Dýchacia sústava a jej choroby

Dýchacia sústava
 
Úvod
Prácu z biológie som si vybrala kvôli tomu, lebo ju mám rada a hlavne biológiu v treťom ročníku, lebo sa učíme o anatómii človeka, teda o našom tele. Tému dýchanie som si zvolila najmä preto, lebo patrí medzi základné prejavy života. Dýchanie je výmena plynov medzi organizmom a prostredím (vdychujeme O2 a vydychujeme CO2 a vodnú paru).

Dýchacia sústava všeobecne
Dýchacia sústava umožňuje výmenu dýchacích plynov medzi organizmom a prostredím. Dýchanie (respirácia) je súhrn fyziologických procesov. Dýchanie úzko súvisí s energetickým a látkovým metabolizmom.
 
1.  Dýchaciu sústavu delíme na:
1.1. Dýchacie cesty- ktoré sa ďalej delia na :
1.1.1. Horné dýchacie cesty
1.1.2. Dolné dýchacie cesty
1.2. Pľúca
 
2.  Dýchanie rozdeľujeme na :
2.1. Vonkajšie dýchanie (pľúcne) – výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a vzduchom
2.2. Vnútorné dýchanie (tkanivové) – výmena dýchacích plynov medzi krvou a bunkami celého tela

1 Dýchacia sústava
1.1 Dýchacie cesty
1.1. 1. Horné dýchacie cesty
Horné dýchacie cesty tvorí:
1.  Nosová dutina
2.  Nosohltan
 
Nosová dutina začína otvormi- nozdrami, ktorými je v spojení s vonkajším prostredí. Je rozdelená priehradkou na 2 dutiny a nosová dutina je v prednej časti chrupková a v zadnej časti je kostená. Nosová dutina je vystlaná sliznicou , ktorá navlhčuje a zohrieva vzduch a zbavuje ho mechanických nečistôt ( sú tam chĺpky a hlien). Na sliznici rozlišujeme 2 oblasti : 1. čuchovú oblasť-  je žltkastej farby, sú v nej čuchové bunky, ktoré reagujú na látky vo vzduchu .
2.  dýchaciu oblasť- je červenkastej farby, tvorí ju riasinkový epitel so žľazami, ktoré zvlhčujú sliznicu.
Nosová dutina prechádza potom do nosohltanu, kde dochádza k prekríženiu ústnej a nosovej dutiny.
 
Nosohltan je horná časť hltana, nachádza sa v ňom hltanová mandľa a hltanové ústie sluchovej trubice.
 
1.1.2. Dolné dýchacie cesty
Dolné dýchacie cesty tvorí :
1.  Hrtan
2.  Priedušnica
3.  Priedušky
 
Hrtan je dutý útvar na prednej strane krku. Ním začínajú dolné dýchacie cesty. Má okolo 6 cm, je chránený chrupkami. Najväčšia chrupka je štítna chrupka a tvorí ohryzok. V hrtane sa nachádzajú hlasivky, ktoré sú tvorené dvomi hlasivkovými krkvami (väzy) a medzi nimi je hlasivková štrbina ( u žien je užšia a preto majú ženy tenší hlas). Vzduch ich rozochvieva a tak vyvolá zvuk. Za hrtanom je priedušnica.
 
Priedušnica je trubica dlhá 10 až 15 cm a je chránená chrupkami v tvare písmen C a U. Na priedušnici visia pľúca a priedušnica sa potom ďalej rozvetvuje na priedušky.
 
Priedušky sú pokračovaním priedušnice a vstupujú do pľúc. Aj priedušnica a aj priedušky sú vystlané sliznicou, ktorá je pokrytá riasinkovým epitelom, ktorý odstraňuje nečistoty z pľúc. Priedušky sa ďalej rozvetvujú na priedušničky, ktoré končia v pľúcnych mechúrikoch (alveolách).

1.2 Pľúca
Pľúca sú orgánom vonkajšieho dýchania. Sú párovým orgánom, kužeľovitého tvaru a nachádzajú sa v hrudníkovej dutine. Sú rozdelené na laloky. Pravé pľúca na 3 laloky a ľavé na 2 laloky. Priemerná hmotnosť je u žien okolo 600 g a u mužov vyše 700 g. Na pľúcach sa nachádza tenká blana – popľúcnica a hrudný kôš je vystlaný pohrudnicou, medzi nimi je úzka štrbina (pohrudnicová dutina) vyplnená malým množstvom tekutiny, ktorá umožňuje kĺzanie blán pri dýchaní. V tejto dutine je podtlak a pľúcach je vyšší tlak a preto sa pľúca pri dýchaní zväčšujú a zmenšujú. Ak dôjde k poškodeniu pľúc, napr. k prepichnutiu (teda do pohrudnicovej dutiny sa dostane vzduch), vyrovná sa tlak v dutine a tým dôjde k spľasnutiu pľúc – pneumothorax.
 
1.2.1. Mechanizmus pľúc
Dýchanie umožňujú dýchacie svaly a pľúca, ktoré zväčšujú a zmenšujú svoj objem. Hlavným dýchacím orgánom je bránica s medzirebrovými svalmi.
Pri vdychu sa bránica posúva dole a vonkajšie medzirebrové svaly dvíhajú hrudník hore, a tak sa hrudníková dutina zväčší a pľúca sa naplnia vzduchom.
Pri výdychu sa bránica posunie hore a vnútorné medzirebrové svaly ťahajú hrudník dole, a teda hrudníková dutina sa zmenšuje a vzduch sa z pľúc vytláča.

2 Dýchanie
1.3 Vonkajšie dýchanie
 
Vonkajšie dýchanie je výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a vzduchom. Rozlišujeme 3 procesy :
1.  Pľúcna ventilácia
2.  Distribúcia
3.  Difúzia
 
Pľúcna ventilácia je výmena plynov medzi vonkajším prostredím a pľúcami. Uskutočňuje sa zväčšovaním a zmenšovaním hrudníkovej dutiny. Tieto deje sa nazývajú vdych a výdych. Na vdychu sa podieľajú vonkajšie medzirebrové svaly a bránica pohybujúca sa nadol a na výdychu taktiež medzirebrové svaly, ale pohyb bránice nahor. Normálna hodnota dýchania u človeka je 16 -18 dychov za minútu. Táto hodnota je ovplyvňovaná vekom, pohlavím, výživou, teplotou prostredia, aktivitou organizmu atď. Jedným vdychom prijmeme pol litra vzduchu. Množstvo vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu počas jedného dychu je dychový objem. Keď spočítame dychové objemy počas jednej minúty dostaneme minútovú ventiláciu, ktorá je 8- 9 litrov pri pokojovom dýchaní. Meradlom pľúcnej ventilácie je vitálna kapacita pľúc, čo je množstvo medzi maximálnym vdychom a maximálnym výdychom. U žien je to 2,5 – 4 litre a u mužov 3,2 – 5 litrov. Vitálnu kapacitu meriame buď spiritometrom alebo spiritografom. Aj po maximálnom výdychu zostáva v plúcach zvyškový vzduch okolo 1 litra.
 
Distribúcia je rovnomerné rozdelenie vzduchu do všetkých pľúcnych mechúrikov (alveol).
 
Difúzia je prechod kyslíka z pľúc do krvi v alveolách.

1.4 Vnútorné dýchanie
Vnútorné dýchanie je výmena plynov medzi krvou a tkanivami, teda cez alveolárno-kapilárnu membránu. Kyslík sa v pľúcach priamo viaže na hemoglobín. Spojovacím článkom medzi vonkajším a vnútorným prostredím je krv. CO2 , ktorý sa tvorí v tkanivách sa prenáša najmä červenými krvinkami, ale aj krvou plazmou.
 
Riadenie dýchacích pohybov
Dýchanie je riadené dýchacím centrom, ktoré je uložené v predĺženej mieche a v moste (zadnom mozgu). U niektorých novorodencov nastáva syndróm náhleho úmrtia, teda centrum prestane regulovať impulzy dýchania a dieťa zomrie.
 
Ochranné dýchacie reflexy
Reflexy, ktorý chránia pľúca sú kýchanie a kašlanie. Vznikajú kŕčovitými sťahmi výdychových svalov. Kýchaním odstraňujeme nečistoty z nosa a kašľaním nečistoty
z pľúc.

3 Choroby dýchacej sústavy
Najčastejšie ochorenia dýchacej sústavy sú nádcha – zápal sliznice nosa, potom laryngitída - zápal hrtana, faryngitída - zápal hltana, bronchitída – zápal  priedušiek. Tieto ochorenia sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, teda kašľaním a kýchaním. Potom sú aj ochorenia vírusového pôvodu ako chrípka alebo bakteriálneho pôvodu ako napr. tuberkulóza a zápal pľúc. Ďalším ochorením je rakovina pľúc, ktorá je spôsobená najmä cigaretovým dymom. Veľmi častým ochorením je priedušková astma, ktorou trpia ľudia s alergiami a prejavuje sa sťahovaním svalstva dýchacích ciest.

Záver
V prezentácii sme mohli vidieť na čo sa delí, z akých častí je zložená a aká je dýchacia sústava pre človeka a aj iné živé organizmy dôležitá, priam nevyhnutná  a nik by sa bez nej nezaobišiel. Zahrnula som v nej najčastejšie ochorenia dýchacej sústavy.