Pohybová sústava človeka

Pohybová sústava človeka

Študijné odbory na našej škole môžeme v súčasnosti zaradiť do sféry sociálnych služieb. Učiteľka v MŠ, vychovávateľ, animátori, či opatrovatelia – vy všetci sa vo svojom profesionálnom živote budete venovať práci s ľuďmi.
Pohybové činnosti tvoria základ všetkých ľudských činností lebo bez pohybu by nebol život. A práve preto je nevyhnutné, aby ste poznali základnú pohybovú sústavu človeka, jej stavbu (anatómiu) a jej fungovanie (fyziológiu).

Pre potreby pohybových činnosti v MŠ, ŠKD, v rámci animácie, či v opatrovateľskej činnosti postačí, ak si zopakujeme pohybovú sústavu človeka, ktorú tvoria:

• kosti a kĺby
• svaly
• CNS

Kosti a kĺby

Kosti sú pevné, tvrdé aj pružné orgány žltobielej farby. V ľudskom tele je vyše 200 kostí, ktorých súbor tvorí kostru (skelet).
Funkcia kosti:

– tvoria oporu tela

– chránia vnútorné orgány

Kosti sa môžu vyvíjať buď na podklade väziva, alebo na podklade chrupky a tvorí ich:

· okostica – pokrýva povrch kosti, zabezpečuje výživu kosti, upínajú sa na ňu svaly

· kostné tkanivo – nachádza sa pod okosticou

· kostná dreň – vypĺňa vnútro dlhých kostí
Kosť je tiež skladiskom vápnika, fosforu a magnézia. Kosti majú rôzny tvar – dlhé, ploché, krátke, nepravidelné. Kosť vzniká činnosťou väzivových buniek pochodom zvaným kostnatenie – OSIFIKÁCIA. Osifikácia je dlhotrvajúci proces, počas ktorého sa v kostiach ukladajú anorganické látky, čím sa kosti stávajú tvrdšími a krehkejšími. U malých detí sa v kostiach väčšmi ukladá vápnik, u detí staršieho veku fosfor.

Spojenie kostí

Kosti ľudského tela sú navzájom spojené, čo umožňuje ich pohyblivosť, oporu tela a tvoriť ochranné dutiny pre orgány.
V ľudskom tele rozoznávame dvojaké spojenie kostí :
súvislé, neprerušené, pomocou iného spojiva
ü väziva – napríklad kosti lebky sú spojené švami
ü chrupky – napríklad niektoré spojenia rebier s hrudnou kosťou
ü kosti – napríklad krížovú kosť tvoria zrastené kosti
alebo prerušené, dotykom, ktoré nazývame kĺb

Kĺb
kĺb tvorí:
kĺbová hlavicu
kĺbová jamka
kĺbové púzdro

Podľa počtu spájajúcich sa kostí delíme kĺby na jednoduché, kde sa spájajú iba 2 kosti a zložité, v ktorých sa spájajú viac ako 2 kosti.

Chrbtica je dôležitá pre stavbu a pohyb celého tela: 2
ü tvorí kĺby s rebrami – nesie hrudný kôš a má preto význam pri dýchacích procesoch
ü má tzv. funkciu pufra – funguje ako tlmič nárazov – umožňuje jej to dvojité zakrivenie a pružné medzistavcové platničky
ü zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v období, kedy sa dieťa naučí chodiť: lordóza – vyklenutie dopredu v krčnej a driekovej oblasti (dvíhanie hlavy, stoj a chôdza), kyfóza – oblúk prehnutý dozadu v hrudníkovej a krížovej oblasti (sedenie, lezenie)

Aj pri animačných aktivitách je dôležité, aby sme dbali hlavne u detí na správne držanie tela.

Správne držanie tela

ü hlava je vzpriamená a vytiahnutá hore, ale nie zaklonená
ü brada je vodorovne a s krkom zviera pravý uhol
ü ramená sú v rovnakej výške, mierne stiahnuté dozadu a dole, držanie paží je uvoľnené
ü lopatky neodstávajú od hrudníka
ü brucho je ploché a stiahnuté – priame brušné svaly sú napnuté a tým priťahujú panvu mierne hore a zmenšujú driekovú lordózu
ü sedacie svaly sú mierne napnuté
ü chodidlá sú mierne vytočené špičkami von a váha tela je skôr na prednej strane chodidiel
ü pri pohľade zozadu je chrbtica úplne rovná
ü pri pohľade zo strany je chrbtica dvakrát esovite prehnutá

Poruchy chrbtice vznikajú z rôznych príčin:

ü vrodené predpoklady (napríklad tvarová odchýlka stavcov)
ü zápalové ochorenia chrbtice
ü úrazy chrbtice
ü chybné držanie tela

Najčastejšie poruchy chrbtice:

ü skolióza – chorobné vybočenie chrbtice do strany
ü hyperlordóza
ü hyperkyfóza (guľatý chrbát)

svaly

Svalová sústava a samotný svalový pohyb sa vyvinul počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie organizmov na podmienky vonkajšieho prostredia.
Vzniká špecializované svalové tkanivo a svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú rozlične organizované a usporiadané vzhľadom na spôsob života.

Základnou jednotkou svalovej sústavy je sval.

Naše telo má okolo 600 svalov. Ich hmotnosť je u mužov priemerne 36%, u žien 32% z celkovej hmotnosti tela.
U trénovaných ľudí môže tvoriť okolo 45%, ale naopak pri ich nepoužívaní ochabujú (atrofujú), môže klesnúť aj na 30%.
Sval tvoria:
ü svalové vlákna
ü svalové snopce
ü svalová blana (fascia)
Každý sval má svoj:
ü začiatok – miesto, kde sa pomocou šľachy pripája ku kosti
ü hlavu svalu – najširšia časť svalu
ü úpon – šľacha, ktorou sa sval upína ku kosti

Rozdelenie svalových tkanív: 3

– podľa funkcie

hladké svalové tkanivo

· sťahuje sa pomaly a je takmer neunaviteľné

· vytvára steny vnútorných orgánov (žalúdok, močový mechúr, maternica...)

· nie je ho možné ovládať vôľou
priečne pruhované svalové tkanivo

· priečne pruhovanie je spôsobené pravidelným striedaním tmavých a svetlých úsekov myofilríl

· pre svalstvo sú typické rýchle kontrakcie, ale aj vyššia rýchlejšia unaviteľnosť

· ovláda sa vôľou a tvorí kostrové svalstvo (šľachami je pripojené ku kostiam)
srdcová svalovina – je osobitný typ svaloviny, ktorá štruktúrou pripomína priečne pruhované svalstvo ale funkciou hladké svalstvo

· srdcový sval nie je ovládaný vôľou a pracuje automaticky na základe elektrických impulzov

– podľa zloženia

Vo vnútri svalového vlákna je veľa jemných svalových vlákienok (myofibríl), ktoré sú uložené vedľa seba = myofibrily sú tvorené bielkovinami aktín a myozín a vytvárajú vlastnú kontrakciu (sťah) svalov.
Svalové vlákna obsahujú tiež farbivo – myoglobín, ktoré je schopné viazať na seba kyslík podobne ako hemoglobín v krvi. Nachádza sa tu aj sarkoplazma (tekutina) podobne ako krvná plazma.
bledé (rýchle) svalové tkanivo – má prevahu fibríl (vlákien), a menej myoglobínu

· jeho kontrakcia prebieha rýchlo, je intenzívnejšia ale trvá krátko a rýchlo nastáva únava

· fungujú v anaeróbnom režime (o tom pri energetických zdrojoch)

· využíva sa pri aktivitách do 20 sek (šprint, odraz, preskok...)
červené (pomalé) svalové tkanivo – má prevahu sarkoplazmy a viac myoglobínu

· jeho kontrakcia má dlhšie trvanie, prebieha pomalšie ale trvá dlhšie, neskôr nastupuje únava

· fungujú v aeróbnom režime (o tom pri energetických zdrojoch)

· využíva sa najmä pri vytrvalostných aktivitách

Práca svalov môže byť:

– statická práca – zmena napätia svalu, bez jeho skrátenia ( napríklad pri udržovaní rovnováhy a polohy – chrbtové svaly, mimické svaly tváre)

– kinetická práca – zmena dĺžky a napätia svalu (napríklad zdvihnutie ruky, kopnutie do lopty...)
Základom pohybovej činnosti je pákový pohyb = ak sa jeden sval skráti, druhý sa napne a opačne Svaly zvyčajne pracujú v pároch a hovoríme im antagonistické svaly (napríklad biceps a triceps na ramene).
Základnou funkciou svalu je jeho kontrakcia = sťah.

izotonická kontrakcia – mení sa dĺžka svalu, ale vnútorné napätie ostáva rovnaké (napríklad zhyby na hrazde)- pri dynamických cvičeniach
izometrická kontrakcia – sval nemení svoju dĺžku, mení sa len vnútorné napätie svalu (napríklad výdrž v zhybe)- pri statických cvičeniach

Zdroj energie pre prácu svalov

ü 1 kg svalov vyžaduje denne na svoju údržbu a výživu cca 90 kcal.
ü Sval čerpá energiu na túto prácu zo svojich rezervných energetických látok.
ü Ako základný zdroj slúži kyselina trifosforečná (ATP), ktorá slúži ako nahromadený zdroj energie vo svaloch = tento zdroj sa však rýchlo vyčerpá a musí byť nahradený iným zdrojom:

· pri anaeróbnych aktivitách = aktivity vykonávané veľkou intenzitou, 4 pri ktorých nie je telo schopné zabezpečiť kyslík sa využíva cukor (svalový glykogén) = spaľovaním cukru vzniká kyselina mliečna, prítomnosť ktorej pociťujeme ako „svalovicu“

· pri aeróbnych aktivitách = aktivity vykonávané menšou intenzitou, pri ktorých telo využíva viac kyslíka (prostredníctvom pľúc) a ako energetický zdroj využíva aj tuky
Pri každej svalovej práci sa využívajú rôzne druhy energetických zdrojov a vzájomne sa kombinujú.

Poranenia svalov

K poraneniam svalov dochádza zvyčajne následkom preťaženia, napríklad pri športovaní alebo pri pracovných úkonoch.
Medzi poranenia svalov patrí:

– natiahnutý sval

– natrhnutý sval

Natiahnutý sval:

ü je to mierne poškodenie svalových vláken,
ü menšie krvácanie do svalu spôsobuje stuhnutie a zdurenie svalu,
ü je sprevádzané aj bolestivými kŕčmi,
ü neskôr sa môžu objaviť modriny.

Natrhnutý sval:

ü je to ťažšie poškodenie svalových vláken, kedy dochádza k ich poraneniu,
ü je sprevádzané veľkými bolesťami, opuchom,
ü pri veľkom krvácaní môže vzniknúť krvná zrazenina.

Nečakané intenzívne stiahnutie svalu môže spôsobiť poškodenie šľachy i odtrhnutie od kosti.

CNS – centrálna nervová sústava

CNS stojí na čele riadiacich systémov ľudského organizmu a plní viacero funkcií:
ü prijímanie informácií prostredníctvom receptorov o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia
ü triedenie týchto informácií, ich spracovávanie a vytváranie výstupných signálov, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť
ü riadenie a vzájomnú koordináciu medzi jednotlivými orgánmi

Prenos nervového vzruchu sa uskutočňuje prostredníctvom nervových buniek, ktoré prijímajú podráždenie od zmyslovej alebo inej nervovej bunky a odovzdávajú ho ďalšej nervovej, svalovej alebo žľazovej bunke. Odpoveď organizmu na zmenu prostredia sa volá reflex a prebieha po dráhe, ktorej hovoríme reflexný oblúk.

Reflexný oblúk tvorí:

receptor je zmyslová bunka alebo zmyslový orgán, ktorý zachytáva podnet z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia a premieňa ho na nervový vzruch

dostredivá dráha – nervová dráha (vlákno), ktoré vedie nervový vzruch (informáciu o podnete) vytvorený v receptore do centra
centrum (ústredie) je uložené v mozgu alebo mieche, vyhodnocuje informáciu o podnete. Na základe tohto podnetu pripraví odpoveď na tento podnet.

odstredivá dráha je nervová dráha (vlákno), ktorá vedie nervový vzruch vytvorený v centre (odpoveď na podnet) k výkonnému orgánu

výkonný orgán je orgán, najčastejšie sval alebo endokrinná žľaza, ktorá vykoná činnosť podľa pokynov z centra

Príkladom reflexu je napr. patelárny reflex: 5
ü štvorhlavý sval sa upína na kosť šľachou cez jabĺčko (patella)
ü úderom kladivka na šľachu štvorhlavého svalu sa dráždi receptor v štvorhlavom svale a dostredivou dráhou sa do centra vedie informácia o natiahnutí svalu
ü v centre sa táto informácia vyhodnotí a vydá sa príkaz na skrátenie štvorhlavého svalu aby sa predišlo jeho poškodeniu (pretrhnutie)
ü keďže podnet je intenzívny (úder) aj odpoveď je adekvátna tomuto podnetu a štvorhlavý sval sa okamžite skráti, čo sa prejaví "vykopnutím" predkolenia
ü celé riadenie prostredníctvom nervovej sústavy sa deje na princípe podnet – odpoveď (reflex) napr.: zákrok brankára – pohyb puku = podnet, pohyb ruky = odpoveď

Únava a zotavenie:

Aj keď animačné pohybové aktivity nie sú zamerané na dosahovanie maximálnych výkonov ako je tomu napríklad v športe, môže sa pri nich prejaviť únava. Únava si vyžaduje aj v oblasti voľnočasových činností zotavenie, ktoré by sa malo stať súčasťou zdravého životného štýlu.

únava je proces, ktorý je spúšťaný organizmom ako odpoveď na záťaž. Rozlišujeme psychickú a fyzickú únavu.

Fyzická únava sa prejavuje:

· zníženou výkonnosťou na základe predchádzajúcej pohybovej aktivity

· neschopnosť ďalej pokračovať v pohybovej aktivite

· vyprázdnením zásob energie a nahromadením kyseliny mliečnej („svalovica“)

· ochranným útlmom aktivity CNS

zotavenie nastupuje po skončení výkonu, ktorý vyvolal únavu:

· zvyšuje sa výkonnosť

· obnovujú sa energetické zdroje (kyselina mliečna sa mení na glukózu

· obnovuje sa aktivita CNS

· zotavenie je ukončené po dosiahnutí východiskového stavu