICHS) je ochorenie spôsobené nedostatočným prívodom kyslíka do srdcového svalu so zreteľom ne jeho potrebu, čím vzniká ischémia myokardu. Jej príčinou je vždy ochorenie (najčastejšie ateroskleróza) vencovitých tepien. Vencovité tepny ta neprivádzajú do srdcového svalu potrebné množstvo krvi. ICHS je veľmi časté ochorenie a postihuje čoraz mladšie vekové skupiny. U mužov sa vyskytuje asi 5-krát častejšie ako u žien. Má rôzne klinické formy.
 
3.2. Príčiny vzniku
Príčinou ICHS je zúženie vencovitých tepien spôsobené takmer vždy aterosklerózou. Za funkčne významné sa pokladá zúženie lúmenu o viac ako 50%. Nedostatočné prekrvenie srdcového svalu (ischémia) zapríčiní nedostatočný prívod kyslíka do myokardu, čím vzniká hypoxia. Niekedy môže nastať úplný uzáver vencovitej tepny alebo jej vetvy. V takých prípadoch sa tepna zvyčajne uzavrie trombom, ktorý nasadá na aterosklerotický plát. Určitú etiopatogenetickú úlohu môžu mať aj spazmy koronárnych tepien. Metabolizmus srdcového svalu je závislý výhradne od dostatočného prívodu kyslíka (je výlučne aeróbny). Pri ischémii srdcového svalu sa menia jeho elektrické vlastnosti. Prejavuje sa to charakteristickými zmenami na elertokardiograme, podľa ktorých možno ischémiu myokardu rozpoznať. Ďalším významným prejavom hypoxie je elektrická nestálosť srdcového svalu a porucha prevodového systému srdca. Preto sa pri ICHS veľmi často vyskytujú poruchy srdcového rytmu. Pri ischémii je porušená aj mechanická funkcia srdca- znižuje sa výkonnosť srdca ako „pumpy“.
 
3.3. Formy ischemickej choroby srdca
3.3.1. Nestabilná angina pectoris
Pre túto formu ICHS sa používajú rôzne synonymá. Slovo angina je odvodené z latinského názvu angere - zvierať a dobre vystihuje jeden z hlavných znakov ochorenia – zvieravú bolesť na hrudníku. Termín pectoris v názve choroby je 2. pád od pectus – hrudník. Niekedy sa stretnete s názvami preinfarktová angina alebo pokojová angina. Nestabilná angina pectoris sa vyznačuje stenokardickou bolesťou, ktorá sa často opakuje. Niekedy pripomína infarkt vystupňovaním, predĺžením, zvýšením intenzity bolesti a zhoršenou odpoveďou na nitráty. Môže byť bez odozvy, ale v niektorých prípadoch sa mení EKG-obraz v súvislosti s bolesťou, ale zmeny na EKG do 24 hodín miznú. Veľa pacientov si pamätá pocit bolesti na hrudníku (zatiaľ však nevedeli, že ide o anginu), ktorá sa objavila niekoľko dní pred srdcovou príhodou. Objavila sa v pokoji, trvala 5 až 10 minút a skončila sama od seba. Bolesť počas srdcovej príhody sa lokalizovala v tom istom mieste, bola silnejšia a neprestala až do prijatia na koronárnu intenzívnu jednotku.  
 
3.3.2. Akútny infarkt myokardu
Infarkt myokardu je vážne ochorenie spôsobené ischemickou maláciou až nekrózou určitej časti srdcového svalu. Základom patologickoanatomických zmien je zvyčajne ateroskleróza koronárnych tepien a uzáver niektorej vetvy koronárnej tepny trombom. Charakteristická je náhla prudká bolesť zvieravého a pálivého charakteru na hrudníku. Vystreľuje do ľavej hornej končatiny, pravej hornej končatiny, krku, chrbta. Trvá hodiny až dni, nereaguje na nitroglycerín, prípadne len nepatrne. Je spojená s úzkosťou a často so strachom zo smrti. Chorý je spotený, bledý. Niekedy sa vyskytuje dýchavica, nevoľnosť a vracanie. Pulz je zrýchlený, časté sú poruchy rytmu.
Najdôležitejšou diagnostickou metódou je EKG. Podľa zmien na EKG a podľa ich vývoja možno určiť lokalizáciu infarktu, jeho rozsah a prognózu. Podľa EKG možno rozpoznať aj rôzne poruchy rytmu, ktoré infarkt často sprevádzajú.
Liečebné opatrenia treba uskutočňovať okamžite po začatí ťažkostí, teda ešte pre prijatím do nemocnice. Pacient vyžaduje prísny pokoj v ľahu alebo v sede. Treba sa usilovať o psychické upokojenie i pomocou psychofarmák. Veľmi dôležité je tíšenie bolesti. V nemocnici sa pacient umiestňuje na jednotku intenzívnej starostlivosti alebo na špecializovanú koronárnu jednotku. Tu sa nepretržite a intenzívne sleduje, lieči a ošetruje. Liečba akútneho infarktu spočíva predovšetkým v zvládnutí komplikácií, najmä porúch rytmu a srdcovej nedostatočnosti, v priaznivom ovplyvnení veľkosti infarktového ložiska.
Po 1-2 dňoch na koronárnej jednotke a po priebehu bez komplikácii, pacient môže za 10 – 14 dní odísť do domáceho liečenia. Vždy zostáva najdôležitejšia primárna a sekundárna prevencia:
- Obmedziť spotrebu alkoholu na maximum jeden pohár (pohárik) alkoholu denne
- Prestať fajčiť
- Obmedziť pitie čiernej kávy (odvodňuje)
- Dostatok pohybu (chôdza, beh)
- Vyhýbanie sa stresom
- Redukcia hmotnosti
- Dostatok tekutín (2,0 – 2,5 litra denne) najmä v horúcich dňoch
- Ľahká strava najmä v lete (s obmedzením živočíšnych tukov)
- Dostatok vitamínov najmä v ovocí a zelenine
- Antioxidancia (Vitamín A, C, E a selén, Koenzým Q-10 a pod.)  
- Pravidelné preventívne vyšetrenia (lipidové spektrum, TK, EKG a pod.)
- Dostatok odpočinku a spánku (dovolenka aspoň 3 týždne)
- Liečba rizikových faktorov (vysoký tlak, cukrovka, vysoký cholesterol)  
Najmä u mužov vo veku nad 40 rokov a s prítomnosťou rizikových faktorov je potrebné myslieť na srdcový infarkt pri náhlom zhoršení zdravotného stav s prítomnosťou tlakovej alebo žeravej bolesti v hrudníku, v oblasti žalúdka, chrbta, čeľuste, ramena alebo ruky. Celková slabosť, bledosť, zvracanie a závraty môžu byť ďalšími príznakmi. Rýchla lekárska pomoc je potrebná najmä vtedy, ak bežné liečebne prostriedky neodstránia ťažkosti (napríklad žalúdočné), alebo ak nie je dôvod (vyvolávajúca príčina) na tráviace problémy (jedlo), bolesti v chrbtici, v ramene, v krku alebo vyžarujúce do ruky (záťaž, prechladnutie).  (príloha č.2)
3.3.3. Náhla smrť
Náhla smrť znamená úmrtie bez predchádzajúcich príznakov, prípadne do jednej hodiny od okamžiku, keď sa zjavili prvé symptómy. Asi v 70% prípadov je spôsobená ICHS. Preto sa náhla smrť zaraďuje medzi akútne formy ICHS: Najčastejším mechanizmom náhlej smrti je fibrilácia komôr, menej často zastavenie srdca (asystólia).
  3.3.4. Stabilná angina pectoris
Angina pectoris sa prejavuje stenokardiami. Stenokardia je náhle vzniknutá bolesť na prsiach, ktorá má typický charakter, lokalizáciu i trvanie. Je spôsobená nedostatočným prívodom krvi do myokardu. Vyvoláva ju spravidla fyzická námaha, psychické zaťaženie alebo zmena počasia. Bolesť trvá krátko (niekoľko minút) a priaznivo reaguje na prerušenie námahy či odstránenie iných vyvolávajúcich faktorov a na podanie nitroglycerínu. Tým sa líši od stenokardickej bolesti pri akútnom infarkte myokardu.
Najúčinnejšie lieky pri angina pectoris sú nitrity a nitráty. Priaznivo ovplyvňujú perfúziu krvi vencovitými tepnami. Najznámejší je nitroglycerín. Musí sa podávať vo forme sublingválnych tabliet, dermálneho alebo orálneho spreja. Obchádza sa tak pečeň, kde sa nitroglycerín chemicky mení a stráca účinnosť. Podaný nitroglycerín účinkuje rýchlo, prakticky okamžite, takže preruší záchvat angíny. Chorých treba poučiť, aby si tabletu nechali rozpustiť v ústach a po ústupe bolesti zvyšok vypľuli, aby sa nebáli použiť liek aj opakovane, keď sa zjaví anginózna bolesť, a aby balenie staršie ako jeden rok vymenili za nové, lebo nitroglycerín z tabliet sublimuje. Nitroglycerín by mal myť vždy pri sebe každý chorý s ICHS, i keď nemá časté anginózne ťažkosti.
 
3.4. Prevencia
  Mnohými štúdiami bolo zistené, že ICHS vzniká predovšetkým pri výskyte tzv. rizikových faktorov. Prítomnosť týchto faktorov znamená, že pravdepodobnosť výskytu tohto ochorenia je oveľa väčšia. Hlavné rizikové faktory sú:
-  hyperlipoproteinémia
-  cukrovka a poruchy metabolizmu cukrov
-  stres, najmä psychosociálny
-  fajčenie
-  vysoký krvný tlak
-  obezita
-  telesná nečinnosť
-  genetické faktory
Prevencia ICHS znamená odstránenie alebo potlačenie rizikových faktorov!