Endokrinné žľazy alebo žľazy s vnútorným vylučovaním sú žľazy, ktoré produkujú hormóny ovplyvňujúce činnosť rôznych orgánov a prenášajúce informácie vo vnútri tela. Hormóny (z gr. hormaó - poháňam) sú látky, ktoré majú špecifický biokatalytický účinok na niektoré orgány alebo tkanivá. Ich charakteristickou vlastnosťou je, že aj veľmi malé množstvo vyvoláva silnú reakciu.
Úlohou týchto biologicky aktívnych látok je udržiavať v organizme prirodzenú rovnováhu vnútorného
prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy s vnútorným vylučovaním nielen ,že spolupracujú s nervovým systémom organizmu, ale niektoré časti
nervového systému majú funkciu endokrinných žliaz (hypotalamus a dreň nadobličiek). Štúdiom endokrinných žliaz, látkami ktoré vylučujú
a taktiež aj ich chorobami sa zaoberá Endokrinológia.
1- epifýza, 2 – hypofýza, 3 – štítna žľaza, 4 – detská žľaza, 5
– nadobličky, 6 – pankreas,
7 – ženské pohlavné žľazy – vaječníky, 8 – mužské pohlavné žľazy - semenníky
Thyreotropný hormón (TTH)- stimuluje štítnu žľazu a vyživuje ich bunky. Spôsobuje
okamžité zvýšenie sekrécie hormónov štítnej žľazy. Jeho uvoľňovanie z hypofýzy umožňuje malý uvoľňovací hormón, ktorý sa skladá
len z troch aminokyselín.
Adrenokortikotropný hormón (ACTH) – stimuluje rast kôry nadobličiek a taktiež podnecuje tvorbu hormónov v nadobličkách.
Rastový hormón (STH) - jeho koncentrácia v priebehu života klesá. Podporuje produkciu RNA( ribonukleovej kyseliny) a tým syntézu bielkovín. Podporuje tvorbu a transport bielkovín, zvyšuje látkovú premenu a podporuje rast.
Vazopresín alebo antidiuretický hormón (ADH) alebo antidiuretín je hormón produkovaný v jadrách hypotalamu, odkiaľ je transportovaný (naviazaný na transportný proteín neurofyzín) výbežkami tzv. neuroendokrinných nervových buniek do neurohypofýzy a až tu vylučovaný do krvného obehu. Podmieňuje zvýšené spätné vstrebávanie vody zo zberných kanálikov nefrónov a tak reguluje objem telových tekutín - homeostázu.
Vo veľkých dávkach
spôsobuje stiahnutie hladkého svalstva tepničiek a následné zvýšenie krvného tlaku - potrebná dávka však výrazne prevyšuje jeho normálnu
hladinu, preto sa zrejme priamo na regulácií krvného tlaku nepodieľa. Podnetom na jeho vylučovanie je zvýšená osmolarita a/alebo znížený
objem krvi.
Oxytocín
Oxytocín je hormón produkovaný v jadrách hypotalamu, odkiaľ je transportovaný
(naviazaný na transportný proteín neurofyzín) výbežkami tzv. neuroendokrinných nervových buniek do neurohypofýzy a až tu vylučovaný do
krvného obehu.Spôsobuje sťahy hladkého svalstva maternice pri pôrode a pravdepodobne i pri pohlavnom dráždení, kedy sťahy svalstva
urýchľujú transport spermií do vajcovodov.
Ďalej spôsobuje sťahy myoepitelových buniek mliečnej žľazy a tým vypudzovanie mlieka pri kojení. Podnety k sekrécií oxytocínu sú nervovo-reflexného charakteru: rozširovanie pôrodných ciest pri pôrode, rozšírenie a podráždenie vonkajšieho genitálu a pošvy pri súloži, podráždenie prsných bradaviek pri kojení. Švajčiarski vedci prišli na to, že výrazne ovplyvňuje aktivitu pravej časti mozgu, a to tak, že oxytocín tlmí pravú časť tzv. amygdaly, ktorá vlastne reaguje na negatívne podnety akostres, hnev, či depresie.
Výskumy dokonca ukázali aj to, že ak sa malým deťom nedostáva materinskej lásky a starostlivosti - majú nižšiu hladinu oxytocínu, čo spôsobí, že sa správajú nielen k matke, ale aj k ľuďom okolo seba veľmi nepriateľsky. Teraz sa preto skúma, či náhrada v podobe určitých dávok oxytocínu, by pomohla deťom prekonať túto nevraživosť, za ktorú vlastne môže rodičovská výchova a zanedbávanie.
Ich život by sa podstatne zlepšil, a nedali by sa zviesť na nevhodnú životnú cestu. Hormón lásky – oxytocín, by mal pomôcť tiež mužom, ktorí stratili svoju mužskú istotu. Oxytocín by mal podľa výskumov odstraňovať poruchy erekcie, a mohol by byť vhodnou náhradou Viagry. Zistilo sa totiž, že Viagra po užití zvyšuje práve hladinu oxytocínu. Ďalšie výskumy ukážu, či sa bude môcť použiť aj pri probléme s mužskou erekciou.
Melatonín – z epifýzy je melatonín uvoľňovaný do krvného obehu. Hladiny melatonínu sú silne závislé na striedaní svetla a tmy Jeho tvorbu ovplyvňuje elektromagnetické žiarenie a má aj antigonadotropný účinok – brzdí tvorbu pohlavných hormónov (je antagonistom gonadotropínov hypofýzy).Objavuje sa taktiež v oblasti sietnice a zažívacieho traktu.
Svetelné žiarenie jeho tvorbu znižuje, tma naopak podporuje jeho produkciu. V noci je hladina melatonínu v krvi výrazne zvýšená. Aktivita epifýzy je ovplyvnená hypothalamom, ktorý sprostredkováva informácie o tom, koľko denného svetla dopadá na sietnicu. Denné svetlo a slneční svit má tak vplyv aj na náš spánok.
Štítna žľaza je to dvojlalokový orgán umiestnený v krku, ktorý produkuje hormóny,
najmä tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3), regulujúce intenzitu metabolizmu a ovplyvňujúce rast a aktivitu mnohých iných systémov v tele.
Jód je dôležitý pre tvorbu oboch hormónov. Ďalší hormón produkovaný štítnou žľazou je kalcitonín - kontroluje hladinu vápnika v krvi.
Hypertyroidizmus- Basedowa choroba (príliš aktívna štítna žľaza) a hypotyroidizmus (nedostatočne aktívna štítna žľaza) sú najbežnejšie poruchy spojené s touto žľazou.
Kalcitonín
Kalcitonín je hormón produkovaný štítnou žľazou, ktorý sa zapája do regulácie hladiny vápnika v krvi. Ako odpoveď na hyperkalcémiu
produkujú parafolikulárne bunky štítnej žľazy (C-bunky) kalcitonín. Kalcitonín podporuje transport vápnika do kosti čo je účinok opačný
ako má paratyreoidálny hormón (PTH) prištítnej žľazy. Kalcitonín sa však nezdá byť tak nenahraditeľným ako PTH vzhľadom na to, že
krvný vápnik ostáva stály po odstránení štítnej žľazy ale nie po odstránení prištítnych teliesok.
Môže sa použiť ako
indikátor výskytu karcinómu drene štítnej žľazy, pri ktorom sú prítomné vysoké hladiny kalcitonínu a jeho zvýšené hladiny po
operácii môžu indikovať, že nebolo odstránené všetko tkanivo karcinómu. Môže sa tak aj zistiť, či podozrivé lézie (napríklad
opuchnuté lymfatické uzliny) obsahujú metastázy pôvodného malígneho rastu. Kalcitonín sa používa aj na na farmakoterapiu hyperkalcémie
alebo osteoporózy.
Tyroxín (T4)
Tyroxín je najdôležitejší hormón štítnej žľazy, ktorý obsahuje veľké
množstvo jódu. Tyroxín tvorí vyše 90% hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Zvyšuje metabolizmus a podporuje rast. Tyroxín viaže v tele
jód a ovplyvňuje látkovú výmenu v telových bunkách. Spolu s trijódtyronínom (T3) je uvoľňovaný do krvi, pomer uvoľneného T4 ku T3 je
zhruba 20:1.
Trijódthyronín (T3)
Trijódtyronín je najsilnejší hormón štítnej žľazy a ovplyvňuje takmer
všetky procesy v ľudskom tele, vrátane telovej teploty, rastu, srdečného tepu a urýchľovania odbúravania tukov a cukrov.
Prištítne telieska sú štyri drobné telieska
umiestnené na póloch štítnej žľazy na jej zadnej ploche. Produkujú hormón parathormón, ktorý pôsobí na obsah vápnika
v krvi. Spolu s vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu, regulujú tvorbu kosteného tkaniva.
Hyperparatyreóza (
zvýšená funkcia) spôsobuje odvápňovanie kostí a následné ukladanie vápnika v mäkkých tkanivách ako sú srdce, obličky.
Hypoparatyreóza ( znížená funkcia), v krvi je nedostatok vápnika, čo spôsobuje zvýšenie nervovosvalovej dráždivosti tak, že dochádza k tetanickým kŕčom, ktoré môžu končiť smrťou.
Bunky kôry nadobličiek produkujú tri skupiny hormónov: Hormóny kôry nadobličiek sa
nazývajú adrenokortikálne hormóny- steroidy. Súborne sa nazývajú kortikosteroidy.
- glukokortikoidy - riadia
premenu živín; sekrécia je riadená z medzimozgu cez adenohypofýzu.
- mineralokortikoidy - riadia premenu
anorganických látok a vody; sekrécia riadená priamo obsahom sodíka v tele.
- androgenné hormóny
- Mineralokortikoidy - aldosterón - riadia hospodárenie s minerálnymi látkami, a to so sodíkom a
draslíkom. Aldosterón podnecuje zadržiavanie sodíka v organizme (obmedzuje jeho straty, najmä obličkami) a zvyšuje vylučovanie
draslíka. Aldosterón je pre život nevyhnutný. Jeho sekrécia je riadená priamo obsahom sodíka v tele..
-
Glukokortikoidy – kortizol, hydrokortizol - májú širší rozsah pôsobenia. Zasahujú do premeny živín,
najmä bielkovín a tukov. Zvyšujú rozpad bielkovín a zo zásobární uvoľňujú tuky. Vo väčších dávkach tlmia zápalové a
alergické procesy.
- Androgénne hormóny- testosterón, androsterón- pôsobia na vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu. Tvoria sa u oboch pohlaví.
Dreň nadobličiek je vlastne prispôsobené nervové tkanivo a produkuje adrenalín a noradrenalín. Obidva tieto
hormóny povzbudzujú činnosť obehovej sústavy a podporujú svalové napätie rôznych orgánov. Tieto hormóny sa nazývajú protistresové.
Mobilizujú zdroje energie, zlepšujú dýchanie aj činnosť mozgu.
Adrenalín – zvyšuje sťahy hladkých svalov
tepničiek a tým zvyšuje krvný tlak. Pôsobí dráždivo na činnosť srdca.
Noradrenalín- okrem spínaného pôsobí predovšetkým na zvyšovanie systolického( sťah) aj diastolického (ochabnutie) krvného tlaku.
Detská žľaza alebo týmus (lat. thymus; gr. thymos = duša) je žľaza s vnútorným vylučovaním. Je tvorená dvoma lalokmi a uložená v hrudníku pred priedušnicou, zasahujúc až k srdcu. V dobe pohlavného dospievania je nahradená tukovým tkanivom. Produkuje hormón tymokrescín, ktorý urýchľuje rast a spomaľuje pohlavné dospievanie.
Počas tvorenia tymokrescínu semenníky ani vaječníky neprodukujú pohlavné hormóny. V puberte tvorba tymokrescínu prestáva, ale týmus stále zohráva dôležitú úlohu v organizme, pretože sa v ňom tvoria lymocyty T.
Pohlavné žľazy sú žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré vylučujú hormóny pôsobiace na vznik druhotných pohlavných znakov (napr. vzhľadové odlišnosti muža a ženy), prípadne u žien riadia menštruačný cyklus
Testosterón je najdôležitejší mužský hormón, ktorý vzniká v semenníkoch činnosťou Leydigových buniek. Jeho produkciu a vyparovanie riadi hormón adenohypofýzy- luteinizačný hormón. Testosterón pôsobí na primárne a sekundárne pohlavné znaky. Primárne – rast pohlavných orgánov samcov, sekundárne – mužské proporcie, svalstvo, zarastanie, ochlpenie, rast hrtanu, mutácia. Testosterón, klasicky ponímaný ako mužský pohlavný hormón, sa vyskytuje aj u žien, lenže v nižšej koncentrácii. Zďaleka tiež neobmedzuje svoj účinok na pohlavné orgány a reprodukčné zdravie. Má vplyv na telesnú stavbu a spolu s estrogénmi zohráva kľúčovú úlohu v rozdielnom vzhľade mužov a žien.
U
žien sa pohlavné hormóny tvoria vo vaječníkových folikuloch a žltom teliesku, vo vaječníkoch. Počas tehotenstva sa tieto hormóny tvoria v
plodovom koláči. Najdôležitejšie ženské hormony sú:
· estrogény- estradiol a estrón, tieto hormóny vplývajú na vývin
mliečnych žliaz, vznik ženských foriem tela a typicky ženské rozloženie tuku.
· gestagény- skupina ženských pohlavných
hormónov, ktoré vznikajú vo vaječníkoch v druhej polovici menštruačného cyklu a po oplodnení aj v placente. Gestagény blokujú účinok
estradiolu. Najdôležitejší je progesterón. Tvorí sa v žltom teliesku, v kôre nadobličiek a v placente. Najvyššia koncentrácia
progesteónu v krvi je ku koncu menštruačného cyklu a ku koncu tehotenstva. Bráni dozrievaniu Graafových folikulov.