Pohybová sústava človeka

Pohybová sústava človeka
Študijné odbory na našej škole môžeme v súčasnosti zaradiť do sféry sociálnych služieb. Učiteľka v MŠ, vychovávateľ, animátori, či opatrovatelia – vy všetci sa vo svojom profesionálnom živote budete venovať práci s ľuďmi.
Pohybové činnosti tvoria základ všetkých ľudských činností lebo bez pohybu by nebol život. A práve preto je nevyhnutné, aby ste poznali základnú pohybovú sústavu človeka, jej stavbu (anatómiu) a jej fungovanie (fyziológiu).
 
Pre potreby pohybových činnosti v MŠ, ŠKD, v rámci animácie, či v opatrovateľskej činnosti postačí, ak si zopakujeme pohybovú sústavu človeka, ktorú tvoria:
 
  kosti a kĺby
  svaly
  CNS
 
Kosti  a  kĺby
Kosti sú pevné, tvrdé aj pružné orgány žltobielej farby. V ľudskom tele je vyše 200 kostí, ktorých súbor tvorí kostru (skelet).
Funkcia kosti:

- tvoria oporu tela
- chránia vnútorné orgány  

Kosti sa môžu vyvíjať buď na podklade väziva, alebo na podklade chrupky a tvorí ich:
· okostica - pokrýva povrch kosti, zabezpečuje výživu kosti, upínajú sa na ňu svaly
· kostné tkanivo - nachádza sa pod okosticou
· kostná dreň  - vypĺňa vnútro dlhých kostí
Kosť je tiež skladiskom vápnika, fosforu a magnézia. Kosti majú rôzny tvar – dlhé, ploché, krátke, nepravidelné. Kosť vzniká činnosťou väzivových buniek pochodom zvaným kostnatenie  -  OSIFIKÁCIA. Osifikácia je dlhotrvajúci proces, počas ktorého sa v kostiach ukladajú anorganické látky, čím sa kosti stávajú tvrdšími a krehkejšími. U malých detí sa v kostiach väčšmi ukladá vápnik, u detí staršieho veku fosfor.
 
Spojenie kostí
Kosti ľudského tela sú navzájom spojené, čo umožňuje ich pohyblivosť, oporu tela a tvoriť ochranné dutiny pre orgány.
V ľudskom tele rozoznávame dvojaké spojenie kostí :
  súvislé, neprerušené, pomocou iného spojiva
ü  väziva -  napríklad kosti lebky sú spojené švami
ü  chrupky -  napríklad niektoré spojenia rebier s hrudnou kosťou
ü  kosti -  napríklad krížovú kosť tvoria zrastené kosti
  alebo prerušené, dotykom,  ktoré nazývame kĺb
 
Kĺb
kĺb  tvorí:
  kĺbová hlavicu
  kĺbová jamka
  kĺbové púzdro
 
Podľa počtu spájajúcich sa kostí delíme kĺby na jednoduché, kde sa spájajú iba 2 kosti a zložité, v ktorých sa spájajú viac ako 2 kosti.
 
 
Chrbtica je dôležitá pre stavbu a pohyb celého tela: 2
ü  tvorí kĺby s rebrami  -  nesie hrudný kôš a má preto význam pri dýchacích procesoch
ü  má tzv. funkciu pufra  -  funguje ako tlmič nárazov  - umožňuje jej to dvojité zakrivenie a pružné medzistavcové platničky
ü  zakrivenia sa vyvíjajú postupne, typické esovité prehnutie vzniká až v období, kedy sa dieťa naučí chodiť: lordóza  -  vyklenutie dopredu v krčnej a driekovej oblasti (dvíhanie hlavy, stoj a chôdza),  kyfóza  - oblúk prehnutý dozadu  v hrudníkovej a krížovej oblasti  (sedenie, lezenie)
 
Aj pri animačných aktivitách je dôležité, aby sme dbali hlavne u detí na správne držanie tela.
 
Správne držanie tela
ü  hlava je vzpriamená a vytiahnutá hore, ale nie zaklonená
ü  brada je vodorovne a s krkom zviera pravý uhol
ü  ramená sú v rovnakej výške, mierne stiahnuté dozadu a dole, držanie paží je uvoľnené
ü  lopatky neodstávajú od hrudníka
ü  brucho je ploché a stiahnuté  - priame brušné svaly sú napnuté a tým priťahujú panvu mierne hore a zmenšujú driekovú lordózu
ü  sedacie svaly sú mierne napnuté
ü  chodidlá sú mierne vytočené špičkami von a váha tela je skôr na prednej strane chodidiel
ü  pri pohľade zozadu je chrbtica úplne rovná
ü  pri pohľade zo strany je chrbtica dvakrát esovite prehnutá
 
Poruchy chrbtice vznikajú z rôznych príčin:
ü  vrodené predpoklady (napríklad tvarová odchýlka stavcov)
ü  zápalové ochorenia chrbtice
ü  úrazy chrbtice
ü  chybné držanie tela
 
Najčastejšie poruchy chrbtice:
ü  skolióza  -  chorobné vybočenie chrbtice do strany
ü   hyperlordóza
ü  hyperkyfóza (guľatý chrbát)
 
svaly
Svalová sústava a samotný svalový  pohyb sa vyvinul počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie organizmov na podmienky vonkajšieho prostredia.
Vzniká špecializované svalové tkanivo a svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú rozlične organizované a usporiadané vzhľadom na spôsob života.
 
Základnou jednotkou svalovej sústavy je sval.
Naše telo má okolo 600 svalov. Ich hmotnosť je u mužov priemerne 36%, u žien 32% z celkovej hmotnosti tela.
U trénovaných ľudí môže tvoriť okolo 45%, ale naopak pri ich nepoužívaní ochabujú (atrofujú), môže klesnúť aj na 30%.
 Sval tvoria:
ü  svalové vlákna
ü  svalové snopce
ü  svalová blana (fascia)
Každý sval má svoj:
ü  začiatok – miesto, kde sa pomocou šľachy pripája ku kosti
ü  hlavu svalu – najširšia časť svalu
ü  úpon – šľacha, ktorou sa sval upína ku kosti
Rozdelenie svalových tkanív:   3  
 
- podľa funkcie

hladké svalové tkanivo
· sťahuje sa pomaly a je takmer neunaviteľné
· vytvára steny vnútorných orgánov (žalúdok, močový mechúr, maternica...)
· nie je ho možné ovládať vôľou
priečne pruhované svalové tkanivo
· priečne pruhovanie je spôsobené pravidelným striedaním tmavých a svetlých úsekov myofilríl
· pre svalstvo sú typické rýchle kontrakcie, ale aj vyššia rýchlejšia unaviteľnosť
· ovláda sa vôľou a tvorí kostrové svalstvo  (šľachami je pripojené ku kostiam)
srdcová svalovina - je osobitný typ svaloviny, ktorá štruktúrou pripomína priečne pruhované svalstvo ale funkciou hladké svalstvo
· srdcový sval nie je ovládaný vôľou a pracuje automaticky na základe elektrických impulzov
 
- podľa zloženia
 
Vo vnútri svalového vlákna je veľa jemných svalových vlákienok (myofibríl), ktoré sú uložené vedľa seba  =  myofibrily sú tvorené bielkovinami  aktín a myozín a vytvárajú vlastnú kontrakciu (sťah) svalov.
Svalové vlákna obsahujú tiež farbivo – myoglobín, ktoré je schopné viazať na seba kyslík podobne ako hemoglobín v krvi. Nachádza sa tu aj sarkoplazma (tekutina) podobne ako krvná plazma.
bledé (rýchle) svalové tkanivo – má  prevahu fibríl (vlákien), a menej myoglobínu
· jeho kontrakcia prebieha rýchlo, je intenzívnejšia ale trvá krátko a rýchlo nastáva únava
·  fungujú v anaeróbnom režime (o tom pri energetických zdrojoch)
· využíva sa pri aktivitách do 20 sek (šprint, odraz, preskok...)
červené  (pomalé) svalové tkanivo  -   má prevahu sarkoplazmy a viac myoglobínu
· jeho kontrakcia má dlhšie trvanie, prebieha pomalšie ale trvá dlhšie, neskôr nastupuje únava
· fungujú v aeróbnom režime (o tom pri energetických zdrojoch)
· využíva sa najmä pri vytrvalostných aktivitách
 
Práca svalov môže byť: 
-  statická práca – zmena napätia svalu, bez jeho skrátenia ( napríklad pri udržovaní rovnováhy a polohy – chrbtové svaly, mimické svaly tváre)
-  kinetická práca – zmena dĺžky a napätia svalu (napríklad zdvihnutie ruky, kopnutie do lopty...)
Základom pohybovej činnosti je pákový pohyb  =  ak sa jeden sval skráti, druhý sa napne a opačne Svaly zvyčajne pracujú v pároch a hovoríme im antagonistické svaly (napríklad biceps a triceps na ramene).
Základnou funkciou svalu je  jeho kontrakcia  =  sťah.
 
izotonická kontrakcia – mení sa dĺžka svalu, ale vnútorné napätie ostáva rovnaké (napríklad zhyby na hrazde)- pri dynamických cvičeniach
izometrická kontrakcia – sval nemení svoju dĺžku, mení sa len vnútorné napätie svalu (napríklad výdrž v zhybe)- pri statických cvičeniach
 
Zdroj energie pre prácu svalov
ü  1 kg svalov vyžaduje denne na svoju údržbu a výživu cca 90 kcal.
ü   Sval čerpá energiu na túto prácu zo svojich rezervných energetických látok.
ü  Ako základný zdroj slúži kyselina trifosforečná (ATP), ktorá slúži ako nahromadený zdroj energie vo svaloch  =  tento zdroj sa však rýchlo vyčerpá a musí byť nahradený iným zdrojom:
· pri anaeróbnych aktivitách  =  aktivity vykonávané veľkou intenzitou, 4  pri ktorých nie je telo schopné zabezpečiť kyslík sa využíva cukor (svalový glykogén) = spaľovaním cukru vzniká kyselina mliečna, prítomnosť ktorej pociťujeme ako „svalovicu“
· pri aeróbnych aktivitách  =  aktivity vykonávané menšou intenzitou, pri ktorých telo využíva viac kyslíka (prostredníctvom pľúc) a ako energetický zdroj využíva aj tuky
Pri každej svalovej práci sa využívajú rôzne druhy energetických zdrojov a vzájomne sa kombinujú.
 
Poranenia svalov
K poraneniam svalov dochádza zvyčajne následkom preťaženia, napríklad pri športovaní alebo pri pracovných úkonoch.
Medzi poranenia svalov patrí:

- natiahnutý sval
- natrhnutý sval

Natiahnutý sval:
ü  je to mierne poškodenie svalových vláken,
ü  menšie krvácanie do svalu spôsobuje stuhnutie a zdurenie svalu,
ü  je sprevádzané aj bolestivými kŕčmi,
ü  neskôr sa môžu objaviť modriny. 
Natrhnutý sval:
ü  je to ťažšie poškodenie svalových vláken, kedy dochádza k ich poraneniu,
ü  je sprevádzané veľkými bolesťami, opuchom,
ü  pri veľkom krvácaní môže vzniknúť krvná zrazenina.
 
Nečakané intenzívne stiahnutie svalu môže spôsobiť poškodenie šľachy i odtrhnutie od kosti.
 
CNS – centrálna nervová sústava 
CNS stojí na čele riadiacich systémov ľudského organizmu a  plní viacero funkcií:
ü  prijímanie informácií prostredníctvom receptorov  o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia
ü  triedenie týchto informácií, ich spracovávanie a vytváranie výstupných signálov, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť
ü  riadenie a vzájomnú koordináciu medzi jednotlivými orgánmi
 
Prenos nervového vzruchu sa uskutočňuje prostredníctvom nervových buniek, ktoré prijímajú podráždenie od zmyslovej alebo inej nervovej bunky a odovzdávajú ho ďalšej nervovej, svalovej alebo žľazovej bunke. Odpoveď organizmu na zmenu prostredia sa volá reflex a prebieha po dráhe, ktorej hovoríme reflexný oblúk.
 
Reflexný oblúk tvorí:
  receptor je zmyslová bunka alebo zmyslový orgán, ktorý zachytáva podnet z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia a premieňa ho na nervový vzruch
  dostredivá dráha - nervová dráha (vlákno), ktoré vedie nervový vzruch (informáciu o podnete) vytvorený v receptore do centra 
   centrum (ústredie) je uložené v mozgu alebo mieche, vyhodnocuje informáciu o podnete. Na základe tohto podnetu pripraví odpoveď na tento podnet.
   odstredivá dráha je nervová dráha (vlákno), ktorá vedie nervový vzruch vytvorený v centre (odpoveď na podnet) k výkonnému orgánu
  výkonný orgán je orgán, najčastejšie sval alebo endokrinná žľaza, ktorá  vykoná činnosť podľa pokynov z centra
 
Príkladom reflexu je napr. patelárny reflex:   5
ü  štvorhlavý sval  sa upína na kosť šľachou  cez jabĺčko (patella)
ü  úderom kladivka na šľachu štvorhlavého svalu sa dráždi receptor v štvorhlavom svale a dostredivou dráhou sa do centra vedie informácia o natiahnutí svalu
ü  v centre sa táto informácia vyhodnotí a vydá sa príkaz na skrátenie štvorhlavého svalu aby sa predišlo jeho poškodeniu (pretrhnutie)
ü  keďže podnet je intenzívny (úder) aj odpoveď je adekvátna tomuto podnetu a štvorhlavý sval sa okamžite skráti, čo sa prejaví "vykopnutím" predkolenia
ü  celé riadenie prostredníctvom nervovej sústavy sa deje na princípe podnet - odpoveď (reflex) napr.: zákrok brankára - pohyb puku = podnet, pohyb ruky = odpoveď
 
Únava a zotavenie:
Aj keď animačné pohybové aktivity nie sú zamerané na dosahovanie maximálnych výkonov ako je tomu napríklad v športe, môže sa pri nich prejaviť únava. Únava si vyžaduje aj v oblasti voľnočasových činností zotavenie, ktoré by sa malo stať súčasťou zdravého životného štýlu.
 
  únava je proces, ktorý je spúšťaný organizmom ako odpoveď na záťaž. Rozlišujeme psychickú a fyzickú únavu.
  Fyzická únava sa prejavuje:
· zníženou výkonnosťou na základe predchádzajúcej pohybovej aktivity
· neschopnosť ďalej pokračovať v pohybovej aktivite
· vyprázdnením zásob energie a nahromadením kyseliny mliečnej („svalovica“)
· ochranným útlmom aktivity CNS
 
  zotavenie  nastupuje po skončení výkonu, ktorý vyvolal únavu:
· zvyšuje sa výkonnosť
· obnovujú sa energetické zdroje (kyselina mliečna sa mení na glukózu
· obnovuje sa aktivita CNS
· zotavenie je ukončené po dosiahnutí východiskového stavu