Nervová sústava a jej funkcie

Nervová sústava

Funkcie nervovej sústavy
· NS je najdokonalejšou regulačnou sústavou ľudského tela
· zabezpečuje jednotu tela s vonkajším prostredím
· reguluje  činnosť jednotlivých orgánov a združuje ich do zladeného celku
Rozdelenie NS
NS má dve hlavné časti:
· ústrednú (centrálnu) NS, tvoria ju mozog a miecha
· obvodovú (periférnu) NS, tvoria ju nervy, ktoré spájajú CNS s ostatnými časťami tela
 
Nervové tkanivo
· tvoria ho 2 typy buniek: nervové bunky (= neuróny) a podporné bunky
o  nervové bunky - neuróny – ich hlavnou funkciou je šírenie nervových vzruchov, nemajú regeneračnú schopnosť
o  podporné bunky – vyživujú neuróny a odstraňujú z nich odpadové látky, majú regeneračnú schopnosť
· neurón tvorí telo s jadrom a výbežky. Výbežky sú
•  krátke  = DENDRITY, ktoré vedú vzruch dostredivo (do tela nervovej bunky)
•  dlhý =  NEURIT, ktorý vedie vzruch odstredivo ( z nervovej bunky). Je obalený myelínovým obalom, ktorého hrúbka ovplyvňuje rýchlosť šírenia nervových vzruchov
· prenos vzruchov medzi jednotlivými neurónmi zabezpečujú špeciálne spojenia – synapsie
· telá nervových buniek tvoria sivú hmotu NS
· výbežky nervových buniek tvoria bielu hmotu NS

Reflexná činnosť nervovej sústavy.
· Reflex je odpoveď organizmu na podnet (zmenu vonkajšieho alebo vnútorného prostredia), sprostredkovaná nervovou sústavou. Je to základná jednotka činnosti NS. Uskutočňuje sa po dráhe, ktorú voláme reflexný oblúk.
· Reflexný oblúk má 5 častí:
1. receptor – je to zmyslová bunka alebo voľné nervové zakončenie, ktoré prijímajú podnety a premieňajú ich na nervový vzruch
2. dostredivá nervová dráha – tvoria ju senzitívne nervové vlákna, ktoré privádzajú vzruchy do CNS
3. CNS – mozog alebo miecha, kde vzniká odpoveď na podnet z prostredia
4. odstredivá nervová dráha – tvoria ju motorické nervové vlákna, ktoré vedú vzruch z CNS  k výkonným orgánom
5. výkonný orgán – napr. kostrový sval alebo žľaza

MIECHA

Stavba miechy
Miecha  je povrazec nervového tkaniva uložený v chrbticovom kanáli. Horným koncom prechádza do predĺženej miechy, dolným koncom siaha po 2. driekový stavec. Je obklopená mozgovomiechovým mokom – likvorom. Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov, ktoré majú zmiešaný charakter –  obsahujú dostredivé aj odstredivé nervové vlákna. Na priečnom priereze miechy je v centrálnej časti sivá hmota, ktorú obklopuje biela hmota.

Funkcie miechy
· miecha je ústredím pohybových reflexov
· má prevodovú funkciu – prechádzajú ňou vzostupné aj zostupné nervové dráhy
· prichádzajú do nej podnety z vnútorných orgánov, ktorých činnosť miecha podľa potreby organizmu tlmí alebo povzbudzuje. Túto činnosť NS si neuvedomujeme, nazýva sa autonómna nervová sústava.

MOZOG
sa člení na predný mozog, medzimozog, stredný mozog, mozoček, most a predĺženu miechu. Z mozgu vystupuje 12 párov mozgových nervov.
Predný mozog
Tvoria ho dve pologule – hemisféry. Vnútro hemisfér tvorí biela hmota. V hemisférach sa nachádzajú mozgové komory (1. a2.). Na povrchu hemisfér je sivá hmota – mozgová kôra (MK). MK je brázdami rozdelená na závity. Hlbšími brázdami je členená na laloky: čelové, spánkové, temenné, záhlavné laloky.

Funkcie mozgovej kôry:
· je sídlom vyššej nervovej činnosti– psychického a duševného života človeka
· riadi úmyselné pohyby
· prijíma, analyzuja a syntetizuje vzruchy, ktoré sem prichádzajú z receptorov alebo iných oblastí mozgu. Tieto vzruchy končia v tzv. kôrových analyzátoroch (centrách) . Patrí medzi ne napr.  kôrové centrum reči, motorické kôrové centrum, kôrové centrum sluchu,  kôrové centrum zraku, kôrové centrum kožnej a slizničnej citlivosti
Medzimozog  je prekrytý predným mozgom, nachádza sa v ňom tretia mozgová komora. Tvoria ho lôžko – talamus a podlôžko – hypotalamus.
V talamuse sa prepájajú vzostupné nervové dráhy vedúce do mozgovej kôry. Podnety tu získavajú citové zafarbenie.
Hypotalamus je sídlom riadenia činnosti vnútorných orgánov ( termoregulácia, bdenie, spánok a pod.). Je spojený s podmozgovou žľazou (hypofýzou) ,prepája sa tu nervová a hormonálna regulácia organizmu.

Stredný mozog
Mozoček je uložený v zadnej časti lebečnej dutiny, tvoria ho dve pologule. Je ústredím pohybovej koordinácie, reguluje rovnováhu tela, napätie kostrových svalov.
Most – prechádzajú ním nervové vlákna, ktoré spájajú mozoček a predĺženú miechu s vyššími oddielmi mozgu.
Predĺžená miecha je pokračovaním miechy. Miechový kanál sa tu rozširuje do 4. mozgovej komory. Je ústredím nepodmienených obranných reflexov (kašlanie, kýchanie, zvracanie, slzenie, žmurkanie) a životne dôležitých funkcií (dýchanie, činnosť srdca a krvného obehu). Poranenie predĺženej miechy býva preto často smrteľné.
Mozog je chránený lebkou a mozgovomiechovými obalmi (pleny): 1 tvrdá a dve mäkké pleny (pavúčnica a cievnatka). Medzi pavúčnicou a cievnatkou je mozgovomiechový mok, ktorý sa tvorí v mozgových komorách a chráni mozog pred otrasmi a nárazmi. Výživu mozgu zabezpečuje krv, ktorá privádza kyslík a základnú živinu – glukózu. Pri úplnom nedostatku kyslíka nervové tkanivo po 5 minútach odumiera.
 
Vyššia nervová činnosť
sa navonok prejavuje ako správanie. Správanie je výsledkom reflexných procesov, ktoré ako prvý popísal ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov. Reflexy rozdelil na nepodmienené a podmienené.
· Nepodmienené (vrodené) reflexy sú stále a počas života nemenné. (napr. cicací, uchopovací, dýchací). Ich ústredia sú najmä v mieche a v predĺženej mieche. Na určitý podnet sa dostaví vždy rovnaká odpoveď. Najzložitejšie nepodmienené reflexy sú pocity a pudy.
· Podmienené (získané) reflexy sa tvoria počas života. Sú najjednoduchšou získanou formou správania. Ich ústredia sú najmä v mozgovej kôre. Podmienený reflex vzniká, ak na organizmus opakovane pôsobí podnet spojený s iným už vytvoreným reflexom. V mozgu sa vytvoria dočasné nervové spoje, ktoré za určitých podmienok vznikajú a zanikajú. Vytváranie podmienených reflexov je podmienkou učenia. Učením sa vytvárajú dočasné nervové dráhy – pamäťové stopy. Tieto zanikajú, ak sa neposilňujú (zabúdanie).

Poškodenia nervovej sústavy
Detská mozgová obrna je porucha NS, ktorá sa prejavuje oneskoreným vývinom pohyblivosti, v ťažších prípadoch ochrnutím, najmä dolných končatín.
Encefalitída (zápal mozgu) a meningitída (zápal mozgovomiechových obalov)sú zápalové ochorenia, spôsobujú ich vírusy aj baktérie. Zápal mozgu najčastejšie spôsobuje vírus kliešťovej encefalitídy.
Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k odumieraniu mozgových buniek. Prejavuje sa zábudlivosťou, zmätenosťou, stratou orientácie v čase a priestore, neskôr rozpadom osobnosti.

Parkinsonova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, prejavuje sa trasľavosťou, stuhnutosťou svalov, poruchami chôdze. Sprievodným znakom je duševná rozkolísanosť a depresie.
Skleróza multiplex (roztrúsená skleróza) vzniká v dôsledku narušenia myelínových obalov neurónov, čo spôsobuje spomalenie a neskôr úplné prerušenie vedenia nervových vzruchov. Prejavuje sa poruchami motoriky, zraku a reči.
Epilepsia je záchvatové ochorenie NS. Najčastejšou príčinou sú úrazy a poškodenia mozgu, ktoré zanechávajú jazvu. Táto sa stane neskôr zdrojom epileptickej aktivity – abnormálny elektrický výboj v mozgovej kôre, ktorý nie je kontrolovaný procesmi útlmu. Rozlišujú sa dva typy záchvatov: veľký a malý. Malý záchvat býva častejšie u detí a mladých ľudí. Charakterizuje ho náhla, veľmi krátka porucha vedomia. Veľký záchvat sa často ohlasuje tzv. aurou (ide o pohyby končatín, tŕpnutie rúk, poruchy zraku, sluchu, čuchu). Prvá pomoc pri veľkom epileptickom záchvate:
· chránime hlavu postihnutého pred poranením (podložíme mäkký predmet)
· aby pacientovi nezapadol jazyk, držíme mu hlavu otočenú nabok
· aj po záchvate treba na pacienta dozerať, pretože v pozáchvatovom stave môže pacient ublížiť sebe aj druhým
Medzi ochorenia NS patrí aj besnota a tetanus, proti ktorým je najúčinnejším opatrením očkovanie.
Ľahká mozgová dysfunkcia je rozptýlená porucha mozgu. Prejavuje sa problémami v správaní a učení bez toho, aby došlo k poruchám intelektu dieťaťa.