Reprodukčné orgány rastlín

Prírodné vedy » Biológia

Autor: anika (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 488 slov
Počet zobrazení: 13 577
Tlačení: 433
Uložení: 449

Reprodukčné orgány rastlín

Kvet je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny. Nahosemenné rastliny nemajú typické kvety, vajíčka a neskôr semená sú uložené napr. v šišticiach.

Stavba kvetu

Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:

- kvetná stopka - kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku

- kvetné lôžko - vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu

- kvetné obaly - vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu. Kalich je väčšinou zelený, tvorí vonkajšie časti obalov, môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava). Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá. Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín. Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený, nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon napr. tulipán).

Tyčinky

Sú samčie rozmnožovacie útvary, skladajú sa z nitky a peľnice. Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu. V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná. Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum. 

Piestik

Vzniká u krytosemenných rastlín zrastením jedného alebo viacerých samičích plodolistov (megasporofyly). Nahosemenné rastliny nemajú piestik, plodolist je plochý (tvorí ho semenná šupina), na ňom sa nachádza nekryté vajíčko.

Piestik sa skladá z:
- blizny (a) - vrchná časť piestika, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná
- čnelky (b) - stredná časť piestika, je rôzne dlhá, dvíha bliznu tak, aby sa na nej mohli zachytiť peľové zrná alebo aby sa blizna otrela o hmyz hľadajúci v kvete sladkú šťavu. Niekedy môže čnelka úplne chýbať.
- semenníka (c) - spodná časť piestika, v ktorej sa nachádzajú vajíčka (d).

Podľa postavenia semenníka voči kvetným obalom a tyčinkám môže byť semenník:
a) vrchný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom
b) polospodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred
c) spodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom

Plod

Vzniká premenou piestika po oplodnení. Jeho hlavnou funkciou je výživa semien v čase ich dozrievania a uľahčenie ich rozširovania (chória). Plod sa vyvíja na nadzemných častiach rastlín, ale niektoré dozrievajú v zemi (geokarpia), napr. u podzemnice olejnej (búrske oriešky).
Stena plodu - oplodia (perikarp) sa člení na:
a) exokarp – vonkajšia vrstva, rôzne hrubá a sfarbená
b) mesokarp – stredná časť, tvorená šťavnatým parenchýmom
c) endokarp – vnútorná časť tvorená:
- blanitým jadrovníkom (malvice)
- sklerenchymatickým endokarpom (kôstkovice)
- parenchymatickým endokarpom (bobule)
 
Dužinaté plody

Majú buď celé alebo vonkajšie a stredné oplodie dužinaté:
a) bobuľa - vzniká z jedno alebo viacplodolistového piestika a má celé oplodie dužinaté, napr. vinič alebo je vysychavé, napr. paprika
b) kôstkovica - je jedno alebo viacplodolistový plod, má vonkajšie oplodie blanité, stredná časť je mäsitá, vnútorná časť vytvára kôstku v, ktorej je obyčajne jedno semeno, napr. slivka, čerešňa
c) malvica - vzniká zo spodného alebo polospodného semenníka, ktorého stena zrastie s dužinatou kvetnou čiaškou, napr. jablko

Rozdelenie plodov podľa premeny:

a) pravé plody - vznikli premenou piestika
b) nepravé plody - vznikli premenou piestika a iných častí kvetu (napr. kvetného lôžka - jahoda). Nepravým plodom je malvica, v ktorej zrastá spodný semenník s bázou kvetných orgánov a preto má pod dužinatou časťou pergamenovitý – tvrdý semenník spojený z 5 plodolistov.

Rozdelenie plodov podľa perikarpu:

1. suché

a) pukavé - väčšinou viacsemenné plody, ich oplodie sa v čase zrelosti rôznym spôsobom otvára a uvoľňuje semená
- mechúrik (pivonka) - vzniká z jedného plodolistu, fylogenetický najstarší plod
- struk (bôbovité) - jednoplodolistový plod, otvára sa na obidvoch stranách
- šešuľa (kapustovité) - dvojplodolistový plod, rozdelený blanitou priehradkou (rámik), na ktorej sa nachádzajú semená
- šešuľka (kapustovité) - menšia ako šešuľa
- tobolka (mak, prvosienka) - vzniká zrastením viacerých plodolistov

b) nepukavé - najčastejšie jednosemenné, v čase zrelosti semená neuvoľňujú, ale v celku sa oddeľujú od materskej rastliny
- nažka (astrovité) - jedno alebo viacplodolistový plod s blanitým alebo kožovitým oplodím, u niektorých druhov s lietacím zariadením (púpava)
- oriešok (lieska) - vytvorené sklerenchymatické oplodie
- zrno (lipnicovité) - oplodie tesne prilieha k osemeniu

2. dužinaté - celé alebo vonkajšie a stredné oplodie
- bobuľa - vzniká z jedno alebo viacplodolistového piestika, celé oplodie má dužinaté
- vysychavá (paprika)
- nevysychavá (paradajka, egreš)
- kôstkovica (slivka, čerešňa) - vonkajšie oplodie je blanité, stredná časť je mäsitá a vnútorná časť vytvára kôstku, v ktorej je semeno
- malvica (jablko, hruška)

3. rozpadavé (poltivé) - sú jedno alebo viacplodolistové, v čase zrelosti sa rozpadávajú na jednosemenné diely
- tvrdka (hluchavka)
- pastruk (reďkev ohnica)
- dvojnažka (javor, rasca)
- zobakovitý plod (muškát)
 
Súplodie - súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia
a) voľné - strapec bobúľ hrozna, strapec bobúľ ríbezle, nažky v úbore slnečnice, zrná ryže v metline, zrná kukurice v šúľku
b) zrastené - súplodie bobúľ ananásu

Plodstvo - súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, s niekoľkými piestikmi (napr. plodstvo mechúrikov - záružlie, plodstvo kôstkovičiek - malina, plodstvo nažiek - jahoda, plodstvo nažiek v zdužnatenej čiaške - šípka)

Opelenie (pollinatio) je prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu jedná sa o samoopelenie (autogamia). Ak je peľ prenesený na cudzí kvet je to cudzoopelenie (allogamia).

Oplodnenie je splynutie samčej a samičej pohlavnej bunky. Ak sa dostane zrelé peľové zrno na bliznu piestika, vlhká blizna spôsobí, že začne peľové zrno klíčiť. Vytvára sa peľové vrecúško, ktoré prerastá cez čnelku až do semenníka. Do peľového vrecúška sa presúvajú vegetatívne jadro a obe už vytvorené spermatické jadrá.

Vývin pohlavných buniek v šišticiach nahosemenných rastlín a vznik semena

V samičej kvetnej šištici sú vajíčka. Vo vnútri každého vajíčka je vajíčkové jadro vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka - materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí mladý jednobunkový zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom. Viacnásobným mitotickým delením vzniká primárny endosperm s niekoľkými zárodočníkmi, vo vnútri s veľkou vajcovou bunkou oosférou. Počet zárodočníkov je pre jednotlivé druhy borovicorastov charakteristický a spravidla konštantný.

V samčej kvetnej šištici sú tyčinky. V peľniciach tyčiniek je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice (tetrády) peľových zrniek. Jadrá peľových zrniek sa mitoticky delia predtým ako zrnká opustia peľovú komôrku. Vznikne vyživovacia (vegetatívna) bunka, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a rozmnožovacia (generatívna) bunka. Z nej mitózou vznikajú 2 samčie pohlavné bunky - spermatické bunky.
Pri oplodnení borovicorastov splýva 1 spermatická bunka s oosférou zarodočníka, tým vzniká diploidná zygóta, z ktorej sa vyvíja zárodok (embryo) s niekoľkým klíčnymi listami (3 – 8) v závislosti od druhu ihličnanu. Druhá spermatická bunka zaniká. Preto sa toto oplodnenie označuje ako jednoduché. Vajíčko sa ako celok po oplodnení premieňa na semeno, ktoré je tvorené diploidným osemením, haploidným primárnym endospermom s vyživovacou funkciou, v ktorom je uložený zárodok - základ budúcej rastliny. Súčasne sa celá samičia šištica premení na drevnatú plodnú šišku. Z drevnatých semenných šupín sa tvorí na dozretom semene krídlo.

U borovicorastov sa po oplodnení tvoria tieto semenné plody:
a) šiška (smrek)
b) šišková bobuľa (borievka)
c) semenná bobuľa (tis)
d) semenná kôstkovica (cykas)

Vývin pohlavných buniek v tyčinkách a piestiku krytosemenných rastlín, vznik semena a plodu

V semenníku piestika sa vyvíja jedno alebo viac vajíčok. Vajíčko vzniklo zrastením výtrusníc. Prostredná výtrusnica tvorí vajíčkové jadro (nucellus). Ostatné výtrusnice majú ochrannú funkciu, tvoria vajíčkové obaly - integumenty. Na vrchole vajíčka vytvárajú peľový vchod (micropyle). Vajíčkové jadro je vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka - materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne delí a vzniknú 4 haploidné bunky. Z nich 3 zaniknú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový zárodočný miešok s centrálnym jadrom. Jadro sa 3x po sebe mitoticky delí a vzniká 8 jadier obklopených cytoplazmou, z ktorých sa vytvára na jednom póle vajcová bunka (oosféra) a 2 pomocné bunky (synergidy). Na opačnom póle sa vytvoria 3 protistojné bunky (antipódy). Dve jadrá v strede zárodočného mieška - polárne jadrá splynú a vytvoria diploidné centrálne jadro. V tomto štádiu vývinu ide o zrelý zárodočný miešok, ktorý je pripravený na oplodnenie.

V peľniciach tyčiniek je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice (tetrády) peľových zrniek. Jadrá peľových zrniek sa mitoticky delia predtým ako zrnká opustia peľovú komôrku. Vznikne vyživovacia (vegetatívna) bunka, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a rozmnožovacia (generatívna) bunka. Z nej mitózou vznikajú 2 samčie pohlavné bunky - spermatické bunky.

Pre magnóliorasty je typické dvojité oplodnenie. Jedna spermatická bunka splynie s oosférou, čím vznikne diploidná zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok (embryo). Druhá spermatická bunka oplodní diploidné centrálne jadro zárodočného mieška a vznikne triploidný sekundárny endosperm, ktorý vyživuje embryo. Integumenty sa diferencujú na obaly semena – osemenie. Takto vzniká premenou vajíčka semeno a steny semenníka sa postupne menia na suché alebo dužinaté oplodie.
 
- obojpohlavný kvet (monoklinický) - má aj tyčinky aj piestik
- jednopohlavný kvet (doklinický ) - má len tyčinky alebo len piestik
- jednodomá rastlina - obojpohlavné aj jednopohlavné kvety sú na tej istej rastline
- dvojdomá rastlina - jednopohlavné kvety sú na dvoch rozličných jedincoch (vŕby)

Funkcie kvetu

- opelenie - je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
- ochrana - chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
- vývoj - zabezpečuje vývoj semena
 
Kvetný vzorec je stručný zápis opisujúci usporiadanie kvetu rastliny. V zápise sa používajú písmená, číslice a symboly, ktoré označujú jednotlivé časti kvetu, sú navzájom oddelené a nasledujú za sebou v stanovenom poradí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024