Podríša Jednobunkovce

Podríša Jednobunkovce

Podríša: Jednobunkovce
Telo prvokov tvorí jediná bunka, na povrchu ktorej je tenká blana - pelikula, u niektorých sa vytvára schránka. Vnútorne je bunka rozlične diferencovaná. Jediná bunka je prispôsobená na vykonávanie všetkých funkcií potrebných pre život. Je na vyššom stupni organizovanosti ako bunky mnohobunkovcov, keďže tie vykonávajú len časť funkcie tela mnohobunkovcov. Bunka jednobunkovcov predstavuje samostatný organizmus - prijíma potravu, vylučuje, dýcha, pohybuje sa, rozmnožuje sa a vníma podráždenie.
Jednobunkovce prijímajú tuhú potravu fagocytózou. Meňavky prijímajú potravu panôžkami a prakticky celým povrchom tela, zatiaľčo väčšina riasničkavcov má vyvinutý tráviaci systém analogický mnohobunkovcom, ktorého hlavnou organelou je potravová vakuola. Väčšina sladkovodných prvokov má pulzujúce vakuoly, ktoré im slúžia na zbavovanie sa prebytočnej vody prijatej z okolia. Preto morské prvoky neprežijú v sladkej vode.

Za fylogeneticky najdokonalejšie prvoky sa považujú riasničkavce s relatívne najzložitejšou stavbou, u ktorých malo vytvorenie jadrového dualizmu s následnou polymerizáciou jadra za následok zlepšenie riadenia bunkových procesov a rozmnožovania. Tieto polymerizačné tendencie u jednobunkovcov viedli k vzniku kolónií a následne mnohobunkovcov. Jedným z nepohlavných spôsobov rozmnožovania jednobunkovcov je rozdelenie bunky. Takýmto spôsobom sa delia bičíkovce aj riasničkavce, lenže pri bičíkovcoch je to pozdĺžne delenie (začína od bičíka), a pri riasničkavcoch priečne delenie bunky. Výnimočne sa jednobunkovce môžu množiť šikmým delením. Prvoky žijú vo vodnom prostredí, veľa druhov cudzopasí. Živia sa hnilobnými baktériami, zúčastňujú sa samočistenia vôd a sú súčasťou pôdnych ekosystémov. Väčšinou sú mikroskopické, menšie ako 1mm. Dnes poznáme viac ako 31 000 druhov. V mori tvoria spolu s riasami základ potravného reťazca, od ktorého závisí celý morský ekosystém.
Zástupcovia: Bičíkovce – Bičovka rybia, Koreňonožce – Meňavka dyzenterická, mrežovec, Výtrusovce, Riasničkavce – Črievička veľká
 
Kmeň Meňavkobičíkovce
Podkmeň Bičíkovce Flagellata
Najstaršia skupina jednobunkových eukaryotických organizmov. Majú jeden alebo viac bičíkov, ktoré majú funkciu pohybových orgánov. Bunky majú jedno alebo viac rovnocenných jadier. Niektoré obsahujú plastidy a sú schopné fotosyntézy (rastlinné bičíkovce - ríša rastlín). Živočíšne bičíkovce plastidy neobsahujú. Väčšina sa rozmnožuje nepohlavným delením, len malá časť pohlavne. Žijú voľne alebo ako parazity, prípadne ako symbionty. Potravu prijímajú buď celým povrchom tela alebo pohlcujú drobné baktérie, zvyšky rastlinných a živočíšnych tiel. Druhy žijúce vo vode sú dôležitou zložkou planktónu.
Žardia črevná (Giardia intestinalis) žije v tenkom čreve človeka. Je sploštená, na spodnej strane má prísavnú doštičku. Vyživuje sa osmoticky. Spôsobuje hnačky, najmä u detí.
Trypanozóma spavičná (T. gambiense) spôsobuje chronickú spavú chorobu. Strieda dvoch hostiteľov (stavovca a bezstavovca sajúceho krv). Žije v krvi, lymfe, lymfatických uzlinách a mozgovo-miešnom moku. V krvi napadnutého človeka sa rýchlo rozmnožuje, postihnutý trpí chorobnou slabosťou, zápalom mozgu a nakoniec od vyčerpania umiera. Vyskytuje sa prevažne v západnej Afrike. Jej prenášačom je mucha tse-tse (Glossina palpalis).
Pohlavne prenosné ochorenie trichomoniázu u ľudí spôsobuje Trichomonas vaginalis, ktorý parazituje v pošve žien. Vyskytuje sa aj u mužov, ale nakazený muž je len prenášačom. V Európe je trichomoniázou postihnutých asi 30% populácie.

Podkmeň Koreňonožce Rhizopoda
Pohybujú sa pre ne typickým spôsobom, pomocou panôžok (pseudopódie). Niektoré morské druhy tvoria vápenaté alebo kremičité schránky, sladkovodné druhy tvoria často rôsolovitý obal. V cytoplazme býva jedno jadro, ak je ich viac, sú si rovnocenné. Majú potravové aj pulzujúce vakuoly. Potravu prijímajú fagocytózou. Rozmnožujú sa väčšinou delením, niektoré pučaním alebo rozpadom. Morské a cudzopasné druhy sa môžu rozmnožovať aj pohlavne. Žijú v sladkej i slanej vode, vo vlhkej pôde a množstvo druhov je cudzopasných. Mnoho sladkovodných koreňonožcov má vo svojej bunke symbiotické baktérie, sinice alebo jednobunkové riasy. V nepriaznivých podmienkach tvoria cysty, ktoré sú vetrom a vodou roznášané na veľké vzdialenosti, a preto je väčšina druhov rozšírená po celom svete.
Trieda Meňavky Amoebina
Netvoria schránky, častým druhom je meňavka veľká, ktorá dosahuje až 1mm.
Nebezpečným parazitom človeka je meňavka dyzenterická (Entamoeba histolytica). Môže existovať v dvoch formách. Malá forma je neškodná, bežne sa nachádza v črevách a živí sa premnoženými baktériami, príp. zvyškami potravy. Pri náhlej zmene v strave alebo následkom oslabenia imunity (pri chorobe a pod.) sa môže malá forma zmeniť na veľkú. Tá spôsobuje tzv. črevnú dyzentériu - rozrušuje črevný epitel a fagocytuje jeho bunky, hlavne červené krvinky. Môže prenikať do pečene, pľúc a do mozgu.
V hrubom čreve človeka žije aj neškodná meňavka črevná (Entamoeba coli), živí sa baktériami a kvasinkami. Častým obyvateľom neudržiavanej ústnej dutiny je meňavka zubná (Entamoeba gingivalis). Živí sa baktériami a bielymi krvinkami.
 
Kmeň Výtrusovce Sporozoa, novší názov Apicomplexa
Sú parazitické, nevytvárajú žiadne pohybové ústrojčeky. Potravu prijímajú celým povrchom tela osmoticky. V ich životnom cykle dochádza k striedaniu nepohlavného a pohlavného rozmnožovania. Nepohlavné rozmnožovanie sa deje rozpadom - schizogóniou jedinca na množstvo jednojadrových zárodkov - schizontov. Pri pohlavnom rozmnožovaní - gamogónii dochádza k splývaniu haploidných zárodkov a ku vzniku zygoty. Zygota sa po určitom čase rozpadá. Niektoré druhy žijú v jednom hostiteľovi, iné striedajú dvoch.
Trieda Kokcídie Coccidia
Cudzopasia v telách stavovcov, rozmnožujú sa schizogóniou, ktorá prebieha niekoľkokrát za sebou v hostiteľských bunkách. Po nej nasleduje gamogónia. Po splynutí gamét vzniknú oocysty, ktoré sa neskôr rozpadnú na sporogónie a tie sú nositeľmi nákazy. Nákaza sa šíri tak, že nový hostiteľ zožerie zárodky - sporozoity z trusu nakazeného jedinca.
Trieda Hemosporídie Haemosporidia
Striedajú v životnom cykle dvoch hostiteľov. V prvej časti cyklu žijú v krvnom obehu stavovca a druhá fáza prebieha v slinných žľazách článkonožca cicajúceho krv stavovcov. Schizogónia prebieha v krvi stavovca a gamogónia v druhom hostiteľovi. Spôsobujú ochorenia mnohých vtákov, cicavcov i ľudí.
Maláriovec štvordňový (Plasmodium malariae) spôsobuje chorobu maláriu. Napáda červené krvinky, rozrastá sa v nich, až nastane schizogónia. Krvinka naplnená schizontami praskne a uvoľnené schizonty napádajú ďalšie krvinky. Pri schizogónii dochádza u človeka k horúčkovitému záchvatu spôsobenému toxínmi, ktoré sa pri rozpade uvoľnia do krvi (raz za štyri dni). Po niekoľkých opakovaných záchvatoch sa rozpad maláriovcov zastaví a menia sa na generáciu haploidných zárodkov (gamét). Tie prekonávajú vývin v druhom hostiteľovi, komárovi rodu Anopheles. Komár nasaje infikovanú krv a v jeho tráviacej trubici dochádza k splývaniu haploidných gamét a ku vzniku zygoty. Zygota prenikne do steny tráviacej rúry komára a mení sa tam až na 10 000 sporozoitov. Tie preniknú do slinných žliaz komára. Pri ďalšom bodnutí komára sa prenesú do tela hostiteľa. Pri infekcii maláriovcom trojdňovým (Plasmodium vivax) sa záchvaty opakujú každý tretí deň a pri maláriovcovi tropickom (P. falciparum) každý deň.

Kmeň: Nálevníky Ciliophora
Majú telo pokryté pevnou pelikulou, z ktorej vyrastá množstvo bŕv. Tie slúžia na pohyb a sú po celom tele alebo len na jeho niektorých častiach. Základné telieska bŕv (blefaroblasty) sú navzájom prepojené a pohyb bŕv je synchronizovaný. Riasničkavce majú na prijímanie bunkové ústa (cytostoma). Vírením bŕv sú do nich strhávané čiastočky potravy, ktoré potom cez bunkový pažerák (cytopharynx) prechádzajú do tráviacej vakuoly. Tráviaca vakuola je lyzozóm jednobunkovcov, ktorý po prijatí potravy putuje po celej bunke a odovzdáva živiny. Nestrávená potrava sa vyvrhne kdekoľvek na povrchu bunky alebo na mieste tzv. bunkového konečníka (cytopyge, cytoproct) do okolitého prostredia. Typickým znakom nálevníkov je prítomnosť dvoch funkčne rozlíšených jadier (jadrový dualizmus). Macronucleus je vegetatívne, riadi pohyb, prijímanie potravy a trávenie. Micronucleus je generatívne a súvisí s konjugáciou. Nepohlavné rozmnožovanie delením je po niekoľkých generáciách vystriedané konjugáciou. Počas konjugácie sa dva jedince spoja bunkovými ústami. Vzniknú 4 nové jedince, ktoré sa ďalej delia nepohlavne. Väčšina nálevníkov sa vyskytuje vo vodách a vo vlhkých pôdach. Vo vodných ekosystémoch sa zúčastňujú na samočistiacich procesoch vôd tým, že regulujú množstvo baktérií vo vode.
 
Kmeň Ploskavce Plathelminthes ← Prvoústovce ← Trojlistovce
Sú dorzoventrálne sploštené pretiahnuté dvojstranne symetrické živočíchy. Majú 2 zárodočné vrstvy, medzi ktorými je dutina vyplnená riedkym tkanivom nazývaným parenchým. Priestor medzi jednotlivými bunkami tvorí telesnú dutinu schizocél. Na povrchu tela sú obrvené, ale postupne so špecializáciou obrvenie zaniká úplne a vytvára sa kutikula (parazitické formy). Vytvára sa kožnosvalový vak napomáhajúci pohybu. Cievna a dýchacia sústava nie je vyvinutá. Ploskavce najčastejšie dýchajú celým povrchom tela. Vnútrotelové parazitické formy dýchajú anaeróbne rozkladom glykogénu. Tráviaca sústava začína na brušnej strane otvorom, ktorý je prijímací i vyvrhovací zároveň. Potrava pokračuje cez svalnatý hltan do vakovitého čreva alebo priamo do parenchýmu (u parazitov môže črevo chýbať). Análny otvor nemajú vyvinutý. Vylučovaciu sústavu tvoria plamienkové bunky, tzv. protonefrídie. Nervová sústava je pásová, majú hlavové ganglium. Voľne žijúce ploskavce majú na hlave vyvinuté zmyslové orgány (oči). Parazitické formy majú zmyslové orgány nahradené rôznymi ústrojmi, ako sú prísavky, háčiky a pod. Všetky ploskavce sú hermafrodity. Vývin u voľne žijúcich druhov je priamy, u parazitov prebieha cez larvu a je veľmi zložitý so striedaním hostiteľov.
 
Trieda: Pásomnice Cestodes
Sú bez výnimky parazity. Majú dlhé pretiahnuté telo, často zložené z hlavičky (scolex), zo zväčšujúcich sa a na konci oddeľujúcich článkov - proglotidy. Na scolexe sa nachádzajú rôzne háčikovité útvary. Tráviaca sústava im chýba, potravu prijímajú celým povrchom tela. Keďže sú to črevné endoparazity, dýchajú anaeróbne, rozpadom glykogénu.
Posledné zrelé články naplnené vajíčkami sa odtrhávajú a výkalmi sa dostávajú do vonkajšieho prostredia. Vývoj pásomnice prebieha obvykle v dvoch hostiteľoch. Dospelé pásomnice žijú v čreve stavovcov. Hostiteľa poškodzujú odčerpávaním živín.
Pásomnica dlhá (Taenia saginata) dosahuje 3-10m. Medzihostiteľom je hovädzí dobytok. Do človeka sa dostane zjedením polosurového mäsa. Podobný vývoj má pásomnica venčeková (Taenia solium). V dospelosti je dlhá 2-3m. Jej medzihostiteľom je ošípaná. Larvy, ktoré sa vyvíjajú vo vode, má vo svojom vývinovom cykle pásomnica Diphyllobotrium latum. Dospelá dosahuje dĺžku až 20m. Jej hostiteľom sú ryby. Človek sa môže nakaziť infikovaným surovým mäsom (suši a pod.).
 
Trieda Ploskulice Turbellaria
Zahŕňa veľkú skupinu voľne žijúcich živočíchov s ploským a obrveným telom. Pohyb im uľahčuje pokožkou vylučovaný sliz. Potravu prijímajú ústami na brušnej strane pomocou vyliačiteľného hltanu. Živia sa dravo. Žijú v stojatej i v tečúcej vode, v mori a vo vlhkej pôde.
Ploskuľa mliečnobiela (mliečna, biela; Dendrocoelum lacteum) dosahuje 20-25mm. Žije v stojatých alebo len veľmi pomaly tečúcich vodách. Ploskuľa tmavá znáša i teplejšie a viac znečistené vody. Ploskuľa vrchovská žije v horských prameňoch s nízkymi teplotami a vo vode vyžaduje veľa kyslíka.
 
Trieda Motolice Trematodes
Endoparazitické druhy, ktoré nemajú obrvený epitel a ich telo pokrýva kutikula. Majú jednu ústnu a jednu brušnú prísavku a tak ako aj ploskulice, nemajú žiadne háčiky. Ich vývinový cyklus je pomerne zložitý, prebieha v 2-3 hostiteľoch (primárni hostitelia sú mäkkýše). Živia sa krvou alebo črevnou šťavou. Niektoré zapríčiňujú nebezpečné ochorenie zvierat a ľudí.
Motolica pečeňová (Fasciola hepatica) je v dospelosti dlhá 20-30 mm. Cudzopasí v pečeni kráv, oviec a kôz, zriedka u človeka. Jej medzihostiteľom je slimák vodniak (Galba (Lymnaea) truncatula). Z vajíčok sa vo vode liahnu larvy, ktoré napádajú slimáka. Po určitom vývine slimáka opúšťajú, usadzujú sa na rastlinách a premieňajú sa na cystu. Ak sa na týchto miestach po opadnutí vody pasie dobytok, môžu sa cysty dostať do jeho tela, kde sa z nich uvoľňujú larvy a cez žlčovod prenikajú do pečene. Dobytok možno uchrániť tým, že ho nepasieme na mokrých lúkach a neskrmujeme čerstvé seno z týchto miest.
Tropická dvojprísavnica močová (Schisostoma haematobium) parazituje v stavovcoch. Samičky kladú vajíčka zaryté v stenách močového mechúra (moč býva krvavý). Odtiaľ sa močom dostávajú do vody. V slimákovi Bulinus prebehne larválny vývin. Takmer zrelé formy sa potom cez pokožku dostanú do ciev človeka. Choroba sa nazýva bilharzióza.
 
Trieda Vtáky Aves ← Stavovce ← Druhoústovce ← Trojlistovce
Koncom druhohôr sa vyvinuli z plazov. Svedčia o tom nasledujúce znaky:
Koža vtákov je hladká, bez žliaz, nachádza sa v nej jediná párová podchvostová (trtáčová) žľaza, ktorej výskyt je spätý prevažne s vodným vtáctvom. Stavba niektorých vnútorných orgánov a kostry je podobná. Plazy aj vtáky majú močopohlavné ústroje - kloaka. Podobný je aj spôsob rozmnožovania a vývin zárodku.
Hlavné znaky vtákov sú perie, ktoré tvorí pokryv tela, schopnosť letu (plavce a bežce ju druhotne stratili), zvukové prejavy, rozmnožovanie vajcami, starostlivosť o potomstvo.
Perie chráni telo pred stratou tepla. Pravidelne sa vymieňa v procese pŕchnutia. Stavba peria určuje, kde vták žije. Rozoznávame niekoľko typov peria: páperie (spodné perie), obrysové perie (na povrchu), kormidlové perie (na chvoste) a letky (na krídlach).

Kosti sú ľahké a pevné. Sú pneumatizované (vyplnené vzduchom), čo značne uľahčuje lietanie. Lebka sa spája s chrbticou pomocou jedného výbežku. V lopatkovej časti sa nachádzajú krkavčie kosti. Dolná končatina sa nazýva behák. Podľa jeho stavby rozoznávame končatiny kráčavé, skákavé, brodivé, plávacie, hrabacie a chytacie. Svalstvo je prispôsobené lietaniu. Hrebeň prsnej kosti je vysoký a úplne vyplnený mohutným svalstvom. Takisto je vyvinuté aj mohutné stehnové svalstvo.
V tvárovej časti vytvárajú čeľuste zobák. Pažerák sa rozširuje a vytvára hrvoľ, ktorý slúži na zmäkčovanie požitej potravy. Žalúdok sa rozdeľuje na žľaznatý a svalnatý.
Vtáky majú vyvinutých 5 párov vzdušných vakov, ktoré majú úlohu nadľahčovať a prebieha tu aj výmena dýchacích plynov. Neexistujú u všetkých druhov vtákov. Srdce vtákov je úplne rozdelené na 2 predsiene a 2 komory. V dôsledku rýchlejšieho metabolizmu majú vtáky vysoký tep a vyššiu stálu telesnú teplotu ako cicavce (40-41°C).

Spoločné vyústenie vylučovacích a pohlavných žliaz nastáva cez kloaku.
U vtákov sa spravidla vyvinie jeden z vnútorných pohlavných orgánov. Oplodnenie je vnútorné. Vývin prebieha vo vajci, ktoré sa skladá z tvorivého žĺtka, výživného žĺtka, zárodočného disku a bielka, ktoré obsahuje 97% vody. Na povrchu je jemná blanka a škrupina, v ktorej sú póry, pomocou ktorých jedinec dýcha. Dĺžka vývinu závisí od druhu. U vtákov je častý pohlavný dimorfizmus.

Trieda Cicavce Mammalia ← Stavovce ← Druhoústovce ← Trojlistovce
Vyvinuli sa koncom druhohôr z plazov. Sú to vyššie teplokrvné stavovce prispôsobené životu na suchej zemi. Druhotne mohli prejsť do vody. Od plazov ich odlišujú niektoré znaky:
Stála telesná teplota cicavcov je okolo 36,5°C. Nervová sústava je dokonalejšia, nastal rozvoj predného mozgu, ktorý sa líši veľkosťou a kapacitou, nastal rozvoj reflexnej činnosti a zdokonalenie zmyslov. V strednom uchu sú 3 sluchové kostičky (kladivko, strmienok, nákovka). Vývoj prebieha v maternici, typická je živorodosť a starostlivosť o potomstvo.
Telo je spravidla pokryté srsťou, pričom rozoznávame spodnú jemnú vrstvu - podsrstie a vrchnú vrstvu - srstice. Má výbornú izolačnú schopnosť. Pod srsťou sa nachádza pokožka a vyúsťuje sem množstvo žliaz (napr. pachové žľazy, ktoré slúžia na značkovanie teritória).

Umiestnenie končatín je pod telom, čo umožňuje rýchlejší pohyb ako u plazov. Spojenie lebky s chrbticou je zabezpečené dvoma kostenými výbežkami. Cicavce majú spravidla stály počet stavcov (7 krčných, 12 hrudných, 4-7 driekových, 5 krížových, okolo 15 chvostových). Rebrá sa rozdeľujú na pravé (upínajú sa priamo na hrudnú kosť), nepravé (upínajú sa jedno na druhé), a voľné rebrá (vybiehajú voľne do hrudnej dutiny). Základ svalov tvorí svalová bunka, ktorá vytvára svalové vlákno, svalové snopčeky, svalové snopce a svalové hlavy. Sval začína a končí väzivom. Sú výborne prekrvené a inervované. Rozdeľujeme ich na kostrové (priečne pruhované), hladké a kombinované (myokard).

Cicavce majú rôzny počet a tvar zubov podľa potravy, ktorou sa živia. Mäsožravce majú spravidla zvýraznené očné zuby, ktoré tvoria trháky. Do tráviacej sústavy sa vylučujú enzýmy na štiepenie požitej potravy. Stavba a dĺžka tráviacej rúry je daná typom potravy - bylinožravce majú črevo dlhšie (trávenie celulózy), mäsožravce krátke (mäso sa trávi rýchlo a pri dlhšom trávení vylučuje škodlivé látky), všežravce (stredne dlhá tráviaca sústava).
Pri dýchaní má podstatný význam bránica, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej.

Vylučovanie zabezpečujú pravé obličky uložené po obidvoch stranách chrbtice. Skladajú sa z kôryj a drene. Potom nasleduje, močový mechúr, močovody a močová rúra. Oplodneniu predchádza obdobie párenia (ruje). U väčšiny voľne žijúcich väčších cicavcov nastáva toto obdobie raz ročne. Oplodnenie je vnútorné. Prevláda pohlavný dimorfizmus. Zárodok sa vyvíja v maternici. Po jeho vývine nastáva pôrod. Niektoré jedince sa snažia nepriaznivé životné podmienky (extrémne nízke alebo vysoké teploty, málo potravy) prekonať zimným spánkom - hibernáciou. Ich metabolizmus sa znižuje na minimum, pričom ich telesná teplota môže klesnúť na teplotu okolo 4-6°C. Niektoré cicavce, podobne ako vtáky, sa za potravou sťahujú (migrujú). Platí to hlavne pre stepné a monzúnové oblasti v období sucha.
 
Zárodočné obaly: amnion, allantois, serosa.
 
Vajcorodce
Sú malou skupinou cicavcov, ktoré sú rozšírené v Austrálii a na blízkych ostrovoch. S plazmi a vtákmi majú mnoho spoločných znakov: v kostre majú vyvinutú krkavčiu kosť, zobákovité a rohovinou potiahnuté čeľuste a majú močopohlavné ústroje - kloaku. Znášajú vajcia a majú nižšiu telesnú teplotu, ktorá kolíše medzi 26-35°C.
Majú aj spoločné znaky s cicavcami: ich telo pokrýva srsť, majú mliečne žľazy (ich vývody nie sú zoskupené do mliečnych bradaviek, ale vyúsťujú rozptýlene na mliečnych plôškach brucha), bránicu, bezjadrové červené krvinky a v strednom uchu majú 3 sluchové kostičky.
 
Placentovce
Zárodok sa vyvíja pomocou dokonale utvorenej placenty. Mláďa môže samostatne cicať mlieko. Najprv sa vyvíja mliečny chrup, neskôr ho nahradí chrup trvalý.
 
Vačkovce
Rodia nedokonalo vyvinuté mláďatá, ktoré ďalší vývin prekonávajú vo vaku. V ňom sú pevne prisaté k mliečnym bradavkám. Pravá placenta je slabo vyvinutá alebo chýba. Mozog je ešte veľmi málo zbrázdený. Telesná teplota mierne kolíše. Vačkovce sú rozšírené v Južnej Amerike a v Austrálii.