Transport látok

Transport látok

Rozlišujeme 2 základné typy prenosu látok – pasívny a aktívny transport.

Pasívny transport

Pasívny transport sa uskutočňuje na báze difúzie a osmózy a nevyžaduje spotrebu energie. Difúzia je fyzikálny proces, pri ktorom sa vyrovnáva rozdiel v koncentrácii rozpustenej látky vo vnútri bunky a mimo nej. Rýchlosť a rozsah difúzie závisí od rozdielu koncentrácií medzi rozpúšťadlom a roztokom. Difúziou môžu vnikať do bunky len také látky, pre ktoré je cytoplazmatická membrána priepustná – permeabilná, t.j. látky, ktoré môžu cez ňu voľne prechádzať (napr. alkohol, močovina, mnohé liečivá, jedy a farbivá).

Aktívny transport

Aktívny transport sa uskutočňuje proti koncentračnému spádu, tzn. látka môže byť prenesená z miesta s nižšou koncentráciou na miesto s vyššou koncentráciou, ale pri spotrebe energie. Transportovaná látka sa špecificky viaže na prenášač (transportná bielkovina) zabudovaný do membrány a je pomocou neho prenesená. Aktívny transport umožňuje prenos glukózy, aminokyselín a niektorých iónov. Prenášač utvorí s prenášanou látkou komplex a látku na vnútornej strane uvoľní. Medzi ďalšie mechanizmy aktívneho transportu patria endocytóza a exocytóza.

Endocytóza - je aktívny proces, pri ktorom dochádza k štrukturálnej prestavbe plazmatickej membrány. Poznáme 2 formy endocytózy:

a) pinocytóza – príjem tekutých látok.. K príjmu látok dochádza preliačením plazmatickej membrány dovnútra bunky a vzniká priehlbina, ktorá sa zväčšuje, až dôjde k jej odtrhnutiu odškrtením formou malého mechúrika – pinocytovej vakuoly s transportovanou látkou.

b) fagocytóza – príjem pevných látok. Pomocou mikrofilamentov vytvára bunka panôžky (pseudopódie), ktorými obalí častice a uzavrie ich vznikom fagocytovej vakuoly. Týmto spôsobom pracujú aj biele krvinky, ktoré fagocytózou odstraňujú škodlivé látky a baktérie z tela.

Exocytóza - proces výdaja väčších molekúl, ktoré nemôžu prejsť cez plazmatickú membránu difúziou. Takéto molekuly prechádzajú do vonkajšieho prostredia vo forme mechúrikov – vezikúl. Vezikula vzniká spravidla z membrány endoplazmatického retikula alebo diktyozómov (Golgiho aparát). Transportované vezikuly sa postupne spájajú s cytoplazmatickou membránou a po ich následnom splynutí sa ich obsah vylúči do vonkajšieho prostredia. Týmto spôsobom sú transportované aj polysacharidy bunkových stien rastlinných buniek a odpadové látky.

Prenos energie v bunke

Bunka ako živý systém je schopná využívať na svoje životné procesy iba energiu chemických väzieb – univerzálny prenášač energie v živých systémoch je molekula ATP - adenozíntrifosfát (kyselina adenozíntrifosforečná)
Zloženie ATP:

I) päťuhlíkatý cukor – pentóza – RIBÓZA

II) dusíkatá báza – ADENÍN

III) tri zvyšky H3PO4 (PO43-) - medzi nimi je špeciálny typ chemickej väzby – na jej vytvorenie treba veľké množstvo energie – makroergická fosfátová väzba, naopak, pri jej štiepení sa uvoľňuje veľké množstvo energie