Pohybový vývin dieťaťa do 3 rokov

Pohybový vývin dieťaťa do 3 rokov

NOVORODENECKÉ OBDOBIE (novorodenec a kojenec) – vývoj motoriky
Novorodenecké a dojčenské obdobie radíme v rámci pohybového vývinu človeka do postnatálneho (mimomaternicového) obdobia.

– novoredenecké obdobie (novorodenec)

· od narodenia do 28 dní

– dojčenské obdobie (dojča)

· od 29 dňa do 1 roka života

· prudký rast a rozvoj motoriky (dvíhanie hlavy, sedenie, chodenie, uchopovanie...)

Pohybový (motorický) vývin:

– uskutočňuje sa od hlavy k ramenám – k horným končatinám – k dolnej časti trupu až ku dolným končatinám

– vývin sa uskutočňuje od hlavnej osi chrbtice do vzdialenejším častiam tela = preto dieťa najprv dvíha hlavu – prevracia sa na bok, s pomocou a bez pomoci – sedí a stojí – plazí sa a chodí s pomocou a bez pomoci

Rýchlosť pohybového (motorického) vývoja je veľmi individuálna a záleží od mnohých vnútorných a vonkajších podmienok:

– od vrodených dispozícií

– od stavu svalovej a kostrovej sústavy

– od zrelosti CNS

– štandardy uvádzané v literatúre (napríklad v 3 mesiacoch dvíha hlavičku, v 6 mesiacoch sedí...) sú len všeobecné a nemôžeme sa nimi striktne riadiť

– zaostávanie vo vývoji nemusí byť patologické (chorobné – signalizujúce poruchu) = vývin v 1. roku života často prebieha v skokoch (dieťa robí pokroky a potom stagnuje – alebo sa vo vývine vráti späť...)
Človek sa rodí do horizontálnej polohy. Postupne sa dostáva do vertikálnej polohy = ide o sponntánny, automatický a prirodzený prejav. Môžeme hovoriť o vrodenou programe (ontogenéza), ktorý sa spúšťa prirodzenou túžbou človeka po pohybe.
Vývin dieťaťa v 1. roku života môžeme rozdeliť do štyroch etápa (zdôrazňujeme, že vývin je veľmi individuálny a rozdelenie slúži len pre lepšiu orientáciu v problematike)

1. etapa

– základom pohybu je svalový tonus (napätie), ktorý podporujeme (aktivizujeme) v prvých týždňoch novorodenca jemnými masážami

– vyvíja sa hlavne hrubá motorika – pohyby celého tela (napríklad nekoordinované pohyby všetkými končatinami)

– pohyby nie sú cieľavedomé = dieťa síce uchopí predmet a dá si ho do úst, ale ide len o reflexný pohyb

– na podnet reaguje dieťa celým telom – (napríklad kopanie nožičkami ako prejav radosti)

2. etapa:

– novorodenec začína dvíhať hlavičku v polohe na brušku = dvíhanie hlavičky je prvá fáza vytvárania správneho zakrivenia chrbtice a tým aj správneho držania tela

– samostatné hýbanie jednou končatinou = začína sa uplatňovať cielená motorika (napríklad dieťa sa otočí na bruško vtedy, keď ono chce)

3. etapa:

– nastáva výrazny rozvoj pohybu a pohyb dostáva smer – dieťa siaha po predmetoch, ktoré chce, lezie, sedí...

– priame pohyby sa menia na skrížené (napríklad dieťa sa vie za hračkou natiahnuť aj krížom cez telo)

– skrížené pohyby dieťaťa (lezenie, pokusy o sedenie) sú dôležité pre správny vývin chrbtice a skrížené lezenie je dôležité pre správny vývin chôdze

– v tomto období je dôležité, aby sme telo dieťaťa rozvíjali rovnomerne (napríklad hračky kladiem okolo neho a nielen na jednu stranu)

– vo vývoji môžeme pozorovať skoky = dieťa dosiahne určitý stupeň dokonalosti, ale zasa sa vráti (napríklad už sa postaví a očakávame jeho prvé kroky, ale ono sa vráti naspäť na kolená a lezie)

4. etapa:

– tá vlastne pretrváva už celý život

– dieťa používa kombinácie mimovoľných aj cielených pohybov

– vytvára si pohybové vzory = je dôležité, aby tieto pohybové vzory boli správne (o tom neskôr pri motorickom učení) – chyby v pohybových vzoroch sa odstraňujú oveľa ťažšie ako sa učia nové vzory

– pohyby sú síce neobratné, ale pomaly sa automatizujú = dieťa musí dostávať čo najviac podnetov

– začína sa rozvíjať jemná motorika – podporujeme ju chytaním rôznych malých predmetov (pozor na bezpečnosť = navlečené korálky sú krátke, aby sa nemohli omotať okolo krku; kamienky sú v sáčku, aby sa nedali prehltnúť..)

– rozvíja sa rovnováha a koordinácia

Rady:

– pri manipulácii sa snažíme udržiavať chrbticu v rovnej polohe = podopierame hlavičku, používame zavinovačku, nedovolíme dieťaťu prehýbať sa do „luku“ – pri obliekaní ho prevaľuje radšej nabok ako by sme mu mali „ohýbať“ trup

– dávame pozor na správny vývin bedrových kĺbov = široké balenie v prvých mesiacoch (správny vývin „striešok“) – pri prebaľovaní nedvíhame dieťaťu nožičky, ale radšej mu pokrčené nožky pritlačíme k brušku, alebo ho dvíhame za panvu (zadoček)

– pri nosení sa snažíme udržiavať chrbticu dieťaťa v priamej polohe – dieťa nosíme striedavo na pravej aj ľavej strane

– „otvorenú“ dlaň docielime u dieťaťa tým, že mu budeme dávať väčšie predmety (napríklad balón – klasické hrkálky držia deti v pestičke)

– lezenie a sedenie sú na jednej úrovni pohybového motorického vývinu a je jedno, čo príde skôr

– na lezenie vytvárame deťom čo najväčší priestor = drevené podlahy uľahčujú deťom plazenie a dieťa nemá snahu ísť na „štyri“ (využite deky, koberce) – nedávajte deťom topánky (bosé chodidlo sa pri lezení posilňuje)

– pri stoji a chôdzi sa nesnažme deťom pomáhať podávaním rúk = dieťa prenáša svoje ťažisko dopredu a vytvára si zlý pohybový vzorec (ak musí stáť samo = potreba rovnováhy ho núti tlačiť ťažisko priamo dole – používajte chodítka)