Endokrinné žľazy

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 24.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 001 slov
Počet zobrazení: 10 192
Tlačení: 342
Uložení: 359

Endokrinné žľazy   

1. Endokrinné žľazy

Endokrinné žľazy alebo žľazy s vnútorným vylučovaním sú žľazy, ktoré produkujú hormóny ovplyvňujúce činnosť rôznych orgánov a prenášajúce informácie vo vnútri tela. Hormóny (z gr. hormaó - poháňam) sú látky, ktoré majú špecifický biokatalytický účinok na niektoré orgány alebo tkanivá. Ich charakteristickou vlastnosťou je, že aj veľmi malé množstvo vyvoláva silnú  reakciu.

Úlohou týchto biologicky aktívnych látok je udržiavať v organizme prirodzenú rovnováhu vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy s vnútorným vylučovaním nielen ,že spolupracujú s nervovým systémom organizmu, ale niektoré časti nervového systému majú funkciu endokrinných žliaz (hypotalamus a dreň nadobličiek). Štúdiom endokrinných žliaz, látkami ktoré vylučujú a taktiež aj ich chorobami sa zaoberá Endokrinológia.

1- epifýza, 2 – hypofýza, 3 – štítna žľaza, 4 – detská žľaza, 5 – nadobličky, 6 – pankreas,
7 – ženské pohlavné žľazy – vaječníky, 8 – mužské pohlavné žľazy  - semenníky

2. Podmozgová žľaza (hypofýza)

Je centrom hormonálnej regulácie. Jej hormóny riadia a ovplyvňujú iné žľazy s vnútorným vylučovaním. Hypofýza ma fazuľovitý tvar a je uložená pod podlôžkom (hypotalamus) v medzimozgu. S medzimozgom je spojená stopkou (infundibulum), v ktorej sa nachádzajú nervové vlákna spájajúce žľazu s podlôžkom. Hypofýza váži približne 600 až 700 mg. U žien je o niečo väčšia než u mužov a zväčšuje sa v tehotenstve.Vlastná žľaza je rozdelená na 2 laloky, ktoré sa odlišujú pôvodom aj funkciou.
 
Hypotalamus, podmozgová žľaza, thalamus, mozgový kmeň, mozoček

2.1 Predný lalok hypofýzy- adenohypofýza

Adenohypofýza vylučuje hormóny bielkovinovej povahy, ktoré ovplyvňujú činnosť iných endokrinných žliaz. Jej činnosť je ovplyvňovaná podlôžkom, v ktorom sa tvoria regulačné hormóny. Adenohypofýza produkuje 7 hormónov.

2.1.1 Glandotropné hormóny

Thyreotropný hormón (TTH)- stimuluje štítnu žľazu a vyživuje ich bunky. Spôsobuje  okamžité zvýšenie sekrécie hormónov štítnej žľazy. Jeho uvoľňovanie z hypofýzy umožňuje malý uvoľňovací hormón, ktorý sa skladá len z troch aminokyselín.

Adrenokortikotropný hormón (ACTH) – stimuluje rast kôry nadobličiek a taktiež podnecuje tvorbu hormónov v nadobličkách.

2.1.2 Somatotropný hormón

Rastový hormón (STH) -  jeho koncentrácia v priebehu života klesá. Podporuje produkciu RNA( ribonukleovej kyseliny) a tým syntézu bielkovín. Podporuje tvorbu a transport bielkovín, zvyšuje látkovú premenu a podporuje rast.

2.1.3 Gonádotropné hormóny

Folikuly stimulujúci hormón (FSH) – stimuluje bunky steny ovariálnych folikulov a pôsobí  na tvorbu spermií v semeníkoch.
 
Luteinizačný hormón (LH) -  stimuluje žlté teliesko (corpus luteum)  vo vaječníku  a u samcov reguluje sekréciu mužského hormónu.
 
Prolaktín (PRL) -  hlavnou úlohou tohto hormónu je vyvolať sekréciu mlieka v mliečnej žľaze, ktorá k tomu bola pripravená počas tehotenstva. Spolu s LH podnecuje produkciu progesterónu v žltom teliesku. 

2.2 Zadný lalok hypofýzy- neurohypofýza

Neurohypofýza nie je skutočnou žľazou, pretože jej hormóny vznikajú v jadrách hypotalamu a do neurohypofýzy sú len transportované prostredníctvom nervových výbežkov- axónov.

2.2.1 Hormóny neurohypofýzy

Vazopresín alebo antidiuretický hormón (ADH) alebo antidiuretín je hormón produkovaný v jadrách hypotalamu, odkiaľ je transportovaný (naviazaný na transportný proteín neurofyzín) výbežkami tzv. neuroendokrinných nervových buniek do neurohypofýzy a až tu vylučovaný do krvného obehu. Podmieňuje zvýšené spätné vstrebávanie vody zo zberných kanálikov nefrónov a tak reguluje objem telových tekutín - homeostázu.

Vo veľkých dávkach spôsobuje stiahnutie hladkého svalstva tepničiek a následné zvýšenie krvného tlaku - potrebná dávka však výrazne prevyšuje jeho normálnu hladinu, preto sa zrejme priamo na regulácií krvného tlaku nepodieľa. Podnetom na jeho vylučovanie je zvýšená osmolarita a/alebo znížený objem krvi.

Oxytocín
Oxytocín je hormón produkovaný v jadrách hypotalamu, odkiaľ je transportovaný (naviazaný na transportný proteín neurofyzín) výbežkami tzv. neuroendokrinných nervových buniek do neurohypofýzy a až tu vylučovaný do krvného obehu.Spôsobuje sťahy hladkého svalstva maternice pri pôrode a pravdepodobne i pri pohlavnom dráždení, kedy sťahy svalstva urýchľujú transport spermií do vajcovodov.

Ďalej spôsobuje sťahy myoepitelových buniek mliečnej žľazy a tým vypudzovanie mlieka pri kojení. Podnety k sekrécií oxytocínu sú nervovo-reflexného charakteru: rozširovanie pôrodných ciest pri pôrode, rozšírenie a podráždenie vonkajšieho genitálu a pošvy pri súloži, podráždenie prsných bradaviek pri kojení. Švajčiarski vedci prišli na to, že výrazne ovplyvňuje aktivitu pravej časti mozgu, a to  tak, že oxytocín tlmí pravú časť tzv. amygdaly, ktorá vlastne reaguje na negatívne podnety akostres, hnev, či depresie.

Výskumy dokonca ukázali aj to, že ak sa malým deťom nedostáva materinskej lásky a starostlivosti - majú nižšiu hladinu oxytocínu, čo spôsobí, že sa správajú nielen k matke, ale aj k ľuďom okolo seba veľmi nepriateľsky. Teraz sa preto skúma, či náhrada v podobe určitých dávok oxytocínu, by pomohla deťom prekonať túto nevraživosť, za ktorú vlastne môže rodičovská výchova a zanedbávanie.

Ich život by sa podstatne zlepšil, a nedali by sa zviesť na nevhodnú životnú cestu. Hormón lásky – oxytocín, by mal pomôcť tiež mužom, ktorí stratili svoju mužskú istotu. Oxytocín by mal podľa výskumov odstraňovať poruchy erekcie, a mohol by byť vhodnou náhradou Viagry. Zistilo sa totiž, že Viagra po užití zvyšuje práve hladinu oxytocínu. Ďalšie výskumy ukážu, či sa bude môcť použiť aj pri probléme s mužskou erekciou.

3. Epifýza (glandula pinealis )

Epifýza malý nepárový orgán a je súčasťou  medzimozgu. Je to endokrinná žľaza produkujúca hormóny melatonín a pravdepodobne aj a endogenný halucinogén DMT. V niektorých kultúrach bola epifýza označovaná ako "tretie oko" a považovaná za hlavné sídlo ducha. Hypofýza, epifýza, mozoček, most, predĺžená miecha a miecha

3.1 Hormóny epifýzy

Melatonínz epifýzy je melatonín uvoľňovaný do krvného obehu. Hladiny melatonínu sú silne závislé na striedaní svetla a tmy Jeho tvorbu ovplyvňuje elektromagnetické žiarenie a má aj antigonadotropný účinok – brzdí tvorbu pohlavných hormónov (je antagonistom gonadotropínov hypofýzy).Objavuje sa taktiež v oblasti sietnice a zažívacieho traktu.

Svetelné žiarenie jeho tvorbu znižuje, tma naopak podporuje jeho produkciu. V noci je hladina melatonínu v krvi výrazne zvýšená. Aktivita epifýzy je ovplyvnená  hypothalamom, ktorý sprostredkováva informácie o tom, koľko denného svetla dopadá na sietnicu. Denné svetlo a slneční svit má tak vplyv aj  na náš spánok.

4. Štítna žľaza (glandula thyroidea)

Štítna žľaza je to dvojlalokový orgán umiestnený v krku, ktorý produkuje hormóny, najmä tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), regulujúce intenzitu metabolizmu a ovplyvňujúce rast a aktivitu mnohých iných systémov v tele. Jód je dôležitý pre tvorbu oboch hormónov. Ďalší hormón produkovaný štítnou žľazou je kalcitonín - kontroluje hladinu vápnika v krvi.

Hypertyroidizmus- Basedowa choroba (príliš aktívna štítna žľaza) a hypotyroidizmus (nedostatočne aktívna štítna žľaza) sú najbežnejšie poruchy spojené s touto žľazou.

4.1 Hormóny štítnej žľazy

Kalcitonín
Kalcitonín je hormón produkovaný štítnou žľazou, ktorý sa zapája do regulácie hladiny vápnika v krvi. Ako odpoveď na hyperkalcémiu produkujú parafolikulárne bunky štítnej žľazy (C-bunky) kalcitonín. Kalcitonín podporuje transport vápnika do kosti čo je účinok opačný ako má paratyreoidálny hormón (PTH) prištítnej žľazy. Kalcitonín sa však nezdá byť tak nenahraditeľným ako PTH vzhľadom na to, že krvný vápnik ostáva stály po odstránení štítnej žľazy ale nie po odstránení prištítnych teliesok.

Môže sa použiť ako indikátor výskytu karcinómu drene štítnej žľazy, pri ktorom sú prítomné vysoké hladiny kalcitonínu a jeho zvýšené hladiny po operácii môžu indikovať, že nebolo odstránené všetko tkanivo karcinómu. Môže sa tak aj zistiť, či podozrivé lézie (napríklad opuchnuté lymfatické uzliny) obsahujú metastázy pôvodného malígneho rastu. Kalcitonín sa používa aj na na farmakoterapiu hyperkalcémie alebo osteoporózy.

Tyroxín (T4)
Tyroxín je najdôležitejší hormón štítnej žľazy, ktorý obsahuje veľké množstvo jódu. Tyroxín tvorí vyše 90% hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Zvyšuje metabolizmus a podporuje rast. Tyroxín viaže v tele jód a ovplyvňuje látkovú výmenu v telových bunkách. Spolu s trijódtyronínom (T3) je uvoľňovaný do krvi, pomer uvoľneného T4 ku T3 je zhruba 20:1.

Trijódthyronín (T3)
Trijódtyronín je najsilnejší hormón štítnej žľazy a ovplyvňuje takmer všetky procesy v ľudskom tele, vrátane telovej teploty, rastu, srdečného tepu a urýchľovania odbúravania tukov a cukrov.

5. Prištítne telieska ( glandulae parathyroideae )

Prištítne telieska sú štyri drobné telieska umiestnené na póloch štítnej žľazy na jej zadnej ploche. Produkujú hormón parathormón, ktorý pôsobí na obsah vápnika v krvi. Spolu s vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu, regulujú tvorbu kosteného tkaniva.

Hyperparatyreóza ( zvýšená funkcia) spôsobuje odvápňovanie kostí a následné ukladanie vápnika v mäkkých tkanivách ako sú srdce, obličky.

Hypoparatyreóza ( znížená funkcia), v krvi je nedostatok vápnika, čo spôsobuje zvýšenie nervovosvalovej dráždivosti tak, že dochádza k tetanickým kŕčom, ktoré môžu končiť smrťou.

6. Nadobličky ( glandulae suprarenales )

Nadobličky sú párové žľazy s vnútorným vylučovaním. Sú tvorené z dvoch funkčne odlišných častí, z kôry a drene.

6.1 Kôra nadobličiek

Bunky kôry nadobličiek produkujú tri skupiny hormónov: Hormóny kôry nadobličiek sa nazývajú adrenokortikálne hormóny- steroidy. Súborne sa nazývajú kortikosteroidy.

- glukokortikoidy - riadia premenu živín; sekrécia je riadená z medzimozgu cez adenohypofýzu.
- mineralokortikoidy - riadia premenu anorganických látok a vody; sekrécia riadená priamo obsahom sodíka v tele.
- androgenné hormóny

- Mineralokortikoidy - aldosterón - riadia hospodárenie s minerálnymi látkami, a to so sodíkom a draslíkom. Aldosterón podnecuje zadržiavanie sodíka v organizme (obmedzuje jeho straty, najmä obličkami) a zvyšuje vylučovanie draslíka. Aldosterón je pre život nevyhnutný. Jeho sekrécia je riadená priamo obsahom sodíka v tele..

- Glukokortikoidykortizol, hydrokortizol - májú širší rozsah pôsobenia. Zasahujú do premeny živín, najmä bielkovín a tukov. Zvyšujú rozpad bielkovín a zo zásobární uvoľňujú tuky. Vo väčších dávkach tlmia zápalové a alergické procesy.

- Androgénne hormóny- testosterón, androsterón- pôsobia na vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu. Tvoria sa u oboch pohlaví.

6.2 Dreň nadobličiek

Dreň nadobličiek je vlastne prispôsobené nervové tkanivo a produkuje adrenalín a noradrenalín. Obidva tieto hormóny povzbudzujú činnosť obehovej sústavy a podporujú svalové napätie rôznych orgánov. Tieto hormóny sa nazývajú protistresové. Mobilizujú zdroje energie, zlepšujú dýchanie aj činnosť mozgu.

Adrenalín – zvyšuje sťahy hladkých svalov tepničiek a tým zvyšuje krvný tlak. Pôsobí dráždivo na činnosť srdca.

Noradrenalín- okrem spínaného pôsobí predovšetkým na zvyšovanie systolického( sťah) aj diastolického (ochabnutie) krvného tlaku.

Obličky a nadobličky

7. Podžalúdková žľaza (pankreas)

Podžalúdková žľaza (pankreas) je jednou z najväčších žliaz v tele. Okrem vytvárania pankreatickej šťavy, ktorá pôsobí ako tráviaca šťava v tenkom čreve, má aj endokrinnú funkciu. V Langerhansových ostrovčekoch sa produkujú inzulín a glukagón.

- Inzulín pôsobí na prenikanie glukózy do buniek, a tým zvyšuje jej zužitkovanie a znižuje jej hladinu v krvi. Stupňuje vytváranie tukov zo sacharidov a podporuje tvorbu bielkovín. Nedostatok inzulínu alebo porušenie jeho účinku na bunky zapríčiňuje cukrovku (diabetes mellitus).
- Glukagón pôsobí opačne ako inzulín (antagonista inzulínu), čím udržuje u človeka vyrovnanú hladinu glykémie (hladiny cukru v krvi). Na rozdiel od inzulínu nie je pre život nevyhnutný .

8. Detská žľaza (thymus)

Detská žľaza alebo týmus (lat. thymus; gr. thymos = duša) je žľaza s vnútorným vylučovaním. Je tvorená dvoma lalokmi a uložená v hrudníku pred priedušnicou, zasahujúc až k srdcu. V dobe pohlavného dospievania je nahradená tukovým tkanivom. Produkuje hormón tymokrescín, ktorý urýchľuje rast a spomaľuje pohlavné dospievanie.

Počas tvorenia tymokrescínu semenníky ani vaječníky neprodukujú pohlavné hormóny. V puberte tvorba tymokrescínu prestáva, ale týmus stále zohráva dôležitú úlohu v organizme, pretože sa v ňom tvoria  lymocyty T.

9. Pohlavné žľazy

Pohlavné žľazy sú žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré vylučujú hormóny pôsobiace na vznik druhotných pohlavných znakov (napr. vzhľadové odlišnosti muža a ženy), prípadne u žien riadia menštruačný cyklus

9.1 Mužské pohlavné žľazy

Mužské pohlavné žľazy sa nazývajú semenníky, ktoré zodpovedajú za tvorbu mužských pohlavných hormónov – androgénov.
Semenníky (testes) sú pohlavné žľazy, kde sa tvorí mužský pohlavný hormón testosterón, ktorý ovplyvňuje rast pohlavných orgánov, vznik druhotných pohlavných znakov a pohlavné správanie sa muža. Ich úlohou je tvorba spermií.

Testosterón je najdôležitejší mužský hormón, ktorý vzniká v semenníkoch činnosťou Leydigových buniek. Jeho produkciu a vyparovanie riadi hormón adenohypofýzy- luteinizačný hormón. Testosterón pôsobí na primárne a sekundárne pohlavné znaky. Primárne – rast pohlavných orgánov samcov, sekundárne – mužské proporcie, svalstvo, zarastanie, ochlpenie, rast hrtanu, mutácia. Testosterón, klasicky ponímaný ako mužský pohlavný hormón, sa vyskytuje aj u žien, lenže v nižšej koncentrácii. Zďaleka tiež neobmedzuje svoj účinok na pohlavné orgány a reprodukčné zdravie. Má vplyv na telesnú stavbu a spolu s estrogénmi zohráva kľúčovú úlohu v rozdielnom vzhľade mužov a žien.

9.2 Ženské pohlavné žľazy

U žien sa pohlavné hormóny tvoria vo vaječníkových folikuloch a žltom teliesku, vo vaječníkoch. Počas tehotenstva sa tieto hormóny tvoria v plodovom koláči. Najdôležitejšie  ženské hormony sú:

· estrogény- estradiol a estrón, tieto hormóny vplývajú  na vývin mliečnych žliaz, vznik ženských foriem tela a typicky ženské rozloženie tuku.

· gestagény- skupina ženských pohlavných hormónov, ktoré vznikajú vo vaječníkoch v druhej polovici menštruačného cyklu a po oplodnení aj v placente. Gestagény blokujú účinok estradiolu. Najdôležitejší je progesterón. Tvorí sa v žltom teliesku, v kôre nadobličiek a v placente. Najvyššia koncentrácia progesteónu v krvi  je ku koncu menštruačného cyklu a ku koncu tehotenstva. Bráni dozrievaniu Graafových folikulov.

Záver

Endokrinné žľazy sú nevyhnutnou súčasťou človeka. Vplyv hormónov, ktoré vylučujú  si neuvedomujeme, ale v podstate celý organizmus je riadený prostredníctvom nich. Bez nich by nebol možný život. Už pri nepatrnom zvýšení alebo znížení funkcie endokrinných žliaz to môže mať na život človeka obrovské následky.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021